Kauza poľovnícka chata

K silnejúcim podozreniam z možného obludného zneužívania zverenej právomoci nekonkretizovanými prokurátormi zo špeciálnej prokuratúry  a konkrétnym sudcom pre prípravné konania pôsobiacom na Okresnom súde v Nitre.

Záujem verejnosti je dlhodobo zameraný na okolnosť akým spôsobom sa v praxi napĺňa výsada platná v každej demokracii súvisiaca s korektnosťou politického súperenia koaličných a opozičných síl.

Každému  súdnemu človeku musí byť odporné poznanie, že na Slovensku dochádza k priamemu zneužívaniu štátnej moci na neféroví spôsob likvidácie politických protivníkov prostriedkami takých mechanizmov, ktoré boli štátom formou zákona prijaté na zamedzenie protizákonného konania.

Typickým prípadom z posledného obdobia je aj označený prípad  zneužitia nezákonne obstarávaných odposluchov opozičných politikov a konajúcich obhajcov, ktorý do dejín vchádza pod označením kauza z poľovníckej chaty.

Chatka, ktorá  sa nachádza v katastri obce Dolný Ďur v levickom okrese ako samotná stavba nemá nič spoločné s konaním konkretizovanej osoby, ktoré bolo označené ako trestné, ku ktorému malo dôjsť, keďže  toto bolo len účelovo označené za prečin pytliactva, ale  v nej sa v skutočnosti vôbec neodohrávalo.

Konanie začalo ešte v máji 2019 a  údajne malo pokračovať až do prevalenia aféry, ktorej podstatou malo byť konanie doposiaľ nezisteného (nestotožneného)  pytliaka.

Ruka zákona

Ako sa dozvedáme, náhle tvrdou rukou zasiahol zákon v podobe konkrétneho vyšetrovacieho orgánu pôsobiaceho na Prezídiu Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ Nitra. Zhodou okolností menom Juhás.

Pri mimoriadne závažnom spoločensky nežiadúcom konaní nezisteného pytliaka  si orgán Martin Juhás sám určil nevyhnutnosť osobného prešetrenia a výberovým spôsobom aj sám určil svoju vecnú príslušnosť. Neštandardné, povedali by tí pozitívne naladení.

Zákon totiž pri príslušnom účelovom ohnutí taký postup umožňuje. Nemá to chybu. Najmä keď je tu cielene predvídaný  záujem s možnosťou následného využitia( zneužitia) v príhodnej chvíli, napríklad aj proti politickým protivníkom. Ako je to v tomto prípade.

A  hnacia sila túžby na použitie akejkoľvek situácie na likvidáciu a znemožnenie politického protivníka zavelila na začatie vopred pripraveného útoku. Vymyslela sa úsmevná legenda  o  nepolapiteľnom neznámom pytliakovi,  jeho závažnom nezákonnom konaní a dôvode na použitie najzávažnejších zbraní trestného práva, akými sú informačno- technické prostriedky v praxi označované ako ITP.

Jeho skutok ( čin, konanie) ako to vyplýva z uznesenia  vyšetrovateľa z NAKA o začatí trestného stíhania zo dňa 4.1.2021 mal spočívať v tom, že počas návštevy revíra a ním ako  nezisteným pytliakom  s povolením, ktoré získal ( a tým zjavne aj jeho súhlas) od poľovného hospodára ulovenú zver nemal označovať zákonom predpísaným spôsobom, nemal zaznamenávať jej ulovenie zákonom predpísaným spôsobom, jej ulovenie nemal oznamovať poľovnému hospodárovi, od ktorého mal povolenie, ale ulovenú zver mal použiť pre vlastnú potrebu.

Podľa dôslednej stopovacej činnosti príslušných orgánov mal neznámy pytliak minimálne v máji 2019 týmto spôsobom uloviť jeden kus srnčej zveri.

Ďalej  na postriežkach v dňoch 27.6., 25.8. a 28.8. 2020, teda počas troch dní  sa mu malo podariť uloviť jeden kus ( minimálne) danielej zveri a v dňoch 20.10. a 24.10.2020 až dva kusy danielej zveri.

Už len zo zverejnených skutočností, keď na trestné konanie ani nebol zo zákona vôbec daný dôvod    ( bol tam predsa súhlas hospodára, ktorý v konaní vyvrátil všetky výmysly o pytliactve) a ak bol hoci aj nezákonný záujem, malo vecne konať príslušné policajné oddelenie z levického okresu.

Tým, že sa veci iniciatívne ujal konkrétny vyšetrovateľ NAKA so zjavne účelovo pripravenou legendou a zámerom poukazuje na cielený postup istej skupiny osôb pôsobiacich v pozíciách  štátnych úradníkov. Legenda o pytliactve jasne smerovala k získaniu akýchkoľvek nezákonných dôkazov vzťahujúcich sa k osobám, ktoré boli stotožnené aj s konkretizovanými slovnými prejavmi osobnej povahy s tým, aby tieto nezákonne získané obrazovo zvukové  záznamy mohli byť cez spriaznené médiá použité na diskreditáciu a dehonestáciu opozičných politikov. S tvrdením, že sa tak stalo v súlade so zákonom.

Realita je však iná …

Dňa 24.4.2003 bol parlamentom prijatý zákon č. 166/2003 o ochrane súkromia pre neoprávneným použitým informačno-technických prostriedkov – ITP ( zákon o ochrane pred odpočúvaním). Ten stanovil podmienky použitia  ITP bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu.

ITP možno použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahraničnopolitických záujmov štátu, bezpečnosti a obrany štátu, predchádzaniu a objasňovaniu trestnej činnosti alebo ochranu práv a slobôd iných a ak k dosiahnutiu tohto účelu inak by bolo neúčinné alebo podstatne sťažené.

ITP možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu, len na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. Ak nie je použitie ITP na mieste verejne prístupné, musí sudca rozhodnúť aj o tom, či sa súhlas vzťahuje aj na vstup na tieto miesta. Podľa § 4a zákona je zákonom stanovená príslušnosť  – výlučne vecne je príslušný rozhodovať krajský súd s tým, že to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného  trestného  súdu ( ŠTS).

A tu sa vynárajú závažné otázky, na ktoré doteraz nejestvuje ani v náznakoch žiadna relevantná odpoveď.

Okolnosť, že svojvoľným výberom nedôvodne určil príslušnosť vyšetrovateľ NAKA jasne nasvedčuje tomu, aby bola založená na výkon dozoru príslušnosť špeciálneho prokurátora.

V uvedenej súvislosti sa natíska otázka, či písomný súhlas na použitie ITP, aj napriek tomu, že nejde o vec patriacu do jeho pôsobnosti, nebol daný sudcom ŠTS. Na túto otázku raz táto spoločnosť odpoveď určite dostane. A tak dostane aj odpoveď na to, či kauza pytliactva nebola len zastretou formou na zneužitie tejto tajnej zbrane súčasnej vládnej moci proti politickým protivníkom. Ak áno, potom  by to bolo veľmi zlé pre tento štát pod vedením súčasnej politickej  a mocenskej mašinérie v rovine ponímania ako demokratického právneho štátu, nakoľko sa jedná o priame zneužívanie zverenej právomoci neodpustiteľným spôsobom.

Zákon neumožňuje použiť tieto ITP v trestnom konaní

Použitie ITP v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 114 trestného poriadku. Aj tento inštitút má svoje zákonom určené pravidlá.

Avšak ani pri použití zásterky pytliactva neboli od samého začiatku splnené podmienky na nasadenie ITP v tomto trestnom konaní, nakoľko už pri vydaní účelovo zostaveného uznesenia vyšetrovateľa Juhása z NAKY bola použitá právna kvalifikácia, ktorá by aj pri preukázaní trestnosti konania neznámeho pytliaka umožnila súdu potrestanie len  na dva roky odňatia slobody. Zákon umožňuje vyhotovenie ITP len ak sa preukáže trestné konanie páchateľa v rozsahu, že mu  hrozí uloženie trestu najmenej na tri roky. Ani tento podstatný faktor teda nesedel aktérom snahy.

Oklamanie sudcu

Dozvedáme sa, že malo dôjsť k oklamaniu sudcu.V uvedenej súvislosti sa tiež zásadným spôsobom vynárajú otázniky, vyžadujúce si serióznu odpoveď.

Návrh na nasadenie ITP dáva písomne príslušný prokurátor na príslušný súd. V tomto prípade šlo o vecne a miestne príslušného prokurátora levickej prokuratúry, ktorý mal prevziať  uznesenie vyšetrovateľa Juhása ešte dňa 5.1.2021.

Doposiaľ neboli zverejnené informácie, či príslušný prokurátor návrh písomným odôvodnením o podozrení z popisovanej z trestnej činnosti neznámeho pytliaka vôbec vypracoval.

Príkaz musel levický prokurátor v zmysle zákona predložiť vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Levice, kde keďže bolo začaté trestné stíhanie, bol na vydanie príkazu na nasadenie ITP príslušný sudca pre prípravné konanie.

Zverejnené údaje o tom, že príkaz na vyhotovenie ITP bol vydaný sudcom z okresného súdu Nitra zaváňa z jeho strany od počiatku účelovou nezákonnou manipuláciou.

Aký mal  na to dôvod?

Predsa ani teoreticky sa nemohol nechať oklamať sudca, ktorý nemal oprávnenie na vydanie takého rozhodnutia, pretože mu to zákon jednoducho neumožňuje. Pokiaľ sa tieto údaje náležite preukážu, nebude môcť tento sudca uniknúť zodpovednosti za úmyselné ohýbanie zákona.

Nielen za zneužívanie zverenej právomoci z hľadiska konania bez oprávnenia, ale aj v tom, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vydanie súhlasu s nasadením ITP.

Týmto spôsobom pri kumulácii nezákonného a cieleného konania tých, ktorí chceli mať z pripravovanej kauzy pytliactva politický a mediálny profit na úkor opozičných politikov došlo zjavne k zneužitiu  zverenej právomoci aj sudcom ako aj k závažnému ohýbaniu zákona.

Najhrubšie prvky zneužívania právomoci si okrem zodpovednosti pred zákonom zasluhujú aj celospoločenské opovrhovanie konkrétnymi persónami, pôsobiacimi v postavení OČTK, prípadne orgánov na výkon spravodlivosti …

Prokuratúra zasiahla: