Denník N v spolupráci s Danielom Lipšicom porušuje zákon a marí spravodlivosť




Pod názvom „ Takto Kočner vyberal peniaze po Kuciakovej vražde...“ Monika Tódová v Denníku N zverejnila niekoľko fotografií z rokovania Mariána Kočnera v Tatrabanke ako aj celý rad informácií, pasáží a priamych citácii niektorých častí vyšetrovacieho spisu v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky.

Obsahu článku sa nemá význam venovať vzhľadom na jeho tendenčnosť a zaujatosť, každý si prečíta a urobí názor sám.

Netreba byť geniálnym vyšetrovateľom, aby sme jednoduchou dedukciou odvodili z textu, v ktorom sa uvádza, že Denník N má k dispozícii Kočnerove výpovede z prípravného konania. Predpokladáme však, že v týchto výpovediach sa nenachádzajú fotografie z banky, ktoré  banka urobila na svoj bezpečnostný systém, a ktorý vydala vyšetrovateľovi do trestného spisu, pravdepodobne aj s výpismi operácie z tohto konkrétneho času. Denník N sa odvoláva na súvislosti, ktoré vraj usvedčujú Kočnera z toho, že si bol vyberať peniaze na doplatenie vraždy. Takéto konzekvencie sú čisto manipulačné.

Princíp neverejnosti vyšetrovania

Kto a za akých podmienok má prístup ku Kočnerovým výpovediam a k fotografiám?

Výpovede Mariána Kočnera sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, ku ktorým majú  na základe trestného poriadku prístup tieto osoby:

Prístup k vyšetrovaciemu spisu, nazeranie, ako aj zhotovenie kópií upravuje trestný poriadok, ktorý uvádza, že:

§ 69, ods. (1)  

Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

Ak vylúčime, že Denníku N kópie zápisníc určite neodovzdal Marián Kočner, ani jeho advokát, ani iní ohbajcovia, ani vyšetrovateľ, či prokurátor, tak  vzhľadom na aktivity Moniky Tódovej a spoluprácu s Danielom Lipšicom zápisnice pochádzajú od neho. Podobne od neho pochádzajú aj fotografie z banky, pretože tieto naviac podliehajú bankovému tajomstvu spolu aj s výpismi z účtov. Tieto údaje, podobne ako aj osobné údaje o zdravotnom stave, alebo iné zákonom chránené osobné údaje mal vyšetrovateľ disponovať podľa § 69, Pri nazeraní do spisov, kde  vyšetrovateľ musí postupovať v súlade s odsekom (5) tohto paragrafu, kde je uvedené:

§ 69, ods. 5

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.

Je teda zjavné, že minimálne pri zhotovení kópie spisu tieto opatrenia vyšetrovateľ neurobil.

Zneužite právomocí – alebo ako niekto dobehol vyšetrovateľa

Odovzdanie zápisníc, častí spisu, fotodokumentácie pre voľné šírenie médiám odporuje zásadám rovnosti práva účastníkov konania, neverejnosti prípravného konania a marí nielen práva obvineného na spravodlivý proces, na zaobchádzanie s jeho údajmi, ale aj poskytuje akémukoľvek svedkovi prístup k informáciám nad rámec zákonom stanoveného prístupu ku spisu !

V tejto súvislosti je preto potrebné sa pozastaviť aj nad vyhodnotením konania vyšetrovateľa, ktorý tento prístup bez použitia uvedeného odseku (5) § 69 Tr. Poriadku neurobil v súlade so zákonom a vzniká tu podozrenie, že tým porušil zákon.

Zneužívanie právomoci verejného činiteľa § 326 Trestného Zákona v odseku  (1) hovorí, že:

Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, b) prekročí svoju právomoc, alebo c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. V § 327 o marení úlohy verejným činiteľom v odseku (1) hovorí, že Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Motivácia médií a porušovanie zákona zverejnením chránených informácii

Zverejnenie citácií celých úsekov zo zápisníc Mariána Kočnera pred hlavným   pojednávaním vo veci vraždy je účelové. Sleduje sa tým sústreďovanie pozorností na médiami vybrané a zrejme  obžalobou preferované výroky a okolnosti  bez toho, aby verejnosť videla všetky zvyšné informácie. Zjednodušene, jedná sa o manipulačnú selekciu s cieľom odviesť pozornosť od všetkých ostatných dôkazov a teda tieto dôkazy mariť. Je to odkaz a návod pre prípadných svedkov, ktorí by mali vo veci vypovedať a ktorým sa týmto spôsobom vštepuje určitá verzia, ktorej by sa mali zdržať.

Marenie spravodlivosti Denníkom N

Konanie autorky článku je však potrebné chápať z iného pohľadu:

V § 344 Tr. Zákona o marení dôkazu v odseku (1) je uvedené, že Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní podľa písmena b)  falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu, podľa písmena c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo podľa písmena d)  použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní. Podstatné  je však, že v odseku (2) je uvedený aj motív a spôsob konania páchateľa to podľa písmena b) v úmysle zmariť alebo sťažiť inému uplatnenie jeho základných práv a slobôd, a podľa písmena c) z osobitného motívu.

Z obsahu článku je každému jasné, že Monika Tódová sa nie po prvý krát pustila na veľmi tenký ľad. Už samotné zverejňovanie častí prepisov Threemy v prípade zmeniek bolo nielen zjavným porušením zásady neverejnosti konania a sprístupnenia časti vyšetrovacieho spisu, ale aj porušením telekomunikačného  a listového tajomstva.  V tomto článku však Denník N zachádza ešte ďalej. Zrejme Lipšicova autorita a kontakty im dávajú istou, že nikto nebude riešiť zverejňovanie častí spisu, ku ktorým by dokonca nemal mať prístup ani zástupca poškodeného ( bankové tajomstvo). Samotná banka zrejme musela dodržať licenčné podmienky a postup na vydanie týchto fotografií a vyšetrovateľ si musel byť vedomý toho, že existuje obava z ich zverejnenia, podobne ako aj zo zverejnenia Threemy, preto mal minimálne poučiť osoby, ktorým vydával tieto časti spisu a povinnosti zaobchádzania.

Osoba, ktorá ich Denníku N odovzdala sa nemienila zaoberať rovnosťou práva a neverejnosťou prípravného konania, alebo práva obvineného na prístup k dôkazom a k ich ochrane. Orgán činný v trestnom konaní nezabránil porušeniu zákona a manipulovania ,či nakladania s dôkazmi a Denník N si povyberal state, ktorými úmyselne zasahuje do konania ich zverejnením a sprístupnením  svedkom. Vyšetrovateľ preto mal striktne postupovať podľa § 69 ods. (5) Trestného poriadku, ktorý mu ukladal: Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.

Osoba znalá zákona, ktorá splnila podmienku legitímnosti na nazeranie do spisu a zhotovenie kópie si mala uvedomiť, že nemôže ich odovzdať, vystaviť riziku zverejnenia časti spisu, zápisnice a fotografie, pretože sa jedná o dôkazy, ktorými by mohla podľa § 344 ods. 1a) úmyselne zmariť alebo sťažiť inému uplatnenie jeho základných práv a slobôd.   Podľa písm. b) , ak naviac ak ich odovzala médiam vedome na zverejnenie vybraných skutočností, tak tieto konali  z osobitného motívu podľa písm. c) § 344 o marení spravodlivosti.

Aké je poslanie médií a v čom spočíva Lipšicova manipulácia

Ak by Denník N nezískal spis od Lipšica, tak samozrejme sa mu ospravedlňujeme a je tu priestor na otázku, odkiaľ spis má. V podstate tomu sa nedá uveriť vzhľadom na synchronizáciu komunikácií na tlačovkách alebo po súdnych konaniach. Ani vzhľadom na presné formulácie niektorých prejavov Tódovej. Manipulovanie verejnej mienky v tomto prípade zašlo za hranicu zákonnosti. Niekto zmaril dôkazy tým, že niektoré zverejnil pred hlavným pojednávaním. Je za tým skutočný účel, ktorý ignoruje zásadu neverejnosti prípravného konania. Ak vyšetrovateľ počítal a ticho súhlasil so zverejnením dôkazov, dopustil sa zneužitia právomoci a marenia úlohy verejným činiteľom. Ak bol iba neopatrný, niekto hrubo zneužil dôkazy na manipuláciu verejnej mienky.

Denník N a Monika Tódová, chrániac dlhodobo záujmy svojich chlebodarcov, predviedli učebnicový prípad servility a neobjektívnosti, s príznakmi zákernosti a zlomyseľnosti.

Tú babu treba zničiť – likvidácia cestou psychiatrie

Tú babu treba zabiť

Tú babu treba zabiť – zápach SIS (pokračovanie)




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies