Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
Nižšie v texte je uvedené kompletné znenie uznesenia krajského prokurátora, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci vedenej pre trestný čin pytliactva.
Uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré bolo zrušené z dôvodu nezákonnosti zaujme právnou kvalifikáciou skutku, keď vyšetrovateľ podozrenie zo spáchania trestnej činnosti právne posúdil ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., teda ako trestný čin pytliactva spáchaný so zbraňou.
Použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu spočívajúcej v „spáchaní trestného činu so zbraňou “ je pri trestnom čine pytliactva absolútne neuveriteľné a nemožno sa čudovať, že aj táto zjavne nesprávna právna kvalifikácia bola zrušujúcim dôvodom uznesenia o začatí trestného stíhania zo strany prokurátorakurátora.
Z ustanovenia § 122 ods. 3 Tr. zák., ktoré definuje pojem „spáchanie trestného činu so zbraňou“ ako aj pojem „zbraň“ je evidentné, že „zbraňou je každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším“. Tak ako to uvádza aj prokurátor v zrušujúcom uznesení, telom sa tu rozumie telo človeka a za útok proti telu je potrebné považovať výlučne útok proti telesnej integrite človeka a nie zvieraťa (veci). Alebo povedané inak, zbraňou môže byť len vec (teda aj zviera), avšak útočiť zbraňou možno iba proti telu človeka, ale nie aj voči veci. Len pripomeniem, že podľa § 130 ods. 1 písm. a) Tr. zák. považuje Trestný zákon zviera stále za vec.
Skutočnosť, že so zbraňou možno útočiť iba proti osobe a nie aj proti veci, pritom nie je v praxi sporná a vyplýva aj zo staršej judikatúry (R 33/1978), ktorá vyslovene zdôraznila, že „zbraňou sa rozumie len vec, ktorá bola použitá alebo ktorá bola určená za účelom útoku proti osobe, nie však za účelom útoku proti veci“.
Možno preto uzatvoriť, že zbraň je prostriedkom útoku na inú osobu a preto útok len voči veci nie je možné pokladať za čin spáchaný so zbraňou (zhodne vykladá spáchanie trestného činu so zbraňou aj česká odborná literatúra, napríklad Ščerba, F. a kol.: Trestní zákonník. 1. vydání. Praha: C.H.Beck, 2020, s. 1140).
Nie je mojou úlohou posudzovať, či tu zo strany vyšetrovateľa išlo o nevedomosť (neodbornosť) alebo o úmyselné účelové nadkvalifikovanie skutku (alebo o obidve tieto skutočnosti), avšak tento prípad vhodne ilustruje súčasný úpadok trestného práva, v ktorom je už skutočne všetko možné a úplnú neúctu polície k právu.
Krajská prokuratúra Nitra, sp. zn. Kv 104/21/4400 – 9, Nitra 16.11.2021
Uznesenie
V trestnej veci vedenej na Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Odbor Západ Nitra pod sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1-2020 pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona som takto
rozhodol:
Podľa § 230 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku
zrušujem
uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ, I. oddelenie vyšetrovania Nitra sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1- 2020 zo dňa 04.01.2021, ktorým bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že
doposiaľ presne nestotožnený páchateľ v dobe minimálne od mája 2019 až doposiaľ a naďalej v poľovnom revíri, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Dolný Ďur, loví pomocou zbrane zver v rozpore s § 55 odsek 10, § 64 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, odsek 3 zákona č. 274/2009 o poľovníctve tým spôsobom, že v priebehu návštevy tohto revíru s povolením poľovného hospodára tohto združenia na návštevu revíru, po ulovení zveri túto neoznačí zákonom predpísaním spôsobom, nezaznamená jej ulovenie zákonom predpísaným spôsobom a jej ulovenie neoznámi príslušnému poľovnému hospodárovi, avšak ju použije pre vlastnú potrebu, pričom tohto konania sa má dopustiť v uvedenej dobe opakovane, minimálne v máji 2019, týmto spôsobom ulovil jeden kus srnčej zveri, v dňoch 27.06.2020, 25.08.2020, 28.08.2020 minimálne jeden kus danielej zveri, dňa 20.10.2020, 24.10.2020 dva kusy danielej zveri,
nakoľko je nezákonné.
Odôvodnenie:
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ, I. oddelenie vyšetrovania Nitra (ďalej len „vyšetrovateľa“) sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1-2020 zo dňa 04.01.2021 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť presne nestotožnený páchateľ, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uvedené uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania vo veci citovaného prečinu bolo na základe použitej právnej kvalifikácie z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti doručené dňa 05.01.2021 Okresnej prokuratúre Levice, na ktorej bola trestná vec zaevidovaná pod sp. zn. 2 Pv 12/21/4402 a následne prokurátor tejto okresnej prokuratúry vykonával dozor v prípravnom konaní.
V predmetnej trestnej veci došlo koncom mesiaca október 2021 k úniku informácií z trestného konania používajúcich ochranu utajovaných skutočností a k ich medializácii. Tieto úniky budú predmetom ďalšieho konania v inej trestnej veci.
S poukazom na tieto závažné okolnosti, opatrením krajského prokurátora v Nitre pod sp. zn. 2 KPt 485/21/4400-11 zo dňa 03.11.2021 bolo rozhodnuté podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o prokuratúre“) s poukazom na ustanovenie § 6 odsek 1 písmeno b) zákona o prokuratúre, na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry podľa § 3, § 4 odsek 1 písmeno a), písmeno c) a § 17 zákona o prokuratúre o určení výnimky z ustanovenia § 46 odsek 5 zákona o prokuratúre v kontexte s ustanovením § 15 Trestného poriadku (per analogiam) s tým, že dozor a všetky úkony prokurátora v rámci celého trestného konania v predmetnej trestnej veci vykoná krajský prokurátor v Nitre, resp. ním poverený prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra.
Prostredníctvom Okresnej prokuratúry Levice bol za účelom preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora podriadenej okresnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci vyžiadaný na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ, I. oddelenia vyšetrovania Nitra sp. zn. PPZ-326/NKA-ZA1-2020, ktorý bol vyšetrovateľom predložený dňa 26.10.2021 priamo Krajskej prokuratúre Nitra.
Podľa § 230 odsek 1 Trestného poriadku, dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
Podľa § 230 odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku, pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutia policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta.
Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho vyšetrovacieho spisu, z hľadiska vyhodnotenia zákonnosti postupu vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku vo veci pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, vydaním uznesenia zo dňa 04.01.2021, som dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Úvodom je potrebné konštatovať, že vyšetrovateľ útvaru národnej kriminálnej agentúry v predmetnej trestnej veci konal na základe výberovej príslušnosti v zmysle článku 3 odsek 7 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 zo dňa 30.12.2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení iných nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky. Z dôvodu, že vec bola pred začatím trestného stíhania zistená na základe vlastného posúdenia a k samotnému začatiu trestného stíhania za vyššie uvedený prečin došlo na základe realizačného návrhu 2. operatívneho oddelenia, Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ Nitra zo dňa 03.12.2020, schváleného riaditeľom uvedeného odboru.
Uvedené uznesenie o začatí trestného stíhania považujem za nezákonné a to z nasledovných dôvodov:
V prvom rade vyšetrovateľom použitá právna kvalifikácia predmetného skutku aj podľa odseku 3 písmeno c), ustanovenia § 310 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, teda ako spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, konkrétne so zbraňou, je nedôvodná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle § 122 odsek 3 Trestného zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
Za útok proti telu je potrebné považovať výlučne útok proti osobe, resp. telesnej integrite osoby (človeka) a rozhodne nie proti telu zvieraťa.
Už samotné naplnenie zákonných znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, zákonodarca predpokladá neoprávnený zásah do výkonu poľovníctva a do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia páchateľ loví zver alebo ryby, spravidla so zbraňou, ktorou môže byť aj poľovnícka puška, iná strelná zbraň alebo iný zakázaný predmet spôsobilý usmrtiť zver alebo ryby.
V druhom rade samotné uznesenie o začatí trestného stíhania neobsahuje zákonné náležitosti predpokladané v ustanovení § 199 odsek 3 Trestného poriadku, najmä pokiaľ ide o popis skutku, v ktorej absentujú podstatné náležitosti, ktorými v tomto prípade sú pomenovania poľovného revíru, v ktorom sa mal stať skutok, údaj o užívateľovi tohto poľovného revíru, ako aj údaj o výške škody, ktorá mala byť predmetným trestným činom užívateľovi poľovného revíru spôsobená.
Samotný skutok opísaný v citovanom uznesení vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania je nepreskúmateľný a zmätočný a tiež nemá žiadnu oporu v operatívnych zisteniach polície získaných operatívnym oddelením, Národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ Nitra pred jeho vydaním.
