Poľovačka mainstreamu na Kočnera a jeho rodinu – právne bludy o americkej jurisdikcii

sita

Konšpirácia ako základ nenávisti

U väčšiny slovenských novinárov sme zvyknutí na dve veci. Buď ničomu nerozumejú a nič si neoverujú alebo píšu tendenčne a vymýšľajú vlastné konšpiratívne vysvetlenia.

Nedávne oznámenia USA o priradení Mariana Kočnera na sankčný zoznam, na základe ktorého sa jemu osobne aj šiestim firmám, kde mám účasť, zmrazujú účty v bankách USA a americké inštitúcie rešpektujúc zaradenie na tento zoznam nesmú mu dovoliť vykonávanie finančných operácií a nakladanie s majetkom. Ako táto situácia vznikla, kedy vznikla a čo to znamená, sme rozobrali v článku: „ Kto stojí za zablokovaním účtov v USA?“.

V tejto správe stojí, že : „Veľvyslanectvo USA prinieslo 11.decembra tlačovú správu, že: „Úrad kontroly zahraničných aktív (OFAC) Ministerstva financií USA dnes označil Mariana Kočnera za osobu, ktorá je zodpovedná, spolu vinná alebo sa priamo, či nepriamo angažovala v závažnom porušovaní ľudských práv. Marián Kočner a šesť podnikateľských subjektov sú sankcionovaní v súlade s výkonným nariadením č. 13818, ktoré uplatňuje tzv. Magnického globálny zákon o zodpovednosti za porušovanie ľudských práv.“

Monika Tódová zavádza?

Novinárka uverejnila špekulatívny článok, kde rozvíja svoju konšpiratívnu fantáziu neuveriteľnou kombináciou poloprávd a výmyslov v článku „Kočner sa zbavoval majetku aj krátko pred americkými sankciami.“

Ak budeme predpokladať, že vyjadrenia veľvyslanectva USA sú autentické a pravdivé, Kočner bol zaradený na zoznam 11.12.2019 a nie deviateho ako to píše Tódová. Je zjavné, že Tódová klame v  banálne overiteľnej veci. Naviac špekulácia o tom, že naša vláda to vedela už dopredu a skôr o tomto rozhodnutí je čistá špekulácia, ktorá by mala za následok, že z rokovania tohto vážneho orgánu v USA unikajú informácie. Nevedel o tom nikto a preto dokonca vnucovať konšpiratívny názor, že to vedel Kočner a preto sa zbavoval majetku už deviateho decembra, je číra manipulácia.

Kto pozná prácu katastra a lehoty, ktorými sa pracovníci riadia aj pri zrýchlených konaniach ten vie, že ak kataster urobil nejaké zmeny 9. decembra, tak k tomu príslušné doklady a návrhy musel mať k dispozícii značným časovým predstihom, tieto si overil ( a v prípade Mariána Kočnera určite dôsledne) a zápis vykonal až následne. Takže špekulácia o tom, že Kočner mohol vedieť dopredu o tomto opatrení je čistá mystifikácia.

Právne bludy o americkej jurisdikcii

Monika Tódová tvrdí, že sa informovala údajne v jednotlivých bankách a ich odpovede sú podobné, z čoho Tódová vyvodzuje toto tvrdenie: Akákoľvek osoba, ktorá sa ocitne na americkom zozname, má automaticky zablokované všetky platby aj cez slovenské banky. Banky budú veľmi kriticky pristupovať aj ku Kočnerovým príbuzným. “ a taktiež „Americké sankcie zároveň znamenajú, že Kočner už neurobí nikde na svete žiadny bankový prevod a rovnako ani šesť jeho firiem zapojených do rôznych káuz.“

Kto stojí za zablokovaním Kočnerových účtov v USA

Všeobecná platnosť tohto uznesenia na celom svete je číry blud.

Neznamená to však, že v niektorých servilných krajinách by to tak teoreticky nemohlo byť. Ak by akákoľvek európska inštitúcia alebo banka bez súdneho rozhodnutia členského štátu Európskej únie obmedzila  spôsobom ako USA kohokoľvek právo alebo by na základe kroku USA podobnú normu aplikovala do svojho právneho systému bez rozhodnutia súdu a bez dodržiavania ľudských a ústavných práv pristúpila k sankciám, automaticky by sa vystavila následkom a žalobám.

Slovenský a Európsky právny systém nemôže postupovať ani prebratím rozhodnutia USA a ani inou formou aplikácie, pretože musí vždy skúmať podmienky zákonnosti a práva toho, komu tie práva majú byť obmedzené. V tomto prípade je k tomu oprávnená iba Slovenská republika a formami a nástrojmi, ktoré má v našom justičnom systéme k dispozícii.

Aké sú možnosti a reálne následky opatrenia USA?

Je na každom subjekte na Slovensku, aby vyhodnotil, či má dosť preukázateľných právnych dôvodov, aby porušil zmluvy s firmami Mariána Kočnera. K tomu vždy slúžia súdne rozhodnutia. V danom prípade orgánov Slovenskej republiky a nie USA. Slovensko nemá žiadnu právnu povinnosť ani možnosť sa riadiť rozhodnutiami akéhokoľvek orgánu cudzej krajiny. To by mohla vedieť aj Tódová, pretože na tento princíp sa spolieha viac než 5 miliónov Slovákov.

Ak USA doručuje právne nespochybniteľné rozhodnutie, ktoré Slovensko po preskúmaní uzná, tak môže rozhodnúť. Spory voči Kočnerovi sú však aktívne, neukončené a na princípe prezumpcie neviny ani Slovensko a už vôbec USA nemôžu prejudikovať jeho vinu. Zrejme na základe lobistickej činnosti, čo sa práve pred niekoľkými dňami udialo v praxi. 

Kopni do Kočnera a zbieraj body!

K prístupu bánk ku Kočnerovi, kde má on,  jeho rodina, či firmy svoje účty a vydané platobné karty sme sa už venovali. V zásade na Slovensku vykonávajú svoje podnikateľské aktivity Visa, Mastercard, American Expres, Dinners club a iní na základe zmluvy s miestnymi bankami a na základe licencie udelenej Národnou bankou Slovenska. Ak by podmienky licencie banky na Slovensku obchádzali na základe rozhodnutia USA a bez rozhodnutia súdov, ich konanie by porušením licencie a zakladalo možnosti na odňatie licencie.

V zákone o bankách pojednáva štrnásta časť o Ochrane klientov §89 ods. (1) hovorí, že:

Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.“

Nehovoriac o zodpovednosti za škodu, ak by nejaká banka svojvoľne zákon o bankách porušila. Preto informácie rozširované Tódovou o postupe bánk hlavne na Slovensku sú vyslovene špekulatívne. Banky pôsobiace na Slovensku, majú právo, obmedziť práva majiteľa účtu iba na základe súdneho rozhodnutia vydaného slovenským súdom.

Alebo to niekto môže verejne oznámiť celému národu, že o ňom rozhodne na Slovensku cudzia krajina?

Rozhodnutia o majetku Mariána Kočnera

Ak by bola existovala čo len jedna právna prekážka, na základe ktorej Kočner nemôže uplatňovať svoje dispozičné právo na majetok, uvádzaný Tódovou, kataster by zmenu nevykonal. Naviac Tódovej, aj napriek tomu, že sa venovala Baštrnákovej kauze a prišla s ním do styku, uchádza jeden na právny inštitút, ktorý sa volá odporovateľný právny úkon.

V prípade rozhodnutia súdu o prepadnutie majetku alebo o uspokojenie pohľadávky cez výkon rozhodnutia alebo konkurz môže oprávnená osoba spätne napadnúť platnosť všetkých majetkových operácii, ktoré znižujú podstatu jeho majetku.

Neviem, či Tódová je povrchná alebo iba demagogicky útočí s úmyselným vynechaním objektivity, pretože je pre jej kariéru politicky efektívnejšie. Kočnerove kauzy, v súčasnosti prejednávané sa na súdoch nepoškodili štát. Slovenská republika nie je veriteľom, čiže ani z formálneho hľadiska Kočnerovi nemôže hroziť prepadnutie jeho majetku.

Objektívna investigatívna žurnalistika horí v základoch

V médiách pôsobím od roku 1993, čiže obdobia, keď internet bol v plienkach a čokoľvek som potrebovala musela som pracne zháňať, fotiť, konzultovať. Starší kolegovia si to obdobie pamätajú a vedia, ako sa vážila informácia a  každé slovo.

Žijeme v dobe, keď spoza klávesnice, pri šálke kávy môže každý novinár, nielen doma, ale aj v zahraničí, samozrejme podľa svojej kvalifikácie a prístupu k objektivite, všetko overiť. Ak teda v súčasnosti niekto píše senzačné bulvárne články, s cieľom si zvyšovať sledovanosť a tým aj rozpočet pre príjmy z reklamy, robí to zámerne a nie preto, že k informáciám nemá prístup alebo, že by nevedel tému spracovať objektívne.

Odporučila by som preto niektorým médiám, aby vyzliekli kabát servility k svojim sponzorom a venovali sa témam aspoň trochu profesionálne, totižto meno máme len jedno a v slovenskom mediálnom priestore budeme pôsobiť aj po voľbách, aj po skončení sporov vedených voči Kočnerovi…

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies