Ďalšie pokračovanie seriálu “Po podpise okupačnej zmluvy” bude o potvrdení, že niektorí členovia slovenskej vlády zostávajú pred predstaviteľmi Spojených štátov v hlbokom predklone, hoci ešte nedávno pred podpisom obrannej dohody tvrdili, že Slovensko je rovnocenným partnerom. Nielen podpis okupačnej dohody, ale neuveriteľná radosť ministra obrany Jaroslava Naďa z návštevy ministra obrany USA Lloyda Austina dokazuje, že úcta voči Spojeným štátom je pre, niektorých ústavných činiteľov Slovenska väčšia ako úcta k vlastnému štátu. Čo na Slovensko Austin prinesie, keď Naďovi tečú sliny už teraz?
Prvá návšteva ministra obrany USA od vstupu Slovenska do NATO bola Naďom oznámená nasledovne: „S ministrom Austinom budeme diskutovať o možnostiach obrannej spolupráce, posilňovaní východnej hranice NATO vrátane vytvorenia spojeneckej jednotky NATO (eFP) na Slovensku a hovoriť budeme o ďalších formách pomoci smerom na Ukrajinu,” priblížil témy rokovania, pričom zdôraznil, že Slovensko je jedinou krajinou, ktorú Austin bilaterálne navštívi v rámci svojho príchodu do Európy.
Posledné stretnutie Naďa s Austinom v USA znamenalo pre Slovensko stratu suverenity nad vojenskými letiskami Kuchyňa a Sliač, otvorené slovenské nebo pre armádu USA, či dokonca bizarnosti ako odosielanie pošty so známkami Spojených štátov, ale aj uvoľnenie frekvencií úplne zadarmo. Novembrová Naďova návšteva Austina Slovensku nič dobré nepriniesla, a tak dôvod na radosť, či zážitok z pocty, že budeme jediní koho navštívi môže mať reálne len vazal, ktorý podporoval nevýhodnú zmluvu popierajúcu absolútnu suverenitu krajiny!
Po podpise okupačnej zmluvy – časť 4.: Kritické myslenie sa stalo hoaxom
Jeden by si myslel, že po podpise tak “dôležitej zmluvy”, akou bola obranná dohoda, ktorú expresne rýchlo schválila vláda, následne parlament a ešte teplú ju podpísala prezidentka Zuzana Čaputová, diskusie o spolupráci už budú zbytočné. Opak je pravdou a Naď víta návštevu z USA s takou iskrou v oku, akú možno neuvidíte ani u dieťaťa pri vianočnom stromčeku.
Možno nie je dôvod na obavy možno a Austin len prinesie v kufríku 100 miliónov dolárov, pre ktoré Slovensko stratilo časť svojej suverenity. Možno je dôvod návštevy rozveseliť verného Naďa, ktorého trápili obličkové kamene. A možno si Austin príde len pozrieť aké nebo v novembri vlastne získal?!
Frázy o rovnosti, ktorých mali Naď, Čaputová a ďalší sú v priebehu mesiaca po podpise okupačnej zmluvy niekoľkokrát vyvrátené. Slovensko pre USA nie je rovnocenným partnerom, čoho dôkazom už nie je len podpis okupačnej zmluvy, ale aj hlboký Naďov predklon už pred samotnou návštevou ministra obrany cudzieho štátu. Je vari Naďove správanie dôstojným správaním ministra suverénneho štátu? Nepripomína to skôr šťastného psa, ktorý konečne vidí svojho pána a čaká na jeho pochvalu? K čomu sa Slovensko zasa zaviaže?