V treťom rade za nezákonné považujem aj ďalšie „vedenie“ trestného stíhania, v ktorom vyšetrovateľ v priebehu takmer desať mesiacov nevypočul poľovného hospodára napriek tomu, že neznámym páchateľom vystupujúcim v tejto trestnej veci kládol za vinu, že uloženie zveri neoznámili príslušnému poľovnému hospodárovi. V doterajšom trestnom stíhaní nevypočul ani samotného užívateľa poľovného revíru, ktorým mal byť ….resp. poľovnícka spoločnosť, ktorej bol jej štatutárnym zástupcom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na ustanovenie § 53 odsek 2 veta 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), v zmysle ktorého povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár. Vyšetrovateľ namiesto toho, aby vypočul poľovníckeho hospodára a štatutárneho zástupcu užívateľa poľovného revíru, ktorý navyše mal mať priznané procesné postavenie poškodeného, z celkom nepochopiteľných dôvodov vypočul poľovníckeho hospodára celkom inej poľovníckej spoločnosti, ktorému položil otázky týkajúce sa vydávania povolenia na lov zveri, ktoré sú však upravené v zákone o poľovníctve, resp. v jeho vykonávacích predpisoch. Podľa § 66 odsek 3 zákona o poľovníctve ulovená alebo inak usmrtená zver alebo uhynutá zver alebo jej časti, nachádzajúce sa v poľovnom revíri, patria užívateľovi poľovného revíru. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia užívateľ poľovného revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol podľa odseku 3. O ulovenej zveri, jej prevedením na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru povinný viesť predpísanú evidenciu. Z uvedeného vyplýva, že o zúžitkovaní ulovenej zveri rozhoduje výlučne užívateľ poľovného revíru, resp. jeho štatutárny zástupca. Bez poznania jeho stanoviska nemožno konštatovať, že osoby, ktoré si divinu z legálne ulovenej zveri ponechali, konali spôsobom predpokladaným v § 310 Trestného zákona.
Z jedného z operatívnych úradných záznamov zo dňa 29.09.2021, založeného vo vyšetrovacom spise tiež vyplýva, že prenajímateľ poľovného revíru….mal požiadať lovcov, aby si nechávali pre seba len jedno ulovené zviera z jedného lovného dňa. Ostatné majú zavesiť na označené miesto v chladničke a takto získané mäso bude predané oficiálne do výkupu mäsa z diviny a takto utŕžené peňažné prostriedky sa následne používajú na náhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s prevádzkou ich poľovného združenia.
Tiež bolo operatívne zistené, že podozrivá osoba …. sa v roku 2021 nezúčastnil ani na jednej poľovačke a tiež, že …..schválil, aby saďalšej podozrivej osobe….. vydala nová povolenka okamžite po tom, čo predchádzajúcu vyčerpá do konca roka, čo potvrdzuje, že tento posledne menovaný lovil v poľovnom revíri v obci Veľký Dur, okres Levice s povolením a súhlasom jeho prenajímateľa…..
Navyše v prípade, ak by pri začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku bola vyšetrovateľom použitá len právna kvalifikácia trestného činu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného
zákona, vzhľadom na trestnú sadzbu „potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“, by s poukazom na znenie ustanovenia § 114 odsek 1 Trestného poriadku nebolo vôbec možné vyhotoviť obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, po ich nariadení sudcom pre prípravné konanie, ako k tomu došlo v predmetnej trestnej veci po vydaní príkazov sudcom pre prípravné konanie v prípade nesprávne použitej právnej kvalifikácie uvedeného trestného činu aj podľa odseku 3 písmeno c) citovaného ustanovenia Trestného zákona.
Nakoniec mám za to, že pri nepreukázaní nezákonného ulovenia zveri a aj nezákonného nakladania s ňou v predmetnej trestnej veci, v žiadnom prípade nemôže obstáť konštatovanie vyšetrovateľa vo vyšetrovaní o podozrení z prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že iba táto právna kvalifikácia umožňovala podľa § 114 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku vydať príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov spojených v takom prípade aj s priamym vstupom do obydlia, na čo neboli splnené zákonné podmienky. Navyše v prípade uvedeného trestného činu v predmetnej trestnej veci nedošlo ani k začatiu trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, vydané 04.01.2021 vyšetrovateľom, je nezákonné.
Z uvedených dôvodov som preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť
(§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).
JUDr. Ivan Mandalov
krajský prokurátor