Štát má finančne odškodniť Zoltána Vargu z kauzy Gorila




Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) priznal Zoltánovi Vargovi, ktorý vystupoval v kauze Gorila, finančnú čiastku 9 750 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 5 561,75 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Potvrdil to hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Varga sa na ESĽP sťažoval na vydanie troch príkazov na odpočúvanie zo strany Krajského súdu v Bratislave, tiež na vytvorenie a držbu rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti ich zneužitiu, na údajný únik informácií a tiež na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.

Na žiadosť Slovenskej informačnej služby (SIS) vydal Krajský súd v Bratislave v rokoch 2005 a 2006 tri príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov, teda na odpočúvanie. Pôvodný materiál získaný odpočúvaním, konkrétne zvukové záznamy a ich prepisy a ďalší odvodený materiál, teda analytické správy bol v dispozícii SIS. Pôvodný materiál získaný na základe prvých dvoch príkazov bol v roku 2008 zničený.

„Na základe ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľom Ústavný súd SR v roku 2012 rozhodol, že právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života a ústavný ekvivalent tohto práva boli porušené a zrušil prvé dva príkazy na odpočúvanie (rozhodnutia krajského súdu z novembra 2005 a z mája 2006), pretože ich považoval za neodôvodnené a nelegálne,” uviedlo ministerstvo spravodlivosti s tým, že ÚS SR sťažovateľovi nepriznal primerané finančné zadosťučinenie. Rovnaký záver vyslovil ústavný súd v roku 2016 na základe ďalšej sťažovateľovej ústavnej sťažnosti vo vzťahu k tretiemu príkazu na odpočúvanie (rozhodnutie krajského súdu z januára 2016). „Sťažovateľ sa v tejto súvislosti následne v roku 2014 obrátil aj na všeobecné súdy a podal žalobu proti SIS. Okresný súd Bratislava I žalobu v roku 2017 zamietol, avšak po podanom odvolaní Krajský súd v Bratislave v roku 2020 rozhodol, že SIS porušila právo sťažovateľa na ochranu osobnosti,” uviedol rezort.

ESĽP vo svojom rozsudku v tejto veci podľa ministerstva spravodlivosti poznamenal, že námietky sťažovateľa týkajúce sa vydania príkazov na odpočúvanie boli vyhlásené za neprijateľné a nie sú predmetom ďalšieho posudzovania. „Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný údajný únik informácií, ESĽP akceptoval argumenty vlády a konštatoval, že tvrdenie o úniku informácií zo SIS nebolo preukázané. Túto časť sťažnosti preto zamietol ako zjavne nepodloženú,” informoval rezort. Na druhej strane ESĽP tiež konštatoval, že realizácia uvedených troch príkazov na odpočúvanie a vytvorenie a držba rôznych materiálov na ich základe predstavovali zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie súkromného života. „Nedostatky troch príkazov, zistené ústavným súdom, podľa ESĽP vo svojej podstate ovplyvnili použitie informačno-technických prostriedkov proti sťažovateľovi zo strany SIS. Hoci zákon o ochrane pred odpočúvaním ustanovuje povinnosť vydávajúceho sudcu systematicky skúmať, či dôvody, na základe ktorých bolo povolené používanie informačno-technických prostriedkov, pretrvávajú, v tomto prípade podľa ESĽP nič nenasvedčuje tomu, že by sudcovia, ktorí vydali sporné príkazy, vykonali dohľad,” dodalo ministerstvo.

Predmetné odpočúvanie sa týkalo bytu, kde sa podľa medializovaných informácii stretávali politici a zástupcovia finančných skupín. Na základe vykonaných odposluchov vznikli prepisy označované ako spis Gorila.

Zaujatosť sudcu v Nitre zakrýva nezákonné postupy polície a prokuratúry




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies