Podľa prokuratúry je Grendelova obžaloba dôvodná

Podľa prokuratúry nie je vylúčené, že Gábor Grendel bude opäť obžalovaný v kauze ohrozenia bankového tajomstva, pretože bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obvinený. Súd zatiaľ nevypracoval uznesenie o späťvzatí obžaloby v prípade Matovičovho kandidáta na ministra vnútra. Grendala usvedčuje najmä videozáznam zo začiatku tlačovky, keď rozdával novinárom “podklady” a mailová kominikácia s Moniky  Tódovej.

Okresný súd (OS) Bratislava I zatiaľ nemohol vypracovať uznesenie, ktorým berie na vedomie späťvzatie podanej obžaloby Krajskej prokuratúry (KP) Bratislava na poslanca Národnej rady SR Gábora Grendela.

KP vzala späť podanú obžalobu koncom februára s tým, že musí preveriť vierohodnosť svedkov aj v kontexte s listinnými dôkazmi.

“Predmetné uznesenie zatiaľ nie je vyhotovené z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu,” uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu (KS) v Bratislave Pavol Adamčiak.

Pôvodne bola obžaloba podaná 13. februára náhodným výberom pridelená zákonnému sudcovi Rolandovi Keménymu.

KP po späťvzatí obžaloby uviedla, že nemožno vylúčiť aj také skutkové a právne zistenia, ktoré budú opätovne viesť k podaniu obžaloby poslanca.

Lipšicove zápasy a kriminalizovanie jeho kritikov

V priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že sa skutok stal a spáchal ho obvinený.

Tvrdí prokuratúra v súvislosti s obžalobou voči Gáborovi Grendelovi, ktorý bol obžalovaný z ohrozenia bankového tajomstva. Prokuratúra odmieta interpretáciu poslanca OĽaNO, že jeho obžaloba bola postavená iba na výpovedi bývalej novinárky Martiny Ruttkayovej. Dozorová prokurátorka hovorí, že majú aj viacero priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré Ruttkayovej výpoveď potvrdzujú.

„Na obvineného Gábora G. bola dňa 13. februára 2020 prokurátorkou Krajskej prokuratúry Bratislava podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava I pre zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva,“ potvrdil Pravde hovorca Krajskej prokuratúry Bratislava Matej Izakovič.

V prípade uznania viny obžalovanému hrozí trest na tri roky až osem rokov, keďže trestný čin mal byť spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na porušenie povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie.

Poslanec minulý týždeň na tlačovej konferencii tvrdil, že obvinenie je postavené len na výpovedi novinárky v službách Mariana Kočnera.

Ruttkayová mala byť v septembri 2016 na návrh Mariana Kočnera predvolaná na výsluch a vyšetrovateľom údajne predložila policajné dokumenty o prevodoch Mariana Kočnera s tvrdením, že ich dostala od Grendela.

Následne boli v októbri 2016 vznesené obvinenie nielen Grendelovi, ale aj exministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi. „Nebola to pravda, ale na základe tejto výpovede boli vznesené obvinenia. Už vtedy som verejne napísal, že svedkyňa Ruttkayová klame,“ zdôraznil Grendel.

Grendel tvrdí, že nepravdivosť Ruttkayovej tvrdení dosvedčuje aj komunikácia z aplikácie Threema. Ako tvrdí poslanec, v roku 2018, keď bola Ruttkayová opätovne predvolaná na výsluch, mal Marian Kočner písať Petrovi Tóthovi o obavách, že novinárka bude vypovedať, že ju nahovorili.

„V čase vyšetrovania a výsluchov svedkyne Ruttkayovej tieto citáty z Threemy neboli verejnosti známe, ale dnes, keď sa prokurátorka rozhodla podať obžalobu, sú už niekoľko mesiacov známe a ak súd obžalobu prijme, na hlavnom pojednávaní veľmi rád tieto citáty odcitujem,“ tvrdil Grendel.

