Niekoľko týždňov pred otvorením hlavného pojednávania vo veci vraždy, bulvár a mainstreemové média mesiace pertraktovali informáciu o nadchádzajúcom súdnom procese s „Kočnerovým komandom“, ktoré zabilo Jána Kuciaka a jeho priateľku. Žiadne otázky, žiadne pochybnosti alebo rešpektovanie prezumpcie neviny. Žiadne argumenty, ktoré by, čo len naznačovali, že prístup médií bude objektívny a prinesie čitateľom informácie, ktoré každému umožnia vytvoriť si vlastný názor. Ak by médiá objektívne informovali o kauze, oligarchovia a dokonca politici by ťažko od seba odvádzali pozornosť verejnosti a každý člen senátu na špecializovanom trestnom súde, by rozhodoval slobodne, podľa vlastného uváženia a svedomia. Mecenáši potrebujú výrazný šum v médiách a selekciu informácii na podsúvanie nepodstatných fragmentov, ktoré sú absolútne jednostranné a v neprospech obžalovaných, na odvrátenie pozornosti verejnosti od skutočných objednávateľov. Kvalitným mediálnym lynčom a šírením nenávisti voči obžalovaným, médiá naznačujú sudcom, akým spôsobom bude voči nim postupované, pokiaľ nebudú dostatočne servilní a podliezaví vo vzťahu k verejnosti naprogramovanej bulvárom.
Súd má ťažkú úlohu, pretože média sa snažia vytvoriť taký tlak na sudcov, aby ani náznakom nešli do konfrontácie s bulvárom pasujúcim sa do pozície takzvaných zástupcov verejnej mienky.
Denník N v spolupráci s Danielom Lipšicom porušuje zákon a marí spravodlivosť
Povinnosťou súdu je konať procesne správne, formálne presne podľa zákonov a objektívne vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré svedčia nielen v neprospech, ale aj v prospech obžalovaných. Súd samozrejme v priebehu vykonávania dôkazov nesmie ani naznačiť, aký má právny názor, pretože rozhodnutie bude výsledkom hlasovania senátu o záverečnom verdikte. Média sa pokúšajú mlčanlivosť súdu nahradiť vlastným výkladom významu dôkazov.
Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP)
V šírení propagandy slovenským médiám ponúkla pomoc ( nie všetkým, ale iba niektorým) medzinárodná novinárska organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project. (OCCRP) poskytne vybraným redakciám 57 terabajtov dát, ktoré polícia získala počas vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. Tieto údaje „hodlá centrum dať k dispozícii zodpovedným médiám, ktoré spĺňajú najvyššie etické a žurnalistické štandardy.“
Čo si môže občan myslieť o tom, že niekto získa takýto objem dát zhromaždených políciou?
A čo si môže myslieť občan o tom, že niekto sa rozhodne triediť média podľa vlastných kritérií na zodpovedné a určovať, ktoré spĺňajú etické a žurnalistické štandardy?
Je štandardom, že niekto zverejní obsah spisov, osobné údaje, bankové tajomstvo, nahrávky a tým vyslovene manipuluje verejnú mienku a priamo útočí na nezávislosť súdu?
Toto je sloboda slova a prejavu názoru v praxi?
Kto poskytol 57 TB údajov z polície a v akej forme tejto organizácii?
Komu ich doteraz poskytla táto organizácia a komu odmietla?
Prekrútenie vyjadrení a významu svedectva Andruskóa
Najdôležitejším svedkom, ktorého sa podarilo prokuratúre dostať do tejto polohy vďaka dohode o vine a treste, priznaním účasti na vražde Jána Kuciaka a prípravy ďalších vrážd je odsúdený Andruskó.
Podľa portálu topky.sk údajne vypovedal, že: „Ja som sprostredkoval medzi Alenou Zsuzsovou a Tomášom Szabóom na pokyn Mariána Kočnera vraždu Jána Kuciaka.“ Z tejto vety vyplýva, že priamo Anduskó sprostredkoval od Kočnera vraždu a to medzi Zsuzsovou a Szabóom. V skutočnosti však povedal, že od Zsuzsovej sa dozvedel o objednávke vraždy. Nikdy nebol svedkom, ani účastníkom dohody Kočnera a Zsuzsovej. O Kočnerovi hovoril v úplne inej súvislosti a v inej veci. Podľa Andruskóa, vzťah Kočnera a Zsuzsovej bol založený na Zsuzsovej obdive voči Kočnerovi. Andruskó po svojom obvinení asi prešiel zvláštnym osvietením, pretože dokázal naformulovať a vyjadriť sa k okolnostiam, na ktorých nikdy nebol prítomný, dokonca bol schopný zo sporadických stretnutí so Zsuzsovou odvodzovať presnú formu, obsah a predmet dohody, či objednávky vraždy.
Vyhodnotiť obsah jeho výpovede bude určite náročnou úlohou pre súd, najmä po zoradení a vyhodnotení, ktorá časť svedectva je priama, nepriama alebo z podania. Dokonca ak porovnajú výpovede Andruskóa z prípravného konania narazia na fatálne konflikty v pravdivosti. Otázkou zostáva, či sa súd vystaví riziku hodnotenia a prijatia dôkazov, ktoré nemajú žiadnu oporu v priamom svedectve, ale majú prvky fabulácie a špekulatívnosti, ktoré vyplývajú z trestu pod spodnou hraniciu trestnej sadzby stanovenej zákonom. Bude na súde, aby vzal do úvahy vierohodnosť každého slova a vety, ktorú Andruskó povedal, s ohľadom na fakt, že za svedectvo dostal obrovské výhody.
Vraždu Martiny Kušnírovej nikto neobjednal, zavraždil ju pudovo zákerný vrah
Po prvých dvoch dňoch hlavného pojednávania vieme, že objednávka, v prípade, ak bola, vzťahovala sa na vraždu Jána Kuciaka a Martina bola obeťou. Zaujímavé bolo, že ani Andruskó a ani Marček, ktorí sa k vraždám priznali, nemali potrebu vyjadriť sa k objednávke vraždy Martiny Kušnírovej. Okolnosti aj výpovede poukazujú na to, že vražda Martiny Kušnírovej bola vecou veľmi pudového inštinktu a okamžitej reakcie vraha, ktorý sa nevyjadril, že by aj ona mala byť terčom.
Ak si predstavíme, že vraždu vykonal trojnásobný vrah, nastáva otázka, či počas vyšetrovania vraždy bola táto okolnosť riadne posúdená, a či je vôbec možné klásť vinu za smrť obžalovaným. Pravdepodobne nie, ale uvidíme ako sa s vecou vysporiada súd. Ak by súd uznal obžalovaných vinnými z objednania vraždy Martiny Kušnírovej, zrútil by celú logiku trestnej veci, nakoľko ani samotný vrah sa nepriznal k tejto objednávke a jej vražda bola dielom okamžitej reakcie predátora, ktorý do niekoľkých sekúnd po vražde Jána Kuciaka sa rozhodol brániť sám seba jej likvidáciou.
Rodiny obetí sa môžu stať hračkou v rukách svojich právnych zástupcov
Médiá postupne prestali venovať pozornosť konkrétnym vykonávateľom, a nenávisť dlhodobo živenú voči obžalovaným, presmerovali Kočnera a Zsuzsovú. Vážne momenty nastali, keď matka Martiny Kušnírovej sa obracala na obžalovaných s otázkou kto im dal právo zobrať život a konštatovala, Zsuzsová je zodpovedná za smrť jej dcéry. Zsuzsová reagovala odpoveďou, že nie je vinná, aj keď ju takto označujú len preto, že je obžalovaná a nikto nerešpektuje prezumpciu neviny pred rozhodnutím súdu.
Na to reagovala matka obeti, že : „Tu sme preto, aby sa to zistilo. Nesedeli by ste tu, keby ste na tom nemali svoju časť viny. Boli by ste pri dcére a Martinka pri mne,…“
Pani Kušnírová sa prednedávnom niekoľkokrát vyjadrila, že je oboznámená s vyšetrovacím spisom, z ktorého vyplýva, že objednávku jej dcéry nikto z obžalovaných neobjednal, bola zabitá vrahom konajúcim v adrenalínovom afekte a pudovou reakciou. Táto skutočnosť bola niekoľkokrát potvrdená vykonávateľmi vraždy.
Bolesť rodiny obetí je pochopiteľná a určite ju nevynahradí ani Lipšicom uplatnený finančný nárok, pričom Lipšic pre posilnenie emotívnosti tragédie zašiel tak ďaleko, že rozrušeným pozostalým, najmä matke Martiny Kušnírovej, kládol otázky súvisiace s pocitmi a psychickými prejavmi súvisiacimi s časom odhalenia vraždy. Tento hyenizmus si mohol Lipšic skutočne odpustiť a neotvárať bolestivé rany a psychickú traumu. Mal sa zdržať a byť citlivým aj pri pokladaní racionálnych otázok k rodinným vzťahom a k možným okolnostiam súvisiacich s prácou obetí a súvislostí s možným motívom vraždy. Na cynizmus Daniela Lipšica sme zvyknutí, objaví sa všade, kde cíti popularitu a možnosť masírovať vlastné ego. Platí to viacnásobne od doby, keď jeho politické ambície ukončilo zabitie človeka, za čo dostal symbolických päť rokov podmienky. Vlastne až teraz si uvedomujeme, že v súdnej sieni v istej chvíli včera sedeli dvaja, ktorí zabili. Marček, ktorý zabil troch ľudí úmyselne a Lipšic, ktorý zabil z nedbanlivosti dôchodcu.
Zsuzsová a Kočner
Nemôžeme predvídať, ako sa vyvinie situácia po výpovedi Zsuzsovej, ktorá si vyhradila právo vypovedať po Marčekovi a Andruskóovi. Zsuzsová, ktorá v minulosti uviedla, že objednávateľom vraždy je Haščák na prvom hlavnom pojednávaní žiadala vylúčiť z konania Daniela Lipšica, s ktorým si písala a stretávala sa. Ak vezmeme do úvahy, že Zsuzsová, ktorú už média nazvali Kočnerovou volavkou, dostala údajne od Borisa Kollára strieborný mercedes, nie je vylúčené, že súd bude, v rámci objasnenia Zsuzsovej aktivít, zaujímať dôvod daru. V podobnej situácii by sa mohol ocitnúť aj Lipšic, čo podľa trestného poriadku je v konflikte s jeho plnou mocou na zastupovanie poškodených v prípade, ak by mal vo veci vystupovať ako svedok. Ak Zsuzsová má naštudovaný vyšetrovací spis a rozumie obsahu zapísaných výpovedí, tak pravdepodobne čakala na okamih výpovede Andruskóa a Marčeka na hlavnom pojednávaní a zrejme nám vysvetlí rozpory vo výpovediach a taktiež aj to, prečo tieto výpovede sú krivé a zmanipulované.
Kočner, ktorý podľa zistení nebol k objednávke vraždy vypočutý v prípravnom konaní do zápisnice, bude mať prvý krát možnosť ako obžalovaný vypovedať. Marián Kočner podobne ako Zsuzsová popreli, že vôbec komunikovali na tému objednávky vraždy. Okrem Zsuzsovej nikto z obžalovaných s Mariánom Kočnerom nekomunikoval. Klásť Mariánovi Kočnerovi vinu za objednávku vraždy Kušnírovej, je číra povrchnosť prokurátora, ktorý nepochybne zo spisu má dostatok informácií, že bola obeťou Marčekových pudových reflexov.
K nepriamym dôkazom, ktoré by mohli pochádzať z takzvaných digitálnych stôp súd nebude vykonávať dôkazy, pretože ich odmietol, takže zostávajú iba otázky okolo pohybu určitých peňazí v období vraždy, čo v prípade aktívnych transakcií Kočnera bude z jeho strany vysvetlené bez pochybností. Zaujímavejšie však bude sledovať, ako Kočner využije svoj priestor na vyjadrenie k okolnostiam, o ktorých sa dozvedel aj on sám iba z vyšetrovacieho spisu a z obžaloby.
Nie je povinnosťou obžalovaného pred súdom dokazovať svoju nevinu, ale prokurátor musí preukázať hodnoverne jeho vinu, prípravu na skutok a jeho osobné vykonanie.