Advokátski šmejdi, pokútnici a tabuľa rasa

Pred nedávnom sa Advokátska komora prostredníctvom svojho člena predsedníctva vyjadrila k údajnému nezákonnému poskytovaniu právnych služieb nečlenmi advokátskej komory. Vidí v tom zlo, nezákonnosť a podvod na občana. Za vyjadrením stojí  samozrejme stavovská nadutošť niektorých advokátov, ktorí sú skutočne presvedčení, že licencia advokáta a členstvo v komore je absolútne exkluzívnou a výhradnou podmienkou na poskytovanie pomoci v právnych sporoch.

Bohorovnosť a nadradenosť nad všetkými zvyšnými odborníkmi, právnikmi, kriminalistami v očiach zaslepených členov komory je citeľná nielen zo strany klientov odkázaných na služby advokátov, ale aj medzi právnikmi- neadvokátmi, dokonca aj medzi advokátmi.

V poslednej dobe sme spozorovali, že  komora a jej revízna a disciplinárna komisia príliš servilne reagovala na niektoré útoky na advokátov, ktorí zastupovali klientov vo vážnych ekonomických trestných kauzách , kde OČTK útočili na výkon a konanie advokáta pri obhajobe klienta a snažili sa o ich vylúčenie z komory. Máme poznatky o prípadoch, kde komora konala unáhlene s porušením prezumcie neviny voči vlastným členom a pozastavila ich činnosť bezdôvodne na dlhé roky.

Vieme aj o prípadoch, kde sa komora nepostavila principiálne a plnou stavovskou autoritou za svojich členov, ktorí musia čeliť trestnému stíhaniu za údajné zasahovanie do vyšetrovacích procesov. Naposledy dokonca v prípade advokáta Chrašča sa pustila do rozsiahleho rozjímania, keď  tvrdila, že Peter Chrašč zadržaný v súvislosti s údajným podplácaním štátneho tajomníka Fecka , sa vydával za advokáta.

Peter Chrašč vystupoval min. od roku 2003 v TV Markíza ako respondent – právnik, ktorý sa vyjadroval k niektorým právnym otázkam, ale rozhodne neuvádzal, že je advokátom. Takú banálnu chybu mu pripisuje iba komora, ktorá údajne už dlhšie sa snažila o jeho trestné stíhanie.

Advokátska komora chce uviesť do omylu občanov tvrdením, že okrem advokátom nikto nesmie poskytovať právne služby

Samotná advokácia je činnosť poskytovaná na základe povolenej živnosti presne v tej kategórii živností, kde sa vyžaduje odborná spôsobilosť ( právne vzdelanie) a z hľadiska všeobecného výkonu advokáta aj členstvo v Advokátskej komore. To však neznamená, že právne služby nemôže poskytovať iný právnik. Ak sa pozrieme detailne o akú činnosť sa jedná, tak v kategorizácii činností podľa NACE sa jedná o odborné vedecké a technické činnosti v podkategórii právne činnosti s registrom číslo 69.10.

Keď sa pozrieme na samotný zákon o advokácii č.586/2003 Z.z. v §1 odsek (3) aj tento zákon uvádza, že:

„Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.¹)“.  Ak to teda zhrnieme, tak právne služby ako podnikateľskú, zdanenú činnosť, zapísanú v živnostenskom aj v obchodnom registri  poskytujú z hľadiska členstva v AK osoby, ktoré sú v zákone definované.

Zjednodušenie treba povedať, že advokátom je osoba s právnickym vzdelaním, ktorá zložila advokátske skúšky, je zapísaná v komore advokátov a musí sa pri výkone advokácii pridržiavať zákona o advokácii.

Poskytovanie právnych služieb za úhradu sa vykonáva na základe stanov AK vždy podľa sadzobníka úkonov. Tieto ceny sú však niekedy extrémne odlišné, čo klient a advokát si môže dohodnúť. Sú však výhradne záväzné pre vyúčtovanie trov advokáta v právnych sporoch, kde mu tieto trovy uhrádza strana , ktorá spor prehrala.

Advokátska komora sa snaží navodiť teda dojem svojej absolútnej exkluzivity v poskytovaní týchto služieb, alebo vo vykonávaní právnej činnosti.

Je to však číra demagógia a úmyselné zavadzanie už na úrovni základných pojmov

Málokto si totiž uvedomuje inštitúty, ktoré sú podstatné pre definíciu toho, čo spoločnosť považuje za právne služby, kto je právnik, čo znamená samotný  inštitút poskytovania služieb a v rámci toho poskytovania právnych služieb.

Náš právny systém totiž v občianskych, obchodných, trestných, správnych, aj priestupkových veciach v súlade s ústavou upravuje, v akých veciach sa môže občan nechať zastupovať a kým.

Občianske konania a obchodné spory

Každému je známe, že vo všeobecnosti v občianskych veciach sa môže dať zastupovať aj neprávnikom, aj keď možno vec, v ktorej ho osoba zastupuje vyžaduje aj právnu znalosť prostredia. V tomto prípade, ale účastník konania nemusí byť povinne zastúpený právnikom a jeho splnomocnenec má tie isté práva, ako účastník sám. Je teda odkázaný na znalosť vecí, odbornú a právnu pripravenosť v konaní obstáť. Pribratie advokáta alebo osoby s právnickým alebo iným odborným vzdelaním ( väčšinou znalci, geodeti, ekonómovia  atd.) je prejavom a právom účastníka na skvalitnenie procesu.

Občiansky zákonník vyslovene uvádza v § 31 ods. (1) nasledovné:

„Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.“

Zo samotného znenia vyplýva, že splnomocnenec bude vykonávať právne úkony v zastúpení. Zákon nikde nerieši, že tieto úkony musí vykonávať zadarmo alebo nemôže vykonávať za úhradu ako službu. Tieto okolnosti vyplývajú až zo znenia živnostenského zákona, ktorý vymedzuje aké služby- teda poskytovanie činnosti za úhradu- sú podmienené udelením licencie. V prípade, že tieto činnosti zastupovania niekto robí ako službu za úhradu, tak v svojom predmete činnosti musí mať toto zastúpené ako NACE 69.10 a právne služby nevymedzené advokácii môže poskytnúť.

V prípade obchodných sporoch platí, že za právnickú osobu subjekt vystupuje jeho štatutár  alebo štatutárom splnomocnená osoba, pričom splnomocnenie je voči tretím osobám platné až do odvolania. V prípade súdnych sporov sa postupuje osobitným splnomocnením podľa §89 Civilného sporového poriadku okrem prípadov, keď osobitný zákon neustanovuje inak, Platí to na zastupovanie predovšetkým v prípade sporov spojených s konkurzom, reštrukturalizáciou, ochrany hospodárskej súťaži, atd, podľa §90 ods.(1), ale aj tu platí výnimka, keď podľa písm. a) a b) zastupujúca osoba má právnické vzdelanie druhého stupňa. Takže opäť je tu dôkaz, že advokát nie je exkluzívnym splnomocnencom, ktorý jediný môže poskytovať právne služby.

Správne a priestupkové konania

V správnych konaniach, ktoré účastníci vedú alebo je voči nim vedené zo strany príslušných orgánov sa účastník môže dať zastúpiť na základe § 17 zákona č. 71/1967 Z.z. nielen advokátom, ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí.

V týchto prípadoch je podstata sporu a konania postavená na odborných znalostiach, kde advokát nemá potrebnú kvalifikáciu, preto často zastupovanie prijímajú odborníci, geodeti, ekonómovia ,občianske združenia a iné príslušné profesie. Je logické, že za vypracovanie odbornej správy, posudku, alebo nejakého širšieho analytického materiálu pre dôkazné konanie sa prijíma úhrada za túto odbornú službu.

V konečnom dôsledku zastupovanie a predloženie odbornej argumentácie k vecnej stránke je právnym úkonom procesného charakteru, inak by nebol platným úkonom a jedná sa o zastupovanie v právnej veci a k uplatneniu si práv. Nie je kompetenciou správneho orgánu, ani nikoho iného skúmať, či toto zastupovanie je odplatné, alebo neodplatné . V súdnych konaniach však úhrada takýchto trov zástupcu sa neuplatňuje na rozdiel od trov advokáta, alebo znalca či spracovateľa odborného posudku objednaného súdom.

Trestné konania

Po rekodifikácii trestného práva platného od roku 2006 aj tu nastali veľké zmeny z hľadiska exkluzivity advokátov. Advokátom je skutočne vyhradená zo zákona exkluzivita a výhradné právo na zastupovanie obvinených a obžalovaných.

