Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

Niž­šie v texte je uve­de­né kom­plet­né zne­nie uz­ne­se­nia kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra, kto­rým doš­lo k zrušeniu uznesenia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci ve­de­nej pre trest­ný čin py­tliac­tva.

Uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci, kto­ré bo­lo zru­še­né z dô­vo­du ne­zá­kon­nos­ti za­uj­me práv­nou kva­li­fi­ká­ciou skut­ku, keď vy­šet­ro­va­teľ po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tnej čin­nos­ti práv­ne po­sú­dil ako pre­čin py­tliac­tva pod­ľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s pou­ka­zom na § 138 písm. a) Tr. zák., te­da ako trest­ný čin py­tliac­tva spá­cha­ný so zbra­ňou.

Pou­ži­tie kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu spo­čí­va­jú­cej v „spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu so  zbraňou “ je pri tres­tnom či­ne py­tliac­tva ab­so­lút­ne neu­ve­ri­teľ­né a ne­mož­no sa ču­do­vať, že aj tá­to zjav­ne  nes­práv­na práv­na kva­li­fi­ká­cia bo­la zru­šu­jú­cim dô­vo­dom uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia zo stra­ny prokurátora­ku­rá­to­ra.  

Z us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 3 Tr. zák., kto­ré de­fi­nu­je po­jem „spá­chanie tres­tné­ho či­nu so zbra­ňou“ ako aj       po­jem „zbraň“ je evi­den­tné, že „zbra­ňou je kaž­dá vec, kto­rou mož­no uro­biť útok pro­ti te­lu dô­raz­nej­ším“. Tak ako to uvá­dza aj pro­ku­rá­tor v zru­šu­jú­com uz­ne­se­ní, te­lom sa tu ro­zu­mie te­lo člo­ve­ka a za útok pro­ti te­lu je pot­reb­né po­va­žo­vať vý­luč­ne útok pro­ti te­les­nej in­teg­ri­te člo­ve­ka a nie zvie­ra­ťa (ve­ci). Ale­bo po­ve­da­né inak, zbra­ňou mô­že byť len vec (te­da aj zvie­ra), av­šak úto­čiť zbra­ňou mož­no iba pro­ti te­lu člo­ve­ka, ale nie aj vo­či ve­ci. Len pri­po­me­niem, že pod­ľa § 130 ods. 1 písm. a) Tr. zák. po­va­žu­je Trest­ný zá­kon zvie­ra stá­le za vec.

Sku­toč­nosť, že so zbra­ňou mož­no úto­čiť iba pro­ti oso­be a nie aj pro­ti ve­ci, pri­tom nie je v praxi spor­ná a     vy­plý­va aj zo star­šej ju­di­ka­tú­ry (R 33/1978), kto­rá vy­slo­ve­ne zdô­raz­ni­la, že „zbra­ňou sa ro­zu­mie len vec,   kto­rá bo­la pou­ži­tá ale­bo kto­rá bo­la ur­če­ná za úče­lom úto­ku pro­ti oso­be, nie však za úče­lom úto­ku pro­ti     ve­ci“.

Mož­no pre­to uzat­vo­riť, že zbraň je pros­tried­kom úto­ku na inú oso­bu a pre­to útok len vo­či ve­ci nie je mož­né pok­la­dať za čin spá­cha­ný so zbra­ňou (zhod­ne vy­kla­dá spá­chanie tres­tné­ho či­nu so zbra­ňou aj čes­ká          od­bor­ná li­te­ra­tú­ra, nap­rík­lad Ščer­ba, F. a kol.: Tres­tní zá­kon­ník. 1. vy­dá­ní. Pra­ha: C.H.Beck, 2020, s. 1140).

Nie je mo­jou úlo­hou po­su­dzo­vať, či tu zo strany vy­šet­ro­va­te­ľa iš­lo o ne­ve­do­mosť (neod­bor­nosť) ale­bo o úmy­sel­né úče­lo­vé nad­kva­li­fi­ko­va­nie skut­ku (ale­bo o obid­ve tie­to sku­toč­nos­ti), av­šak ten­to prí­pad vhod­ne ilus­tru­je sú­čas­ný úpa­dok tres­tné­ho prá­va, v kto­rom je už sku­toč­ne všet­ko mož­né a úpl­nú neúc­tu po­lí­cie k prá­vu.

Kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra Nit­ra, sp. zn. Kv 104/21/4400 – 9, Nit­ra 16.11.2021

 

Uznesenie

V tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Pre­zí­diu Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­re, Od­bor Zá­pad Nit­ra pod sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1-2020 pre pre­čin py­tliac­tva pod­ľa § 310 od­sek 1, od­sek 3 pís­me­no c) Tres­tné­ho  zá­ko­na s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 138 pís­me­no a) Tres­tné­ho zá­ko­na som tak­to

roz­ho­dol:

Pod­ľa § 230 od­sek 1, od­sek 2 pís­me­no e) Tres­tné­ho po­riad­ku

zru­šu­jem

uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Od­bor Zá­pad, I.             od­de­le­nie vy­šet­ro­va­nia Nit­ra sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1- 2020 zo dňa 04.01.2021, kto­rým bo­lo pod­ľa § 199 od­sek 1, od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci pre pre­čin py­tliac­tva pod­ľa § 310 od­sek 1, od­sek 3 pís­me­no c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 138 pís­me­no a) Tres­tné­ho zá­ko­na, na skut­ko­vom zá­kla­de, že

do­po­siaľ pres­ne nes­to­tož­ne­ný pá­cha­teľ v do­be mi­ni­mál­ne od má­ja 2019 až do­po­siaľ a na­ďa­lej v po­ľov­nom re­ví­ri, na­chá­dza­jú­com sa v ka­tas­trál­nom úze­mí Dol­ný Ďur, lo­ví po­mo­cou zbra­ne zver v roz­po­re s § 55 od­sek 10, § 64 od­sek 1, od­sek 2 pís­me­no a/, pís­me­no b/, pís­me­no c/, od­sek 3 zá­ko­na č. 274/2009 o po­ľov­níc­tve tým spô­so­bom, že v prie­be­hu náv­šte­vy toh­to re­ví­ru s po­vo­le­ním po­ľov­né­ho hos­po­dá­ra toh­to zdru­že­nia na náv­šte­vu re­ví­ru, po ulo­ve­ní zve­ri tú­to neoz­na­čí zá­ko­nom pred­pí­sa­ním spô­so­bom, ne­zaz­na­me­ná jej ulo­ve­nie zá­ko­nom pred­pí­sa­ným spô­so­bom a jej ulo­ve­nie neoz­ná­mi prís­luš­né­mu po­ľov­né­mu hos­po­dá­ro­vi, av­šak ju pou­ži­je pre vlas­tnú pot­re­bu, pri­čom toh­to ko­na­nia sa má do­pus­tiť v uve­de­nej do­be opa­ko­va­ne, mi­ni­mál­ne v má­ji 2019, tým­to spô­so­bom ulo­vil je­den kus sr­nčej zve­ri, v dňoch 27.06.2020, 25.08.2020, 28.08.2020        mi­ni­mál­ne je­den kus da­nie­lej zve­ri, dňa 20.10.2020, 24.10.2020 dva ku­sy da­nie­lej zve­ri,

na­koľ­ko je ne­zá­kon­né.

Od­ôvod­ne­nie:

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Od­bor Zá­pad, I.           od­de­le­nie vy­šet­ro­va­nia Nit­ra (ďa­lej len „vy­šet­ro­va­te­ľa“) sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1-2020 zo dňa 04.01.2021 bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci pre pre­čin py­tliac­tva pod­ľa § 310 od­sek 1, od­sek 3 pís­me­no c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 138 pís­me­no a) Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť pres­ne nes­to­tož­ne­ný pá­cha­teľ, na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

Uve­de­né uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci ci­to­va­né­ho pre­či­nu bo­lo na zá­kla­de pou­ži­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cie z dô­vo­du vec­nej a mies­tnej prís­luš­nos­ti do­ru­če­né dňa 05.01.2021 Ok­res­nej    pro­ku­ra­tú­re Le­vi­ce, na kto­rej bo­la tres­tná vec za­evi­do­va­ná pod sp. zn. 2 Pv 12/21/4402 a nás­led­ne pro­ku­rá­tor tej­to ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry vy­ko­ná­val do­zor v príp­rav­nom ko­na­ní.

