Na včerajšiu správu o tom, že Pavol Rusko sa nezúčastní na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a pritom vzal späť svoj súhlas na konanie v jeho neprítomnosti sa nielen v súdnej sieni, ale aj mimo nej roztrhlo vrece s nekontrolovanými emóciami na strane obžaloby.
Šanta stráca zmysel pre realitu, žiada väzobné stíhanie a útočí na základné práva občana zakotvené v Ústave Slovenskej republiky
Šantova reakcia na pôde súdu sa sústredila na okamžité vyjadrenie, v ktorom žiada Ruskove väzobné stíhanie. Nešpecifikoval síce dôvod, iba emotívne sa vyjadril, že je záujem obžalovaného zúčastniť sa na pojednávaní v jeho prítomnosti je bohapustá obštrukcia.
Obštrukcia ale na väzobné stíhanie nie je kvalifikovaný dôvod väzby, obzvlášť v prípade, keď obžalovaný má rozhodnutie a nainštalovaný elektronický sledovací náramok. Prokurátor Šanta svojím konaním jedným dychom spochybnil nielen oprávnenosť dôvodu vlastného návrhu, ale aj medicínske rozhodnutie o zdravotnom stave, ktoré nielenže nepoznal, ale nemá právo ho ani skúmať a vyjadrovať sa k nemu. Vyjadrovanie sa k neprítomnosti obžalovaného na pojednávaní je výlučná právomoc súdu, ktorý podľa štandardných postupov a právomoci uvedenom v trestnom poriadku vyzve lekára na podanie správy s vyslovenou otázkou, či zdravotný stav obžalovaného vyslovene bráni v účasti na pojednávaní.
Kočnergate, domino Threema, útok na ústavou garantovaného obhajcu a cesta k totalite
Až následne v prípade pochybností môže súd nariadiť odborné lekárske vyšetrenie s konkrétnymi otázkami k spôsobilosti chorého na procesných úkonoch súdu. Šanta toto vie, pretože neraz absolvoval tento postup v prípade Jozefa Majského, ktorý niekoľko rokov sa nezúčastňuje na žiadnom pojednávaní z dôvodu choroby. V nedávnom rozhovore pre aktuality. sk sa Šanta prejavil veľmi agresívnym spôsobom práve k tomu, keď povedal, že by ho dal doviesť aj na lôžku a na infúziách, aby mohol byť vypočutý.
Plamene inkvizície
Šantu ako človeka a dokonca ani ako prokurátora práva občanov garantované ústavou evidentne nezaujímajú, nakoľko pozabudol, že v prípade chorého človeka sa jedná o bezbrannú osobu a ohrozenie, či zhoršenie zdravia akýmkoľvek počinom je trestné a znamená priamy útok na práva takéhoto človeka. Ak to Šanta nevie alebo to zľahčuje, jeho nadriadení by mali vážne prehodnotiť jeho kompetentnosť a kvalifikovanosť na zastupovanie štátu v trestnom konaní.
Prokurátor Šanta zašiel oveľa ďalej. Podľa jeho vyjadrenia dokonca je potrebné napadnúť a osloviť aj orgány zdravotníctva pre takýto postup lekára. Nevieme, čo presne výrokom myslel, ale ak niekto má problém s kvalitou a kompetentnosťou lekára, tak sa musí obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý predovšetkým skúma dodržanie práv pacienta. Ak Šanta ale mieri na výkon medicínskej praxe lekára, tak je to vážny protiústavný zásah do tohto povolania, najmä ak k nemu nabáda iný štátny orgán.
Lipšic a jeho pochybná povesť
Ak si uvedomíme, že Lipšic privodil smrť človeka a je v podmienečnom treste, tak skutočne môžeme hovoriť o tom, že musí veľa urobiť k náprave a k zahľadeniu svojho trestu, na ktorý musí štát dozerať a po uplynutí doby trestu rozhodnúť, či trest splnil svoj účel a ten človek sa osvedčil aj svojimi morálnymi hodnotami . Pripočítajúc k tomu jeho škandály, ktoré vyplávali z komunikácie s milenkami a jeho pôsobenie v štátnych funkciách, kedy boli lustrovaní novinári, tak v jeho prípade skutočne môžeme hovoriť o pochybnej povesti. Práve tento človek s pochybnou povesťou si dovolil kvalifikovať Petra Liptáka, ošetrujúceho lekára Pavla Ruska ako lekára s pochybnou povesťou. Paradoxne iba preto, že tento jediný lekár -na rozdiel od ostatných lekárov, ktorí robia to isté, ale sa nepriznávajú- priznal prijímanie darov od pacientov, dokonca aj s výškou týchto naturálnych darov.
Odborné medicínske kvality MUDr. Liptáka, neboli nikdy spochybnené
Diskusie pod jeho statusmi alebo k článkom hovoria o ňom ako o slušnom, citlivom a kvalitnom lekárovi. Lišpicovi sa rozhodol zdiskreditovať MUDr. Petra Liptáka nie v morálnej rovine, ale v odbornej medicínskej. Podobne sa do Petra Liptáka púšťajú aj mainstreamové média, jeho kritické vyjadrenia v súvislosti so stavom zdravotníctva, evidentne podnikateľské subjekty v zdravotníctve vyrušujú. MUDr. Lipták nezískal diplom z medicíny na základe účelovo podsúvaných informácií smerujúcich k jeho diskreditácii, ale medicínskych znalostí.
Lipšic svojou bohorovnosťou a zákernosťou prestrelil
Slovenský Nero Caligula, nemá ani šajnu o medicíne, nevie ani to, akú má Pavol Rusko diagnózu a prognózu liečby, ale verejne znihiloval a ohovoril lekára, ktorý poctivo vykonáva svoju prácu, spôsobom, ktorý je urážkou nielen konkrétneho lekára, ale aj samotnej medicíny.
Pripomína mi to situáciu, keď mestský policajt sa začal vypytovať invalida za akú chorobu má invalidný preukaz na parkovanie, keď vypadá celkom zdravo. Dôchodca sa policajta spýtal, či má štátnicu z medicíny alebo papier na hlavu od psychiatra, keď dáva takúto otázku.
Lipšic klesol po poslednom excese na úroveň právneho diletanta.
Princíp zachovania práv pred súdom
Súd naozaj nemá ľahkú úlohu, keď na celkom jednoduchú zmenu situácie na základe objektívnej skutočnosti a lekárskeho potvrdenia musí reagovať a počúvať nadnesené reakcie prokurátora a právneho zastúpenia, ktoré nemajú nič spoločné so statusom situácie a kompetenciami trestného práva. V danej situácii súd môže iba vyzvať lekára alebo odborného lekára na podanie správy v zmysle trestného poriadku, zameranej na jedinú otázku, ktorú môže aj súd posúdiť okrem medicínskych záverov:
Umožňuje zdravotný stav Pavlovi Ruskovi zúčastniť sa bez ujmy na zdravotnom stave súdneho pojednávania?
Na túto otázku dostane odpoveď a podľa toho sa musí zariadiť. Keďže právo sa zúčastniť na pojednávaní nemôže zo zákona súd obžalovanému uprieť, bude musieť konať až potom, keď tieto dôvody pominú alebo môže vylúčiť chorého na samostatné konanie, čo ale nie je jednoduchý právny procesný postup.
Súd zatiaľ pojednávanie odročil dna 2.12.2019, zjavne kvôli vyžiadaniu odborného lekárskeho stanoviska, potom rozhodne o ďalšom postupe. Od Šantu a Lipšica nemôžeme očakávať žiadnu sebareflexiu, nakoľko ich doterajšie fanaticky znejúce vyjadrenia hovoria o tom, že sa neprimerane stotožnili so žalobou a ich vyjadrenie a návrhy sú nad rámcom ich kompetencie a najmä zdravého rozumu.