Poslanecký prieskum na finančnej správe Slovenskej republiky!

Vidím, že prieskum na Finančnej správe SR a moje tvrdenia na tlačovej besede, že trnavská firma EUROLAB LAMBDA zarobila na dovoze milióny eur a nie státisíce ako tvrdil jej majiteľ Krajčovič, vyvolali aj reakciu predsedu Výboru pre financie a rozpočet – Mariána Viskupiča, čo ma dosť prekvapilo.

Som viazaný colným a daňovým tajomstvom, takže sa budem vyjadrovať všeobecne, aby som sa vyhol porušeniu zákona. Nakoľko som nikomu neprezradil informácie, ktoré som sa dozvedel na poslaneckom prieskume, budem sa vyjadrovať len k svojim vyhláseniam a nebudem potvrdzovať a ani vyvracať informácie iných osôb.

Poďme si teda podrobnejšie rozobrať, čo tvrdí pán Viskupič a čo je  pravda!

Pán Viskupič vo svojom statuse priznal, že Finančná správa SR nám poskytla všetky požadované informácie. Vraj týmto pravdivé informácie končia.

Tí, čo ma poznajú vedia, že si ctím fakty. Poďme sa teda najskôr pozrieť, ako sa postupuje pri výpočte hrubej marže obchodného prípadu pri dovoze tovaru a aj pri výpočte zisku z obchodného prípadu:

V Kúpnej zmluve č. 130/ORŠHR/2020, medzi Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (SŠHR) a firmou EUROLAB LAMBDA a.s. sa v Článku III píše, že kúpna cena na nákup 10 miliónov skríningových testov COVID-19 je 39,5 milióna eur bez DPH
+ 10% DPH t. j. 3,95 milióna
= 43,45 miliónov EUR.

Bod 3.2. hovorí, že Kúpnou cenou sa rozumie cena za Predmet zmluvy, vrátane všetkých ekonomických oprávnených nákladov Predávajúceho (najmä colných a daňových poplatkov, dopravy do miesta plnenia, nákladov na obalovú techniku a balenie, poistenie, nákladov na vyhotovenie návodu na použitie, údržbu, ošetrovanie a skladovania Predmetu zmluvy v slovenskom jazyku a ďalších súvisiacich nákladov).

Podľa bodu 5.2. Kúpnej zmluvy sú miestom plnenia (dodania) 4 závody (sklady) SŠHR SR v Slovenskej Ľupči, Vígľaši, Čachticiach a v Kysuckom Novom Meste
.
Takže ku predajnej (kúpnej z pohľadu SŠHR) cene sa už nepripočítavajú žiadne iné súvisiace náklady a cena je konečná až na miesto dodania tovaru.

Na Finančnej správe sme sa dozvedeli informácie ohľadne hrubej marže z tohto obchodu, ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi kúpnou cenou (z pohľadu SŠHR SR) 39,5 milióna bez DPH a colnou hodnotou tovaru  (je základom pre výpočet DPH pri dovoze). Do celkových výnosov pri výpočte hrubej marže počítame len 39,5 milióna eur bez DPH, lebo DPH sa celá odvedie štátu (z colnej hodnoty tovaru pri preclení a rozdiel DPH na výstupe a na vstupe). DPH nemá nič spoločné s hrubou maržou tohto obchodu!
Clo pri tomto dovoze testov je 0%, takže neovplyvňuje maržu.

Ako som oznámil na tlačovej besede, hrubá marža a aj zisk pri nákupe 10 miliónov testov boli milióny eur a nie státisíce ako tvrdil majiteľ EUROLAB LAMBDA Krajčovič!

Za týmto tvrdením si pevne stojím!

Pán Viskupič dokonca sám vo svojom statuse nepriamo naznačuje maržu z tohto obchodu a tým potvrdil, že to boli MILIÓNY EUR.
colnú hodnotu tovaru, (z ktorej sa vypočítava DPH pri dovoze) – určuje Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, kde § 24 okrem iného hovorí, že v COLNEJ HODNOTE TOVARU musia byť okrem ceny tovaru zahrnuté aj iné náklady (ak nie sú už v nej obsiahnuté) ako:

– dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru

– súvisiace náklady, ako náklady na prepravu, náklady na balenie, náklady na poistenie, prípadná provízia, vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku (letisko v SR, kde sa tovar prekladal).

– dokonca platí, že colná hodnota tovaru sa musí navýšiť o zľavu z ceny tovaru a zľavu za skoršiu úhradu ceny tovaru.

Pán Viskupič tvrdí, že do colnej hodnoty tovaru je započítaná len samotná hodnota tovaru a dopravy na Slovensko.

Je to lož!

Do colnej hodnoty tovaru sa musí zahrnúť aj poistenie dodávky až po prílet na Slovensko (AN 124 Ruslan) a aj všetky náklady v zahraničí ako handling na letisku ICN v Južnej Kórei, čo je v rozpore s tvrdeniami p. Viskupiča!

Buď to súvisí s jeho nevedomosťou, alebo proste zavádza!

Náklady na Slovensku – prekládka na kamióny, handling na letisku v Bratislave, prevoz do skladov na Slovensku, príbalové letáky a pomerná réžia na zamestnancov trnavskej firmy sa mohla pohybovať max. v desiatkach tisíc eur, takže z niekoľko miliónovej marže to bola relatívne zanedbateľná čiastka.

Záver:

Pri niekoľko miliónovej hrubej marži je jasné, že aj zisk z tohto megakšeftu bol niekoľko miliónov eur  a argumentácia pána Viskupiča neobstojí!
Čo ma však viac zaráža, je postoj pána Viskupiča (predstaviteľa SaS). Mám pocit, že mu niekto za poslanecký prieskum na Finančnej správe vyčistil žalúdok, preto sa vyjadruje takto útočne!
Namiesto toho, aby pán Viskupič vyzval trnavskú firmičku EUROLAB LAMBDA a pána Krajčoviča, aby transparentne objasnil svoje tvrdenia o státisícových ziskoch a aby ukázal, koľko na dodávkach testov vlastne zarobil, tak ho pán Viskupič obhajuje a položkovite vysvetľuje to, čo by som očakával práve od pána Krajčoviča a nie predsedu Výboru pre financie a rozpočet.
Nehovorila náhodou táto koalícia o transparentnosti pri verejných obstarávaniach? Vyhrážky typu, veď my sa pozrieme na minulé zákazky, považujem za detinské.

Dnes sa tu nebavíme “lebo Fico”, “lebo SMER”! Veď nech vládna koalícia ukáže, že to čo hlásala pred voľbami, bude aj dodržiavať. Alebo po voľbách už bude vládna koalícia vodu kázať a víno piť? Zrazu kontrola zo strany opozície vadí?

Počas núdzového stavu sa už v zúžených výberových konaniach rozdali zákazky za vyše 2 miliardy eur!
Nezneužíva sa náhodou núdzový stav na obrovské nákupy mimo systému štandardného verejného obstarávania?

Núdzový stav sa stáva nielen nástrojom na potlačenie nespokojnosti občanov s Matovičovou vládou, ale už aj nástrojom na potlačenie transparentnosti pri verejných obstarávaniach!
Kde je zrazu toľko prezentovaný záväzok, aby všetky zákazky nad 1 milión eur preveroval Útvar hodnoty za peniaze (UHP)? Prečo UHP nepreverovalo nákupy antigénových testov a ostatné nákupy počas núdzového stavu, ktorý si už Matovič zneužíva podľa svojvôle?

Na záver ešte jedna záhada, na ktorú stále nemáme odpoveď!
Ako je možné, že malá firmička z Trnavy, ktorá mala nedoplatky na sociálnom poistení 17 tisíc eur, mala zrazu desiatky miliónov eur na nákup antigénových testov?
Žiadna firma na svete by nedodala takúto obrovskú a drahú zásielku bez zaplatenia vopred, alebo garancií enormne solventného ručiteľa!
Vie nám toto pán Krajčovič z trnavskej firmičky vysvetliť, alebo to opäť nechá na pána Viskupiča, predsedu Výboru NR SR pre financie a rozpočet!?