V pred­met­nej tres­tnej ve­ci doš­lo kon­com me­sia­ca ok­tó­ber 2021 k úni­ku in­for­má­cií z tres­tné­ho ko­na­nia   pou­ží­va­jú­cich ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí a k ich me­dia­li­zá­cii. Tie­to úni­ky bu­dú pred­me­tom ďal­šie­ho ko­na­nia v inej tres­tnej ve­ci.

S pou­ka­zom na tie­to zá­važ­né okol­nos­ti, opat­re­ním kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra v Nit­re pod sp. zn. 2 KPt 485/21/4400-11 zo dňa 03.11.2021 bo­lo roz­hod­nu­té pod­ľa § 51 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re“) s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 6 od­sek 1       pís­me­no b) zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re, na za­bez­pe­če­nie pl­ne­nia úloh pro­ku­ra­tú­ry pod­ľa § 3, § 4 od­sek 1 pís­me­no a), pís­me­no c) a § 17 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re o ur­če­ní vý­nim­ky z us­ta­no­ve­nia § 46 od­sek 5 zá­ko­na o             pro­ku­ra­tú­re v kon­texte s us­ta­no­ve­ním § 15 Tres­tné­ho po­riad­ku (per ana­lo­giam) s tým, že do­zor a všet­ky úko­ny pro­ku­rá­to­ra v rám­ci ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia v pred­met­nej tres­tnej ve­ci vy­ko­ná kraj­ský pro­ku­rá­tor v Nit­re, resp. ním po­ve­re­ný pro­ku­rá­tor Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra.

Pros­tred­níc­tvom Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Le­vi­ce bol za úče­lom pres­kú­ma­nia zá­kon­nos­ti pos­tu­pu vy­šet­ro­va­te­ľa a do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra po­dria­de­nej ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry v pred­met­nej tres­tnej ve­ci vy­žia­da­ný na vec sa vzťa­hu­jú­ci vy­šet­ro­va­cí spis Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Od­bor Zá­pad, I. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia Nit­ra sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1-2020, kto­rý bol vy­šet­ro­va­te­ľom pred­lo­že­ný dňa 26.10.2021 pria­mo Kraj­skej             pro­ku­ra­tú­re Nit­ra.

Pod­ľa § 230 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, do­zor nad za­cho­vá­va­ním zá­kon­nos­ti pred za­ča­tím tres­tné­ho       stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní vy­ko­ná­va pro­ku­rá­tor.

Pod­ľa § 230 od­sek 2 pís­me­no e) Tres­tné­ho po­riad­ku, pri vý­ko­ne toh­to do­zo­ru je pro­ku­rá­tor op­ráv­ne­ný zru­šiť ne­zá­kon­né ale­bo neo­pod­stat­ne­né roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta, kto­ré mô­že nah­ra­diť vlas­tný­mi roz­hod­nu­tia­mi; pri uz­ne­se­ní o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, pre­ru­še­ní tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo o pos­tú­pe­ní ve­ci to mô­že uro­biť do 30 dní od ich do­ru­če­nia; ak roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta nah­ra­dil vlas­tným roz­hod­nu­tím inak, než na pod­kla­de sťaž­nos­ti op­ráv­ne­nej oso­by, pro­ti je­ho roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť, rov­na­ko ako pro­ti roz­hod­nu­tiu      po­li­caj­ta.

Po pres­kú­ma­ní na vec sa vzťa­hu­jú­ce­ho vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, z hľa­dis­ka vy­hod­no­te­nia zá­kon­nos­ti pos­tu­pu vy­šet­ro­va­te­ľa o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 od­sek 1, od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku vo ve­ci pre pre­čin py­tliac­tva pod­ľa § 310 od­sek 1, od­sek 3 pís­me­no c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 138 pís­me­no a) Tres­tné­ho zá­ko­na, vy­da­ním uz­ne­se­nia zo dňa 04.01.2021, som dos­pel k nas­le­dov­ným skut­ko­vým a práv­nym zá­ve­rom.

Úvo­dom je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že vy­šet­ro­va­teľ út­va­ru ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry v pred­met­nej tres­tnej ve­ci ko­nal na zá­kla­de vý­be­ro­vej prís­luš­nos­ti v zmys­le člán­ku 3 od­sek 7 na­ria­de­nia mi­nis­tra vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 175/2010 zo dňa 30.12.2010 o vy­me­dze­ní prís­luš­nos­ti út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru a út­va­rov     Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri od­ha­ľo­va­ní tres­tných či­nov, pri zis­ťo­va­ní ich pá­cha­te­ľov a o  pos­tu­pe v tres­tnom ko­na­ní v zne­ní iných na­ria­de­ní mi­nis­tra vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Z dô­vo­du, že vec  bo­la pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia zis­te­ná na zá­kla­de vlas­tné­ho po­sú­de­nia a k sa­mot­né­mu za­ča­tiu      tres­tné­ho stí­ha­nia za vy­ššie uve­de­ný pre­čin doš­lo na zá­kla­de reali­zač­né­ho návr­hu 2. ope­ra­tív­ne­ho od­de­le­nia, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Od­bor Zá­pad Nit­ra zo dňa 03.12.2020, schvá­le­né­ho ria­di­te­ľom uve­de­né­ho  od­bo­ru.

Uve­de­né uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia po­va­žu­jem za ne­zá­kon­né a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov:

V   pr­vom ra­de vy­šet­ro­va­te­ľom pou­ži­tá práv­na kva­li­fi­ká­cia pred­met­né­ho skut­ku aj pod­ľa od­se­ku 3 pís­me­no c), us­ta­no­ve­nia § 310 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 138 od­sek 1 pís­me­no a) Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da ako spá­chanie tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, kon­krét­ne so zbra­ňou, je         ne­dô­vod­ná. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pou­ká­zať na to, že v zmys­le § 122 od­sek 3 Tres­tné­ho zá­ko­na je trest­ný čin spá­cha­ný so zbra­ňou, ak pá­cha­teľ ale­bo s je­ho ve­do­mím niek­to­rý zo spolu­pá­cha­te­ľov pou­ži­je zbraň na útok, na pre­ko­na­nie ale­bo za­me­dzenie od­po­ru ale­bo ju má na ta­ký účel pri se­be; zbra­ňou sa          ro­zu­mie, ak z jed­not­li­vé­ho us­ta­no­ve­nia ne­vyp­lý­va nie­čo iné, kaž­dá vec, kto­rou mož­no uro­biť útok pro­ti te­lu dô­raz­nej­ším.

Za útok pro­ti te­lu je pot­reb­né po­va­žo­vať vý­luč­ne útok pro­ti oso­be, resp. te­les­nej in­teg­ri­te oso­by (člo­ve­ka) a roz­hod­ne nie pro­ti te­lu zvie­ra­ťa.

Už sa­mot­né napl­ne­nie zá­kon­ných zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu py­tliac­tva pod­ľa § 310 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, zá­ko­no­dar­ca pred­pok­la­dá neop­ráv­ne­ný zá­sah do vý­ko­nu po­ľov­níc­tva a do vý­ko­nu ry­bár­ske­ho prá­va tým, že bez po­vo­le­nia pá­cha­teľ lo­ví zver ale­bo ry­by, spra­vid­la so zbra­ňou, kto­rou mô­že byť aj po­ľov­níc­ka puš­ka, iná strel­ná zbraň ale­bo iný za­ká­za­ný pred­met spô­so­bi­lý usmr­tiť zver ale­bo   ry­by.

V   dru­hom ra­de sa­mot­né uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia neob­sa­hu­je zá­kon­né ná­le­ži­tos­ti                pred­pok­la­da­né v us­ta­no­ve­ní § 199 od­sek 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, naj­mä po­kiaľ ide o po­pis skut­ku, v kto­rej   ab­sen­tu­jú pod­stat­né ná­le­ži­tos­ti, kto­rý­mi v tom­to prí­pa­de sú po­me­no­va­nia po­ľov­né­ho re­ví­ru, v kto­rom sa mal stať sku­tok, údaj o uží­va­te­ľo­vi toh­to po­ľov­né­ho re­ví­ru, ako aj údaj o vý­ške ško­dy, kto­rá ma­la byť pred­met­ným tres­tným či­nom uží­va­te­ľo­vi po­ľov­né­ho re­ví­ru spô­so­be­ná.

Sa­mot­ný sku­tok opí­sa­ný v ci­to­va­nom uz­ne­se­ní vy­šet­ro­va­te­ľa o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia je nep­res­kú­ma­teľ­ný a zmä­toč­ný a tiež ne­má žiad­nu opo­ru v ope­ra­tív­nych zis­te­niach po­lí­cie zís­ka­ných ope­ra­tív­nym od­de­le­ním, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, od­bor Zá­pad Nit­ra pred je­ho vy­da­ním.

V tre­ťom ra­de za ne­zá­kon­né po­va­žu­jem aj ďal­šie „ve­de­nie“ tres­tné­ho stí­ha­nia, v kto­rom vy­šet­ro­va­teľ v      prie­be­hu tak­mer de­sať me­sia­cov ne­vy­po­čul po­ľov­né­ho hos­po­dá­ra na­priek to­mu, že nez­ná­mym pá­cha­te­ľom vy­stu­pu­jú­cim v tej­to tres­tnej ve­ci klá­dol za vi­nu, že ulo­že­nie zve­ri neoz­ná­mi­li prís­luš­né­mu po­ľov­né­mu      hos­po­dá­ro­vi. V do­te­raj­šom tres­tnom stí­ha­ní ne­vy­po­čul ani sa­mot­né­ho uží­va­te­ľa po­ľov­né­ho re­ví­ru, kto­rým mal byť ….resp. po­ľov­níc­ka spo­loč­nosť, kto­rej bol jej šta­tu­tár­nym zá­stup­com. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né     pou­ká­zať naj­mä na us­ta­no­ve­nie § 53 od­sek 2 ve­ta 3 zá­ko­na č. 274/2009 Z. z. o po­ľov­níc­tve a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších práv­nych pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o po­ľov­níc­tve“), v zmys­le kto­ré­ho po­vo­le­nie na lov zve­ri pod­pi­su­jú šta­tu­tár­ny zá­stup­ca uží­va­te­ľa po­ľov­né­ho re­ví­ru a po­ľov­níc­ky hos­po­dár. Vy­šet­ro­va­teľ na­mies­to to­ho, aby vy­po­čul po­ľov­níc­ke­ho hos­po­dá­ra a šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu       uží­va­te­ľa po­ľov­né­ho re­ví­ru, kto­rý na­vy­še mal mať priz­na­né pro­ces­né pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho, z cel­kom   ne­po­cho­pi­teľ­ných dô­vo­dov vy­po­čul po­ľov­níc­ke­ho hos­po­dá­ra cel­kom inej po­ľov­níc­kej spo­loč­nos­ti, kto­ré­mu po­lo­žil otáz­ky tý­ka­jú­ce sa vy­dá­va­nia po­vo­le­nia na lov zve­ri, kto­ré sú však up­ra­ve­né v zá­ko­ne o po­ľov­níc­tve, resp. v je­ho vy­ko­ná­va­cích pred­pi­soch. Pod­ľa § 66 od­sek 3 zá­ko­na o po­ľov­níc­tve ulo­ve­ná ale­bo inak usmr­te­ná zver ale­bo uhy­nu­tá zver ale­bo jej čas­ti, na­chá­dza­jú­ce sa v po­ľov­nom re­ví­ri, pa­tria uží­va­te­ľo­vi po­ľov­né­ho re­ví­ru. Pod­ľa od­se­ku 4 ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia uží­va­teľ po­ľov­né­ho re­ví­ru mô­že pre­viesť na inú oso­bu len zver, di­vi­nu ale­bo iné čas­ti zo zve­ri, kto­rú na­do­bu­dol pod­ľa od­se­ku 3. O ulo­ve­nej zve­ri, jej pre­ve­de­ním na inú oso­bu a vlas­tnej spot­re­be je uží­va­teľ po­ľov­né­ho re­ví­ru po­vin­ný viesť pred­pí­sa­nú evi­den­ciu. Z uve­de­né­ho     vy­plý­va, že o zú­žit­ko­va­ní ulo­ve­nej zve­ri roz­ho­du­je vý­luč­ne uží­va­teľ po­ľov­né­ho re­ví­ru, resp. je­ho šta­tu­tár­ny zá­stup­ca. Bez poz­na­nia je­ho sta­no­vis­ka ne­mož­no kon­šta­to­vať, že oso­by, kto­ré si di­vi­nu z le­gál­ne ulo­ve­nej zve­ri po­ne­cha­li, ko­na­li spô­so­bom pred­pok­la­da­ným v § 310 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Z jed­né­ho z ope­ra­tív­nych úrad­ných zá­zna­mov zo dňa 29.09.2021, za­lo­že­né­ho vo vy­šet­ro­va­com spi­se tiež   vy­plý­va, že pre­na­jí­ma­teľ po­ľov­né­ho re­ví­ru….mal po­žia­dať lov­cov, aby si ne­chá­va­li pre se­ba len jed­no ulo­ve­né zvie­ra z jed­né­ho lov­né­ho dňa. Os­tat­né ma­jú za­ve­siť na ozna­če­né mies­to v chlad­nič­ke a tak­to zís­ka­né mä­so bu­de pre­da­né ofi­ciál­ne do vý­ku­pu mä­sa z di­vi­ny a tak­to utŕže­né pe­ňaž­né pros­tried­ky sa nás­led­ne pou­ží­va­jú na náh­ra­du ne­vyh­nut­ných nák­la­dov sú­vi­sia­cich s pre­vádz­kou ich po­ľov­né­ho zdru­že­nia.