Prokuratúra ale takúto interpretáciu odmieta a pripomína, že prokurátor pri akomkoľvek svojom rozhodnutí vychádza z dôkazov zadokumentovaných v konkrétnom vyšetrovacom spise a tieto dôkazy hodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu samostatne i súhrne s ostatnými dôkazmi.

„Výpoveď svedkyne Martiny T. R. v danej veci nebola jediným dôkazom a už vôbec nie rozhodujúcim dôkazom odôvodňujúcim podanie predmetnej obžaloby. V predmetnej veci bolo produkovaných viacero tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, ktoré výpoveď svedkyne potvrdzovali a v konečnom dôsledku viedli prokurátora k podaniu obžaloby, nakoľko mal za dostatočne preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obvinený,“ vysvetlil pre Pravdu Izakovič.

Lipšic s Grendelom vynášali novinárom informácie z vyšetrovcieho spisu

Kontroverzný podnikateľ Marián Kočner na jeseň roku 2016 predložil novinárom svoje údajné dôkazy o tom, že exminister vnútra Daniel Lipšic a súčasný poslanec NR SR za OĽaNOa kandidát Igora Matoviča na ministra vnútra Gábor Grendel zverejnili v roku 2012 informácie o Kočnerových podozrivých bankových operáciách v Privatbanke.

Kočner vtedy tvrdil, že bývalý minister vnútra informoval spriaznených novinárov o téme na off record stretnutí. Upozornil aj na webstránku, kde je zverejnená údajná časť komunikácie Gábora Grendela s novinármi. Tá má podľa neznámeho autora webu dokazovať, že žurnalisti sú „bábkami v rukách politikov“.

Ako povedal Marian Kočner, hneď po tlačovej besede Daniela Lipšica k téme Privatbanky a Kočnerových bankových prevodov v roku 2012 bolo „nesporné, že niektorí novinári disponovali podkladmi, ktoré mali z vyšetrovacieho spisu“.

„Manipulovali informáciami, ktoré nemali z oficiálnych zdrojov,“ povedal a dodal, že preto ešte v apríli 2012 podal trestné oznámenie na generálnu prokuratúru na neznámeho páchateľa.

Marian Kočner sa mal podľa všetkého dostať k e-mailu od Martiny Ruttkayovej, podľa ktorého Daniel Lipšic ako minister vnútra organizoval neoficiálne stretnutia s novinármi, na ktorých im poskytoval informácie, k akým sa bežne nemohli dostať, napríklad informácie z vyšetrovacích spisov. „Pravidelne si na tieto stretnutia volal spriaznených novinárov,“ povedal.

Dôkazom o takýchto stretnutiach a užších vzťahoch medzi Danielom Lipšicom a niektorými novinármi je podľa Mariana Kočnera aj internetová stránka lipsicovestado.info, ktorú prezentoval na tlačovej konferencii.

„Stránka je dôkazom toho, že novinári sú rovnako podlí ako politici, je tiež obrazom najhlbšieho úpadku novinárskej nezávislosti, cti a etiky,“ povedal Kočner.

Denník N v spolupráci s Danielom Lipšicom porušuje zákon a marí spravodlivosť

Lipšicovi poskytovala informácie manželka prokurátora Šantu

Zaujímavé súvislosti ohľadne vynášania informácií z vyšetrovacích spisov zverejnil pred nedávnom aj portál Fakty a dôkazy. Daniel Lipšic je advokátom TV Markíza v medializovanej kauze falšovanie zmeniek. Prokurátor Ján Šanta navrhol v tejto súvislosti Kočnerovi a Ruskovi 20-ročný trest.

„Podľa článku časopisu TREND z 30. septembra 2009 počas obdobia, keď bol predsedom na Najvyššom súde Štefan Harabin, musela zo súdu odísť aj vedúca podateľne Emília Šantová. Ide o manželku Jána Šantu. Emília Šantová si následne našla uplatnenie na ministerstve vnútra, práve v čase, keď bol ministrom Daniel Lipšic. Bývalá vedúca podateľne pôsobila (a aj v súčasnosti pôsobí) na Tlačovom oddelení Komunikačného odboru Kancelárie Ministra vnútra SR. Na komunikačnom odbore začínala, keď bol riaditeľom odboru Gábor Grendel. Len pripomínam, že v súčasnosti sedí na súde Daniel Lipšic hneď vedľa Jána Šantu. Gábor Grendel má s Emíliou Šantovou (rovnako ako Lipšic so Šantom) vynikajúce vzťahy a to až natoľko, že ju neváhal využiť na nelegálne lustrácie. Ale o tom neskôr. V každom prípade vďačí pani Šantová za svoje zamestnanie práve Lipšicovi a Grendelovi“.

V článku sa ďalej píše: „Aby sme vylúčili akékoľvek pochybnosti o vzťahu Gábora Grendela a Emílie Šantovej, ponúkame čitateľom sériu fotiek z rozlúčkového posedenia Kancelárie Ministra vnútra v apríli 2012, ktorého sa zúčastnili:  Ľubomíra Miklovičová (v tom čase Komunikačný odbor Kancelárie Ministra vnútra SR), Gábor Grendel (pravá ruka Lipšica na MV SR, neskôr podpredseda a predseda politickej strany NOVA, v súčasnosti poslanec NR SR a predseda Výboru pre kontrolu SIS), Andrej Alberty, Norbert Fiačan (v tom čase Komunikačný odbor Kancelárie Ministra vnútra SR), Emília Šantová (Komunikačný odbor Kancelárie Ministra vnútra SR – pracuje tam doteraz), Nadežda Nošková (v tom čase Odbor protokolu Kancelárie Ministra vnútra SR), Ľubica Petáková (v tom čase Odbor protokolu Kancelárie Ministra vnútra SR), Anna Andrejuvová (v tom čase Komunikačný odbor Kancelárie Ministra vnútra SR, následne asistentka Daniela Lipšica v NRSR, neskôr asistentka Igora Matoviča, v súčasnosti naďalej vyťažovaná Danielom Lipšicom počas jeho pôsobenia v advokátskej kancelárii Dentons), Jana Pôbišová (v tom čase končiaca hovorkyňa Prezídia policajného zboru) a Emília Kočišová (v tom čase Komunikačný odbor Kancelárie Ministra vnútra SR).“

Uvedeným spôsobom získavania informácii mal lustrovať viaceré osoby aj novinár portálu Aktuality.sk Marek Vagovič.

Daniel Lipšic je advokátom TV Markíza v medializovanej kauze falšovanie zmeniek. Prokurátor Ján Šanta (manžel Emílie Šantovej) navrhol v tejto súvislosti Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi 20-ročný trest odňatia slobody.

Šanta vstúpil do kampane na post generálneho prokurátora

Lipšicove stádo a pomsta Kočnerovi

Novinárka Jana Teleki v relácii Informačná Vojna s Norbertom Lichtnerom dňa 20. februára taktiež uviedla, že obžalovaný podnikateľ Marian Kočner bol pre určité osoby nebezpečný, pretože disponoval informáciami o ich trestnej činnosti vrátane korupcie. Tieto osoby podľa Teleki si boli vedomé, že Kočnerove informácie boli tak závažného charakteru, že ich môže skompromitovať.

Pripomenula, že Daniel Lipšic v čase keď bol šéfom rezortu vnútra mal okruh spriaznených novinárov, ktorých využíval na kriminalizovanie svojich oponentov. Uvedeným novinárom mal Lipšic poskytovať informácie z trestných spisov a účelovo manipulovať informáciami, ktoré im podsúval, vytrhávanim z kontextu. Novinári na základe jeho vyýkladu informovali verejnosť a skresľovali realitu, čím poškodeným ničili život.

„Marian Kočner si zistil, akým spôsobom pán Lipšic s týmito novinármi (tzv. Lipšicove stádo) funguje,“ uviedla vysvetlila Teleki s tým, že Kočner nskôr s týmito informáciami vystúpil na tlačovej konferencii. Neskôr podal v tejto záležitosti na Lipšica trestné oznámenie za vynášanie informácii zo spisov, na základe ktorého bol Daniel Lipšic neskôr obvinený.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies