Kočner spochybnil výsledky posudku z grafológie
Pojednávanie vo veci zmeniek sa dnešným dňom malo posunúť do štádia, keď sa odborne a racionálne mali prezentovať stanoviská vo forme posudkov. Kočner spochybnil nielen samotnú osobu znalca Mgr. Barboru Geistovú Čakovskú PhD., ktorá skutočne nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov príslušného súdu, ale aj na jej obsah a východiskové stanoviská, z ktorých vychádzala pri posudku. Vyjadril sa zároveň k vierohodnosti a ku kvalite posudku, ktorý neobsahuje ani jedno uhlové porovnanie podpisov. Posudok obsahuje iba nahádzané podpisy, neobsahuje porovnávaciu tabuľku podpisov a ani nevyzerá ako písmoznalecký posudok.
Ak teda posudok nemá náležitosti ako môže mať jednoznačný záver a prečo sa znalcovi nemôžu klásť otázky? … kladie otázky súdu Marián Kočner .
Za týchto podmienok totiž podľa § 268 ods. (4) Trestného poriadku má znalec byť vypočutý, poučený, má zložiť sľub a vyjadriť v duchu podaného sľubu.
Kočner už veľa krát spochybnil nielen procesný postup súdu pri dokazovaní, ale aj samotný dôkaz, ktorý nemá náležitosti ani z hľadiska vypracovania, ani z hľadiska prezentovania na hlavnom pojednávaní.
Obhajoba spochybnila legitímny cieľ posudkov a spôsob ich predkladania
Predkladanie posudkov začalo námietkovými konfliktami, keď obhajoba upozornila a namietala faktický rozdiel medzi inštitútom čítania listinného dôkazu a predloženia znaleckého posudku. V tejto veci už citované znenia trestného poriadku sú dosť jednoznačné a nie je v právomoci súdu k nim pristupovať iným procesným režimom ako zákon ukladá.
Napriek tomu súd pripustil čítanie posudkov ako listinné dôkazy a to aj bez prítomnosti znalcov, bez ich poučenia, bez zloženia sľubu znalca a bez možnosti obžaloby obsiahnutej v zákone z hľadiska práva položiť znalcovi otázky. Súd týmto rozhodnutím zakódoval do svojho konania vážnu ústavnú prekážku, ktorá podľa vyjadrenia viacerých opýtaných aktívnych sudcov postačuje na anulovanie dokazovania a akéhokoľvek rozsudku.
Selekcia dôkazov a protichodnosť výroku znaleckých posudkov
Šanta podľa obhajoby jednak nečíta celý posudok, ale iba vety vytrhnuté kontextu, pričom predkladá akúsi novú informáciu k podpisu Štafana Agha, kde údajne znalec z kriminalisticko –expertízneho ústavu mal k dispozícii nových 234 podpisov z obdobia rokov 1998 až 2004. Na požiadavkou vydania porovnávacieho materiálu Šanta mu povýšenecky a odmerane odkázal, aby si zadovážil vlastný porovnávací materiál a nech si dá spracovať svoj súkromný posudok.
Väčšine právnikov a opýtaných sudcov k tejto reakcii padá sánka a poukazujú na absenciu v reakcii súdu, ktorý má zabezpečiť rovnosť strán aj z hľadiska znalosti a prístupu dôkazov tvoriacich predmet dokazovania. Obhajoba si musí zvykať, že imperatív prokurátora Šantu často určuje smer a jednoducho ignoruje kompetenciu senátu, ktorý má buď zo servility, alebo neschopnosti viesť konanie v súlade s procesnými úpravami zákona.
Atrament a papier ako trápne rekvizity zmenky, na ktorých je postavený druhý posudok
Obžaloba sa snaží vysvetliť potvrdenie veku papiera a atramentu, ako aj vylúčenie technických možností falšovania zmenky. Technické podmienky tento posudok vylúčil a posudok priznal, že na skúmanie veku papiera a atramentu je neskoro. Obžaloba teda žmýka tento posudok do hypotetických rozmerov, ktorými chce nahradiť jednoznačnosť výroku, čomu sa samozrejme Kočner bráni.
Zmienka obžaloby o tom, že vraj podľa Threemy práve Kočner zháňal starý papier to dokazuje. Typická demagógia, kde sa zo „Slinovín“, na ktorých mali byť vzorky podpisov Ruska, niekto v preklade a v citácii vytvoril papier slúžiaci na falšovanie. Táto teória už počas pojednávania zhorela pri výpovedi svedka Jozefa Dučáka, ktorý podľa predstáv obžaloby takýto dôkaz mal súdu poskytnúť a potvrdiť, že on mal práve zabezpečiť čistý papier, toner s tlačiarňou a atrament na sfalšovanie. Takúto hypotézu vylúčil aj svedok JUDr. Štefan Agh a vysvetlil, že pod papierom „ Slinoviny“ sa skutočne mysleli podpisy Ruska z daného obdobia pre spracovanie posudku.
Súd nedovolil Kočnerovi klásť otázky
Pri konfrontácii k znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý dokonca tvrdí, že podpisy na zmenkách sú z roku 2017, na čo reaguje Kočner doplnením citáciou z tohto posudku k pravosti zmenky, že „je to nepravdepodobné, ale vylúčiť sa to nedá“ . Obdobne zavládne neistota na strane zástupcu Markízy, keď Kočner upozorní, že posudok Mgr. Zelinkovej objednaný Markízou nebol oznámený, pretože bol objednaný a nedodaný aj posudok pre účely trestného stíhania a v trestnom konaní sa posudok predložený v civilnom konaní nedá použiť ani pre jeho neúplnosť. Zástupca Markízy Lucia Tandlich uvádza, že znalkyňa Zelenková nikdy posudok nedodala.
Kočner sa pýta obžaloby: „Kde je ten posudok? Nevyhovuje vám jeho záver?“
Vážny problém však ešte len príde, keď súd si bude musieť rozhodnúť medzi rozpormi, ktoré vyplývajú zo samotných posudkov, a ktoré určujú vystavenie zmeniek od roku 2017 až po určité obdobie podľa podpisov z obdobia 1998-2004. Všetci znalci sa zhodujú v názore, že nie je možné vylúčiť ani pravosť podpisov.
Posudok totiž musí jednoznačne zodpovedať položenú otázku. Jednoznačnosť v posudkoch chýba. Súd bude musieť vyhodnotiť tieto posudky ako nejednoznačné.
Naviac spôsob predloženia posudkov a absencia výsluchu znalca, ktorý je povinný zložiť pred súdom sľub a k veci vypovedať je úplne fatálnym porušením zákona súdom. Závažným porušením procesných pravidiel je aj marenie práva obžalovaného – klásť znalcovi otázky k vypracovanému posudku, ako aj práva obhajoby sa s dôkazmi zoznamovať na úrovni obsahu spisu.
Svedkyňa Valková predviedla tendenčný prístup bez žiadnej konkrétnosti
Od právnika formátu Ernesta Valka nebolo možné ani predpokladať, že so svojou manželkou konzultuje akýkoľvek prípad a to z viacerých dôvodov. Jeho klientela by zrejme nepôsobila v tom najlepšom na jej duševnú pohodu. Valko bol profík, ktorý nenechával žiadny únik informácií na náhodu. Valková ako svedok uviedla iba informácie všeobecne známe verejnosti, či už sa to týkalo zastupovania Volzovej, bližšie neurčených kontaktov s Kočnerom alebo členstva v licenčnej rade.
Valkovej vyjadrenie o akejsi epizóde v čínskej reštaurácii, alebo údajný dešpekt voči Kočnerovi zo strany jej manžela, je pravdepodobne iba fikcia. O Valkovi bolo všeobecne známe, že medzi dešpektom, rešpektom a vzťahom ku klientovi bola praktická deliaca rovina: peniaze klienta za zastupovanie. Preto si myslieť, že práve Valková by vedela alebo si chcela spomenúť( ak vôbec vedela a rozumela tomu) na nejaké zmenkové operácie je viac ako naivné.
Žoldáci idú na 150 %
Ak niekto sleduje kauzu zmeniek a angažovanosť Daniela Lipšica a jeho synchrónnosť s mainstreamom, určite si všimne niečo nadštandardné v tomto vzťahu. Ak odmyslíme, že najväčšou motiváciou sú peniaze a osud Markízy za tieto peniaze, pochopíme prečo z Kočnera nestačí urobiť falšovateľa zmeniek ( a následne objednávateľa vraždy, podvodníka, atd.), ale treba z neho spraviť triedneho nepriateľa. Pre Lipšica popritom nejaké smiešne procesné práva pred súdom nemajú vlastne význam.
Lipšic sa rozhodol bojovať vždy a všade. Z pojednávaní na súde letí rovno do video štúdia ku Gorguličovi, kde spolu s Marekom Vagovičom prikladajú polienka do vatry, na ktorej chcú usmažiť Kočnera a prezrádza, že s nejakou nedefinovanou skupinou vedie vojnu s Kočnerom, pretože hovorí: „ My vieme, že Kočner celý život páchal ekonomickú trestnú činnosť“.
Právnická bomba
Kto je v skupine, ktorú Lipšic nazval dôverne „ My“, bližšie nešpecifikoval. Pri zverejňovaní informácii z konania by mal Lipšic v prvom rade vynechať politické a ideologické hoaxy o dobrých a slušných ľuďoch a vyjadrovať sa konkrétne.
Stojí Lipšic na čele novinárov platených Markízou? Alebo sa mýlim?
Lipšic nevie preukázať Kočnerovi páchanie ekonomickej trestnej činnosti relevantným právoplatným rozsudkom, ale jednoznačne vie, že ako právnik má povinnosť používať správne pojmy bez fabulácii a manipulácie verejnosti a rešpektovať prezumpciu neviny. Marek Vagovič pridáva k Lipšicovým vyjadreniam, pod ochrannou pietou Kuciaka, ďalšie fabulácie. Tvrdí a vyčísluje ako Kočner vďaka Kuciakovi prišiel postupne o 100 miliónov eur.
Vagovičovi ušlo, že najskôr bude treba dokázať, že Kočner tie peniaze mal a stratil. Následne treba ešte dokázať, že dlhodobá publikáčná činnosť Jána Kuciaka mala priamy vplyv na stratu Že to ešte nikto vierohodne nezaradil ako motív objednávky vraždy, to je viac ako divné.
Ak by totiž Kočner bol háklivý na svoj majetok, a skutočne krvilačný a pomstychtivý, tak by nevysvetľoval novinárom na tlačovkách obchodné transakcie a pravdepodobne by po prvých článkoch a miliónoch nečakal a netrpel, že Kuciak ho likviduje ako prerastenú burinu.
Lipšicova sebareflexia alebo na veľké vrece veľkú záplatu
Neviem, či je to Déja vu, náhoda a zhoda okolností, že som pred nedávnom písala o tom, prečo nie je Kočner jediný lobista, že sú tu aj väčší hráči, ale presne túto istú informáciu vytiahol Lipšic a asi nie náhodou spomenul Zoroslava Kollára a biele goliere. Je absolútne komické, ak bývalý politik, minister vnútra a spravodlivosti, ktorý mal možnosť s korupciou sa vysporiadať, (ale to vtedy keď mohol, neurobil,) teraz dvíha vlajku a ide poučovať aj tých, ktorým konkurzná a sudcovská mafia s tichým súhlasom týchto rezortov likvidovala majetok a existenciu. Viem si predstaviť opľuté obrazovky u poškodených, keď počúvajú jeho pokrytecké vyjadrenia.
Myslí si Lipšic nebodaj, že všetci stratili pamäť ? Alebo, že nenávisť voči Kočnerovi a nečistý proces s marením práv povedie k čistému výsledku a k spravodlivosti?