Vedenie ZVJS, pobúrilo zverejnenie nariadenia k prístupu ku Kočnerovi, nie jeho obsah

Text v publikovaný v súvislosti s neštandardným  nariadením – opatrením voči Mariánovi Kočnerovi, respektíve zverejnenie nariadenia  Mgr. Timorackého – vedúceho ZVJS, evidentne vyvolalo u príslušníkov ZVJS vážne pohoršenie, nakoľko bezprostredne po zverejnení dokumentu reagovali stanoviskom, v ktorom zdôraznili ako budú postupovať proti zverejneným informáciám.

„ Súčasne vás upozorňujeme, že poskytnutie interného nariadenia nepovolenej osobe, čo potvrdzuje jeho zverejnenie v článku autorky Jany Teleki, je predmetom podania ústavu Leopoldov na Ministerstvo vnútra SR Úradu inšpekčnej služby s podozrením z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa neznámym príslušníkom podľa § 326 trestného zákona č. 300/2005 Z.z.

Zverejnenie interného nariadenia na vašej internetovej stránke bude tomuto úradu postúpené ako podporný dôkazový materiál.“

V prvom rade je potrebné si uvedomiť niektoré závažné fakty. Na každého sa hľadí ako na nevinného, kým nie je právoplatne odsúdený. Verejná mienka a hystéria proti Kočnerovi nie je inštitútom rozsudku, preto sa aj na neho, kým nie je odsúdený, hľadieť ako na nevinného.

Kolúzna väzba mu bola súdom nariadená pre trestnú vec falšovania zmeniek, čiže nie hrdelný zločin násilnej povahy. Aj keď vďaka médiám Kočnera už verejnosť odsúdila za objednanie vraždy Jána Kuciaka, hoci paradoxne za tento skutok nebol do dnešného dňa obžalovaný ani odsúdený.

Pre obvineného počas vyšetrovacej väzby platia obmedzovacie pravidlá najmä kvôli zabezpečovaniu dôkazov, výpovede svedkov a jeho úteku. Inak má byť začlenený do denného režimu ústavu, v ktorom je umiestnený. Obvinenému nemôžu byť upierané  procesné, ústavné práva a ľudské práva.

Ústava Slovenskej republiky občanom garantuje, že nikto nemôže byť podrobený neľudskému zachádzaniu, ani v období keď sa nachádza vo väzbe, prípadne je vo výkone trestu. Ak by existoval skutočný dôvod na individuálnu úpravu jeho väzenského režimu, tak by to malo byť známe najmä jeho obhajcom a musí to byť urobené spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o zachovaní jeho práv.

Verejnosť, ale ani funkcionár ZVJS si nemôžu prisvojiť právo niekoho dopredu odsúdiť a vykonávať na ňom obmedzujúce opatrenia nad rámec zákona.

Katarína Nováková – riaditeľka komunikačného odboru ZVJS Nováková v stanovisku k informáciám, zverejneným právnym zastúpením uviedla:

“Tento postup, respektíve prijímanie opatrení tohto typu, nie je bežnou praxou pri každom obvinenom, avšak je bežnou praxou preventívno-bezpečnostného charakteru, hlavne pri zabezpečovaní výkonu väzby obvinených zo spáchania závažnejších trestných činov, ktoré majú povahu organizovanej trestnej činnosti, a to z dôvodu aby sa zabránilo mareniu účelu výkonu väzby, ako aj z dôvodu zníženia rizika ohrozenia bezpečnosti obvineného.”

Vychádzala teda z predpokladu vedúceho pracovníka, ktorý sám určil, že sa jedná o ťažký zločin s prvkom organizovanej trestnej činnosti. Takýto výrok však musí vysloviť vyšetrovateľ, prokurátor pri posudzovaní spisu alebo súd pri prejednávaní obžaloby. Vedúci oddelenia, ktorý vydal opatrenie, nie je ani orgánom činným v trestnom konaní a ani orgánom na výkon spravodlivosti.

Verejnosť a média niekoľko mesiacov podsúvali verejnosti, že Marián Kočner je objednávateľom vraždy.  Na poslednej tlačovke prokuratúry, dozorujúci prokurátor uviedol, že nie je dosť dôkazov na vznesenie obvinenia, čiže jediným oficiálnym dôvodom väzby je aj naďalej úteková a preventívna väzba v trestnej  veci falšovania zmeniek.

Zakladá skutok falšovania tak vážne dôvody na opatrenie tohto druhu voči nemu?

Na túto, ako aj množstvo iných otázok, odpovie Kočner nepochybne na pojednávaní. Zároveň predpokladajme, že inšpekcia sa bude pýtať aj príslušníkov aj ostatných väzňov.

Riaditeľka komunikačného odboru, agresívne reagujúca na kritiku, zdôrazňujúc moju neznalosť trestného práva, s pocitom urazenej pýchy, schovávajúc sa za pomyselnú autoritu svojej pozície, môže vyvolať rôzne pocity, ale nie rešpekt.

Pani riaditeľke totiž ušlo, že občan nie je povinný ovládať na profesionálnej úrovni trestný zákon a trestný poriadok, ale štát je povinný chrániť jeho ústavné práva, najmä právo na život a ľudské zaobchádzanie.

Pani riaditeľke pravdepodobne nedoplo, že pokiaľ sa niekto 20 rokov zaoberá porušovaním ľudských a ústavných práv orgánmi štátu a najmä brachiálnych zložiek, vie, čo je skutočne porušením zákona.

Vie, že bez ohľadu na jeho postavenie – vinný, nevinný, väznený, prípadne odsúdený – musí sa s ním zaobchádzať ľudsky, bez ponižovania a náznakov šikanovania a prvkov mučenia v podobe prerušovania spánku.

Pani riaditeľka evidentne zistila, že iba jedinú vetu z textu je možné napadnúť, avšak aj rozhodnutie napadnúť práve túto spornú vetu bolo veľmi nešťastné, preto nedá mi k spornej vete sa nevyjadriť.

„Týranie väzňov, folklór, ktorého sa slovenské OČTK nevedia vzdať napriek medzinárodným zmluvám“

„Je potrebné uviesť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor a ústavy pravidelne navštevujú Verejná ochrankyňa práv, Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, alebo napríklad CPT (Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu).

Medzi OČTK, teda orgány činné v trestnom konaní, patria podľa § 10 Trestného poriadku (301/2005 Z.z.) policajt a prokurátor. Z uvedeného vyplýva, že údajné „týranie väzňov“ praktizujú podľa autorky policajti a prokurátori, čo poukazuje na neznalosť problematiky.“

Pravdou je,  že trestné konanie vedú orgány činné v trestnom konaní a dozoruje prokurátor.  Dozorcovia iba  psychicky pripravujú „ páchateľov “ na úkony vykonávané OČTK. Každému súdnemu človeku musí byť zrejmé, že po sedemmesačnom intenzívnom šikanovaní aj osoba s výcvikom na extrémne situácie musí zákonite stratiť štandardné nastavenie uvažovania a obozretnosť, najmä pokiaľ je v tridsaťminútových intervaloch aj v nočných hodinách kontrolovaná. Neobstojí ani rozprávka o ochrane pred inými spoluväzňami, nakoľko Kočner je v cele sám a všetky činnosti vykonáva sám.

Kontrolou cez otvor vo dverách nie je možné skontrolovať väzňa pokiaľ je na lôžku bez svetla a prebudenia.

Zverejnené opatrenie presahuje štandardný režim väzňa individuálnymi úpravami jeho pohybu, styku s osobami a dokonca dohľadu nad jeho spánkom, výdajom stravy a to vždy v prítomnosti dvoch príslušníkov, ktorí sú povinní znemožniť určené spôsoby pokusov o kontakt, atd.

Lepiť oči ľuďom s normálnym úsudkom o tomto opatrení, alebo sa nafukovať ako páv a skrývať sa za autoritou štátu a obhajovať opatrenie naznačovaním vyhrážok, je typické nepochopenie povinností, ktoré štát má voči občanom.

( Len pre ilustráciu vierohodnosti ZVJS si spomeňme, že jeden deň nemohli predviesť Kočnera na súd kvôli jeho bezpečnosti a na druhý deň ho predviedli na výsluch k vyšetrovateľovi NAKA).

Nevieme, kedy sa dozvieme mená skutočných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky, ale ZVJS nemôže podľahnúť demagógiám a ani za múrmi väznice nemôže zneužívať svoje právomoci na vyvíjanie nátlaku a uplatňovanie inkvizičných metód, na ktoré sa toto opatrenie a nastavený režim viac ako podobá.

Preto by pani riaditeľka sa mala riadiť viac rozumom pri formulovaní verejných vyhlásení.

Generálny riaditeľ ZVJS by mal okamžite vykonať objektívnu previerku dôvodov a spôsobov vykonávania tohto opatrenia. Bez, povýšenosti, arogancie moci.

Akým spôsobom bude vyhodnotené bezpredmetné NARIADENIE vedúceho výkonu väzby je nepodstatné. Oveľa podstatnejšie bude hodnotenie odborníkov z ľudskoprávnych organizácií, pracovníkov zboru justičnej stráže okolitých krajín a v neposlednom rade výboru pre ľudské práva EÚ, nakoľko práve tí sú kompetentní posúdiť listinu bez emócii.

Úvaha lekára ku kontrole vitálnych funkcií, stavu vitality, prejavov života, prežívania a pod. v podmienkach, kedy je skúmaná osoba uzatvorená vo väzenskej cele bez osvetlenia, pričom na dverách je priezor cca 10×10 cm.

Vykonať kontrolu vitálnych funkcií znamená overiť alebo potvrdiť si znaky života u dotyčnej osoby, čo v bežnej praxi znamená nahmatať pulz, zistiť telesnú teplotu, frekvenciu dýchania a medzi základné vitálne funkcie patrí aj zmeranie krvného tlaku. Existuje aj piaty znak vitality a tým je bolesť, ktorá je však považovaná za subjektívny príznak.

Už z uvedeného je celkom zjavné, že zisťovanie vitality u osoby si vyžaduje priamy a bezprostredný kontakt. Pochopiteľne, že sledovanie prejavov života závisí od okolností a danej situácie.

Ak máme pod dohľadom osobu, ktorá sa pohybuje, komunikuje alebo vykonáva nejakú činnosť, nepotrebujeme osobný kontakt a je zjavné, že sledovaná osoba prejavuje známky života.

Ak by malo ísť o sledovanie osoby, ktorú v danom momente nevidíme, tak prejavom jej vitality je rečová komunikácia, prípadne počujeme zvuky z jej činnosti, alebo počujeme jej dych, alebo dokážme v tme nahmatať jej pulz, prípadne osoba reaguje na uštipnutie a pod.

V prípade, že osobu sledujeme len sporadicky alebo v určitých časových úsekoch, tak ak od osoby, ktorá sa nachádza v tme nemáme žiadnu odozvu, čo môže byť v prípade spánku, vyžaduje si kontrola prejavov jej života osobný kontakt alebo taký podnet na ktorý sledovaná osoba zareaguje, aby sme sa ubezpečili že žije.

Ak má ísť o sledovanie vitálnych funkcií so zámerom hodnotenia zdravotného stavu, mali by byť vitálne funkcie riadne dokumentované (hodnoty krvného tlaku, frekvencie pulzu a dychu, prípadne zaznamenávané iné prejavy bežných funkcií života – močenie, stolica, emócie).

Pani riaditeľka, si evidentne neuvedomuje, že oveľa väčším problémom sú pomery vo väzbe, ako uniknuté sporné nariadenie. Nateraz je jednoznačné iba to, že nadštandardná starostlivosť o Kočnera bude predmetom medzinárodného škandálu a opäť raz Slovensko bude plniť titulky zahraničných médií. 

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies