Veta, ktorá pravdepodobne spečatila osud Jána Kuciaka
Pred niekoľkými dňami polícia postúpila trestné konanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na obžalobu. Podľa polície je objednávateľom vraždy Marián Kočner, ktorý je v súčasnosti vo väzbe pre falšovanie a marenie spravodlivosti. Médiá opäť oprašujú vyhrážanie Kočnera novinárom na tlačovkách a jeho arogantné vystupovanie pred súdom.
Správanie obžalovaného pred súdom
Na tzv. lavici obžalovaných, na rozdiel od zvyšku novinárskej obce, pravidelne som sedávala niekoľko rokov, takže názory a postrehy novinárskej obce ku správaniu obžalovaného sú mne osobne, slušne povedané na smiech. Osobne som nechápala obžalovaných, ktorí dokázali odsedieť takmer bez slova celý proces a počúvať všetky obvinenia na vlastnú osobu, nakoľko ja som to nedokázala. Nepamätám si situáciu, že by som, čo len jediný krát prejavila voči orgánom na tzv. výkon spravodlivosti rešpekt, prípadne úctu. Nezastavili ma ani hrozbami neprimeraných pokút, ani trestným stíhaním.
Väčšina obvinených a obžalovaných, voči ktorým boli neskôr zastavené dlhoročné konania zdieľajú môj názor, pretože na pojednávaniach sa správali podobne. Právnici zastupujúci tzv. mafiánskych bossov vysvetľujú mlčanie ich klientov tým, že sú si vedomí toho, že skutok spáchali a mlčanie je jediný spôsob ako si v danej situácii nepriťažiť.
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že vo všeobecnosti tlačovky a prípadne napádanie obžalovaného na súdoch vníma väčšina novinárov ako predstavenie, či nástroj seba prezentácie.
Právo vyjadriť sa k obžalobe ako aj jej odôvodneniu, či navrhovať výsluchy svedkov a predkladať dôkazy, ktoré vedú k objasneniu veci je základným právom každého občana, ktorému bolo vznesené obvinenie a následne bola vec prokuratúrou po vypracovaní obžaloby postúpená na prejednanie súdu. Túto skutočnosť, podobne ako orgány na výkon spravodlivosti, musia rešpektovať aj na novinári. Bez ohľadu na to, či sa s výpoveďou obžalovaného stotožňujú alebo nie.
Kočnerova výpoveď
O výpovedi Mariána Kočnera médiá síce informovali veľa, avšak v snahe obmedziť informácie súvisiace s vecou, venovali pozornosť najmä jeho gestám a spôsobu vyjadrovania. Najčastejšie sa pohoršovali nad tým, že neprejavuje rešpekt voči prokurátorovi ani senátu ŠTS a správa sa arogantne ako na tlačovkách, ktoré v minulosti organizoval.
Marián Kočner si predovšetkým uvedomoval, že právo je na jeho strane a na pojednávaní skutočne podobne ako na tlačovkách nemal problém presne zodpovedať na položené otázky. Práve preto je z môjho pohľadu nepochopiteľné rozčarovanie novinárov z jeho výpovede.
Tlačové konferencie organizované Kočnerom
Od tlačoviek verejných činiteľov sa líšili predovšetkým tým, že rozoberal problematiku, ktorú ovládal. Kočner detailne popisoval korupčné správanie politikov, vyvracal vyjadrenia politikov k jeho osobe adekvátnymi listinami, zverejňoval informácie o závažnej trestnej činnosti, ktorú páchali a ich prepojenia na organizovaný zločin.
Zámerom tlačoviek Mariána Kočnera, nebolo iba obhajovať zákonnosť svojho podnikania, ale najmä poukazovať na zavádzanie občanov politikmi a systematicky obnažovať ich trestnú činnosť. V súčasnosti sú tieto tlačovky prezentované ako nástroj na vydieranie a zastrašovanie politikov a novinárov, čo však nie je pravdou.
Na tlačovkách odznelo veľa informácií o trestnej činnosti vysokopostavených verejných činiteľov, nezákonnom financovaní politických strán a listinami bolo vyvrátených množstvo nepravdivých tvrdení nielen politikov, ale najmä novinárov. Napriek zdôvodneniu a predkladania listín, ktoré vyvracali tvrdenia politikov, médiá vo svojich výstupoch paradoxne prezentovali vyjadrenia Mariána Kočnera ako klamstvá.
Vyhrážanie novinárom
Každý, kto si pozrie Kočnerove tlačovky, na ktorých sa mimochodom zúčastnil aj nebohý Ján Kuciak a prehrá si niekoľko spoločných konfrontácií s Mariánom Kočnerom pochopí, na základe otázok kladených Jánom Kuciakom, že Kočner nepovažoval Jána Kuciaka za hrozbu, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom vplývať na prostredie, v ktorom sa pohyboval a už vonkoncom nie na jeho podnikateľské aktivity, či vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Paradoxne mnoho iných novinárov bezdôvodne po ňom vrieskalo, že je podvodník, ktorý patrí do väzby. Keď si Kočner uvedomil, že je objektom systematicky riadenej diskreditácie oznámil takmer kolegom, že sa bude venovať ich nerestiam, respektíve zbierať na nich špinu a v najbližších dňoch spustí portál „Na pranieri“, ktorého hlavnou úlohou bude diskreditácia novinárov a pretriasanie ich súkromia na verejnosti.
Médiá často publikujú vyjadrenie, kde sa Kočner vyhrážal, Kuciakovi, že „sa začne zaujímať o jeho rodičov a rodinu, … že ak zistí ‚akúkoľvek špinu‘, tak ju zverejní“. Kuciak v septembri roku 2017 podal na Kočnera trestné oznámenie.
Na tlačovke organizovanej 6. septembra v 2017 odznelo aj oveľa závažnejšie vyhlásenie Kočnera vo vzťahu k Jánovi Kuciakovi, ktorému médiá špeciálnu pozornosť síce nevenujú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bolo spúšťačom následných udalostí.
Pán Kuciak, ja zistím kto Vás kŕmi informáciami …
O Mariánovi Kočnerovi bolo známe, že pokiaľ povedal, že niečo zistí, bude iba otázkou času kedy na verejnosť preniknú mená objednávateľov finančne kvalitne zabezpečenej diskreditačnej kampane voči jeho osobe. Navyše v tom období mal spoľahlivo zistené akým zázrakom sa do jeho domu dostali monitorovacie zariadenia a nahrávky, ktorých súčasťou boli povestné raňajky zo Sulíkom. Dokonca mal aj nahrávky z obdobia, počas ktorého bol monitorovaný.
Ján Kuciak nebol hrozbou pre Kočnera, ale pre svojich informátorov, respektíve oligarchov v pozadí
Krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej médiá vyzdvihovali Jánove analytické schopnosti a zdôrazňovali, že pracoval s informáciami z verejne dostupných zdrojov. Táto informácia sa nezakladala na pravde.
Už pri letmom čítaní textov zistíme, že sú v nich použité informácie zo spravodajských služieb, paradoxne nielen zo Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, informácie podliehajúce daňovému tajomstvu, bankovému tajomstvu, z jednotlivých ministerstiev, informácie zo systémov v správe polície a ďalších inštitúcií, ktoré nemôže zistiť štandardným postupom, nielen novinár, ale ani príslušník SIS. Zároveň, ak si uvedomíme množstvo informácií, ktoré údajne Ján Kuciak spracovával, nie je v žiadnom prípade možné, aby zber informácií bol riešený, jedným prípadne dvomi spolupracovníkmi.
Deň má 24 hodín
Viac hodín nemali ani dni Jána Kuciaka, ktorý okrem práce pre portál Aktuality. sk, angažoval sa v medzinárodných organizáciách, pôsobil ako pedagóg na UKF v Nitre a v konečnom dôsledku strávil nezanedbateľné množstvo hodín presunmi.
Ani za predpokladu, že by mal Ján Kuciak prístupy ku všetkým serverom štátnej správy, nebolo možné zhromaždiť informácie, zverejnené v textoch. Zaujímavým, prvkom jeho textov boli vzťahové grafy, podobné tým, ktoré sa v súčasnosti sporadicky objavujú pri jednotlivých menách novinárov, lustrovaných v súvislosti s kauzou Rybanič.
Tlačovka Mariána Kočnera, na ktorej Ján Kuciak kládol Kočnerovi otázky odhalila niekoľko závažných faktov. Ján Kuciak si uvedomoval, že právne nie je možné napadnúť Kočnerove obchodné aktivity, v súvislosti s odvedenými daňami. Nebolo možné konštatovať ani to, že krátil daň nakoľko nemal daňové nedoplatky a pokuty, ktoré boli uložené firmám, v ktorých mal účasť alebo riadil, uhrádzal Kočner bezprostredne po prevzatí rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení Kočner predkladal médiám adekvátne listiny a závery kontrol vykonaných daňovým úradom.
Ak skutočne vezmeme do úvahy množstvo zverejnených informácií, pozorne vypočujeme obsah Kočnerových tlačoviek zistíme najmä to, že jeho diskreditácia bola pripravená prostredníctvom troch tokov, ktoré v prípade vyhodnotenia vedú minimálne k trom trestným konaniam s trestnou sadzou doživotie. Tretí tok súvisel s pokusom spojiť Kočnera s pozemkovou mafiou a Ndranghetou, ktorý nevyšiel najmä z dôvodu, že okrem žiadosti o príspevok na rozvoj cestovného ruchu z eurofondov, ktorá bola v konečnom dôsledku zamietnutá, nemal žiadne väzby ani na Vadalovcov a ani príslušné ministerstvá.
Mimochodom, Monika Tódová sľubovala Kočnerovi doživotie už na tlačovke v roku 2017, keď voči nemu nebolo vznesené ani obvinenie a za trestné skutky, ktoré v tom čase neboli ani predmetom vyšetrovania.
Ak spätne zhodnotíme udalosti z predchádzajúceho obdobia, obvinenie Mariána Kočnera vyvoláva čoraz väčšie pochybnosti v súvislosti nielen s konaním, ktoré je voči nemu vedené vo veci tzv. televíznych zmeniek, ale aj jeho údajnej objednávky vraždy Jána Kuciaka. Vyšetrovanie obidvoch trestných vecí, na ktorých sa mal Kočner podieľať, je sprevádzané množstvom procesných pochybení a najmä nezákonností, ktoré odporujú trestnoprávnej legislatíve.
Vráťme sa však k prebiehajúcemu konaniu, ktoré v súčasnosti nie je možné označiť iným termínom ako politický proces.
Politické procesy sú spravidla sprevádzané brutálnym porušovaním ustanovení trestného zákona
Špecialitou politických káuz, nie je len brutálne porušovanie zákonov, vyvíjanie tlaku na svedkov, vyhrážanie a spravodajské hry. Sú to najmä snahy predstaviteľov jednotlivých strán o získanie politických bodov, ktorý kriminalizovanie Mariána Kočnera prezentujú ako boj za očistenie spoločnosti …