Trestný poriadok však v § 53 a § 54 upravuje, že zúčastnená osoba aj poškodený sa môže dať v konaní zastupovať splnomocnencom a vykonávať aj jeho práva (navrhovanie dôkazov, účasť na úkonoch, na preštudovaní spisu, na hlavnom pojednávaní, atd.) Postavenie splnomocnenca je však v prípade konania zásadne užšie ako obhajcu – advokáta a n príklad v prípade hlavného pojednávania a záverečných rečí sa jeho právo zužuje na výšku uplatňovanej škody v rámci konania a jej kvalifikácie, teda sa nemá vyjadrovať ku kvalifikácii  trestu a k výške trestu, aj keď prax ukazuje, že sa táto zásada nedodržiava (prípad vraždy Jána Kuciaka, kde splnomocnenci prekročili toto právo)

https://www.eurorespekt.sk/kauza-pokusu-podplatit-statneho-tajomnika-fecka-je-uz-na-sude/

Advokáti, právnici, pokútnici, šmejdi, odborníci, rodinní príslušníci

 Advokátom je  osoba s právnickým vzdelaním, ktorá zložila advokátske skúšky , je zapísaná v komore advokátov a musí sa pri výkone advokácii pridržiavať zákona o advokácii.

Osoby s právnickým vzdelaním môžu poskytovať tie právne služby, ktoré nie sú vyhradené advokátom,aj keď nie sú zapísané v komore advokátom, Tieto okolnosti vyplývajú z jednotlivých znení a zákonných úprav pre tú ktorú oblasť právnych sporov,

Osoby s neprávnym, ale s odborným vzdelaním, dokonca aj bez vzdelania môžu vykonávať zastupovanie účastníkov ako ich zástupca-splnomocnenec, pričom je zjavné že k týmto okolnostiam dochádza vo väčšine v prípadov, kde prevažuje iná odbornosť ako právnická . Advokáti často nazývajú osoby , ktoré zastupujú účastníkov pokútníkmi len pre ich neprávne vzdelanie, pričom pre úspešnosť konania často hrajú úlohu  iné odborné znalosti alebo osobné vzťahy so zastupovaným účastníkom.

V niektorých prípadoch je zjavné, že vzhľadom na sociálnu situáciu klienta rozhoduje dokonca často iba príbuzenský spontánny pomer pre zastupovanie. V týchto prípadoch zákon neupravuje odmenu za takéto zastupovanie a ani protistrana, ani konajúci orgán nemá právo toto preskúmavať, je to na dispozičnom práve účastníka, ktorý si toto zastupovanie zvolí.

Advokátska komora a ich členovia by mali vystupovať s väčšou pokorou, viesť svojich členov k vyššej humánnosti a mali by rozmýšľať nad tým, že povznesenie advokátskeho stavu je pred verejnosťou vhodnejšie vykonávať vyššou spoločenskou ochranou práva a spravodlivosti, ako samoúčelnými a egoistickými prejavmi, ktorými komora kastuje už nielen vlastných členov, ale aj celú právnu a odbornú verejnosť, bez ktorej by sama nemohla ani existovať.

Rozhodne by sa mali vyvarovať božskosti, vyvyšovania a nazývania kohokoľvek šmejdom, pokútnikom a porušovať právo občana na zastupovanie tým, koho si zvolí sám – väčšina ľudí totiž nemá prostriedky pre preplatených a fušerských advokátov.

Za posledné roky som obdržala desiatky spisov k prípadom, kde advokát zlyhal odborne, čo jeho  klient intuitívne tušil, ale nevedel definovať . Smutnejšie je, že advokáti, ktorí boli postupne menení pokračovali v tých istých chybách a až naše analýzy odhalili, do akej vážnej miery klientovi poškodila advokátova neodbornosť.

Žiaľ jedná sa aj o zavedených advokátov a podľa zásady „vrana vrane oči nevykole“, aj v prípade AK platí , že komora nie je schopná sa postaviť na stranu klienta a poskytnúť mu zastupovanie a pomoc pri náhrade vzniknutej škody, ktorú mu svojou prácou spôsobil advokát.

Nedávno som sledovala  americký seriál, kde tamojšia komora bola skutočným postrachom pre neetické a neodborné konanie advokáta a zlyhanie v odbornej rovine znamenalo okamžité odovzdanie štátnemu zastupiteľstvu. To je ten iný pohľad.

V právnických profesiách – a nielen u advokátov, právnikov, sudcov, prokurátorov- sa má považovať znalosť práva za východisko k tomu, či pri porušení právnych zásad a zákona sa dá vôbec hovoriť o nedbalosti. Doterajšia zdeformovaná právna prax totiž zaviedla v týchto profesiách skúmanie úmyslu, ako základu trestnej zodpovednosti, výsledkom čoho v minulosti bolo konštatovanie, že pri porušení zákona zo strany sudcu, prokurátora alebo advokáta nebol preukázaný úmysel a preto sa nedopustil trestného činu. Všetci však vieme, že ak niekto zákon pozná a koná v rozpore s ním, alebo schvaľuje konanie v rozpore s ním, tak sa porušenia zákona dopúšťa.

Páni Advokáti,

nemali by ste si urobiť poriadok s komorou ?