Tiež bo­lo ope­ra­tív­ne zis­te­né, že po­doz­ri­vá oso­ba …. sa v ro­ku 2021 ne­zú­čas­tnil ani na jed­nej po­ľo­vač­ke a tiež, že …..schvá­lil, aby sa­ďal­šej po­doz­ri­vej oso­be….. vy­da­la no­vá po­vo­len­ka okam­ži­te po tom, čo              pred­chá­dza­jú­cu vy­čer­pá do kon­ca ro­ka, čo potvr­dzu­je, že ten­to pos­led­ne me­no­va­ný lo­vil v po­ľov­nom re­ví­ri v ob­ci Veľ­ký Dur, ok­res Le­vi­ce s po­vo­le­ním a súh­la­som je­ho pre­na­jí­ma­te­ľa…..

Na­vy­še v prí­pa­de, ak by pri za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 od­sek 1, od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku bo­la vy­šet­ro­va­te­ľom pou­ži­tá len práv­na kva­li­fi­ká­cia tres­tné­ho či­nu py­tliac­tva pod­ľa § 310 od­sek 1 Tres­tné­ho

zá­ko­na, vzhľa­dom na tres­tnú sadz­bu „pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky“, by s pou­ka­zom na     zne­nie us­ta­no­ve­nia § 114 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ne­bo­lo vô­bec mož­né vy­ho­to­viť ob­ra­zo­vé, zvu­ko­vé ale­bo ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my, po ich na­ria­de­ní sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie, ako k to­mu doš­lo v    pred­met­nej tres­tnej ve­ci po vy­da­ní prí­ka­zov sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie v prí­pa­de nes­práv­ne pou­ži­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cie uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu aj pod­ľa od­se­ku 3 pís­me­no c) ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia       Tres­tné­ho zá­ko­na.

Na­ko­niec mám za to, že pri nep­reu­ká­za­ní ne­zá­kon­né­ho ulo­ve­nia zve­ri a aj ne­zá­kon­né­ho nak­la­da­nia s ňou v pred­met­nej tres­tnej ve­ci, v žiad­nom prí­pa­de ne­mô­že ob­stáť kon­šta­to­va­nie vy­šet­ro­va­te­ľa vo vy­šet­ro­va­ní o  po­doz­re­ní z pre­či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 od­sek 2 pís­me­no a) Tres­tné­ho zá­ko­na. Je pot­reb­né zdô­raz­niť, že iba tá­to práv­na kva­li­fi­ká­cia umož­ňo­va­la pod­ľa § 114 od­sek 1, od­sek 2          Tres­tné­ho po­riad­ku vy­dať prí­kaz na vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých a ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov spo­je­ných v ta­kom prí­pa­de aj s pria­mym vstu­pom do oby­dlia, na čo ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky.    Na­vy­še v prí­pa­de uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu v pred­met­nej tres­tnej ve­ci ne­doš­lo ani k za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.

Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí mám za to, že uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 od­sek 1, od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, vy­da­né 04.01.2021 vy­šet­ro­va­te­ľom, je ne­zá­kon­né.

Z uve­de­ných dô­vo­dov som pre­to roz­ho­dol tak, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

Pou­če­nie:                 Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pus­tná sťaž­nosť

(§ 185 od­sek 2 ve­ta dru­há Tres­tné­ho po­riad­ku).

JUDr. Ivan Man­da­lov
kraj­ský pro­ku­rá­tor