Súd rozhodol, že môžem hovoriť čokoľvek a proti komukoľvek, môžem aj urážať a nemusím rešpektovať základné princípy právneho štátu.




V prebiehajúcom trestnom konaní v súvislosti s objasňovaním možného ublíženia na zdraví pána generála Lučanského dňa 9.12.2020 a v súvislosti s jeho smrťou zo dňa 29.12.2020, spôsobom zodpovedajúcim zákonu, bolo vykonaných množstvo dôkazov a procesných úkonov. Bolo vypočutých množstvo svedkov, veľa svedkov je ešte potrebné vypočuť, boli vykonané kriminalistické expertízy, boli pribratí znalci, či už z oblasti súdneho lekárstva, znalci z oblasti traumatológie, atď., atď.

Pokiaľ sa niekomu zdá, že vypracovanie znaleckých posudkov, či už o príčine smrti, alebo posudkov týkajúcich sa možného mechanizmu poranenia ako aj ďalších dôkazov trvá dlho, bez konkrétnych záverov, tak je potrebné rešpektovať platné ustanovenia Trestného poriadku. Proti uzneseniam o pribratí znalcov, expertov, ústavov, je prípustný opravný prostriedok. Takéto rozhodnutie sa musí správoplatniť a potom je znalcom určená lehota na vypracovanie znaleckého posudku, nie kratšia ako 30 dní a podobne. Teda na relevantné závery je potrebné čakať. Trestné konanie začalo ešte len pred mesiacom a niekoľkými dňami.

Jednoducho povedané, nikto, nech už by to bol politik, minister, europoslanec, novinár, ale aj ja, nemôže hodnoverne a objektívne s konečnou platnosťou povedať, akým spôsobom a za akých okolností a v dôsledku čieho zavinenia došlo k ublíženiu na zdraví generála Lučanského dňa 9.12.2020 a k jeho úmrtiu dňa 29.12.2020, resp. 30.12.2020. Nikto nemôže urobiť záver ani o ďalších kauzách, prebiehajúcich v súvislosti s obvinenými bývalými funkcionármi polície bez toho, aby nebolo právoplatné rozhodnutie o ich vine. Toto sa vo vyspelom právnom štáte nazýva rešpektovanie prezumpcie neviny. A nielen vo vyspelom právnom štáte.

Prezumpcia neviny má aj svoju tradíciu a históriu.

Aj primitívne kmene ľudožrútov v Polynézii či v Afrike nezožrali svoju obeť skôr, kým nerozhodla rada starších. Tým nechcem povedať, že Slovenská republika je spoločenstvo primitívnych kmeňov v podobe politických strán a hnutí. Toto je výrok jedného docenta, prednášajúceho dejiny štátu a práva pri vysvetľovaní nám, ako študentom, podstatu historického vývoja prezumpcie neviny.

Vzhľadom na mediálnu ale aj politickú smršť proti nebohému generálovi Lučanskému, čo sa nesmierne ťažko dotýka rodiny Lučanských, rozhodli sme sa postupovať nie kmeňovým ale civilizovaným spôsobom. Nie bezbrehým, nič neriešiacim útočným spôsobom na sociálnych sieťach, nie nedôstojným vykrikovaním pred súkromnými či oficiálnymi kamerami, ale podali sme, okrem iného, aj návrh na miestne príslušný bratislavský súd na vydanie neodkladného opatrenia proti novinárke Monike Tódovej, redaktorke Denníka N. Pani Lučanská sa v tomto návrhu nedožadovala ničoho iného, len toho, aby súd uložil pani Monike Tódovej  povinnosť do právoplatného skončenia veci nepublikovať neoverené závery o smrti jej manžela o ublížení na zdraví, o okolnostiach ako aj o ostatných okolnostiach, súvisiacich s jej nebohým manželom. Nežiadali sme nič viac a nič menej, len to, čo umožňuje platná právna úprava Slovenskej republiky.

Pred niekoľkými dňami bolo doručené rozhodnutie bratislavského súdu, ktoré v podstatných častiach uvádzam:

„ Okresný súd v sporovej veci žalobkyne Ing. Martiny Lučanskej proti žalovanej Mgr. Monike Tódovej o nariadení neodkladného opatrenia návrh zamieta.“

Uvediem stručné zdôvodnenie tohto rozhodnutia a to doslovne: „Sloboda prejavu vo všetkých štátoch, vybudovaných na demokratických princípoch, predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti.“

Vážení priatelia, toto je skutočný šok.

Rešpektujem rozhodnutie súdu. Ale pre mňa je to skutočný šok. Jednoducho povedané, môžem hovoriť čokoľvek a proti komukoľvek, môžem aj urážať a nemusím rešpektovať základné princípy právneho štátu. Alebo je to tak, že môže len niekto urážať, vyjadrovať svoj názor, nerešpektovať princípy právneho štátu ale v opačnom garde to neplatí? To je len moja otázka. Alebo súčasná doba je už taká, že delíme občanov, policajtov, prokurátorov, sudcov na tých poslušných a tých neposlušných, ustráchaných a neustráchaných? Neviem. Za každých okolností však proti tomuto rozhodnutiu súdu podáme odvolanie a budeme čakať, ako rozhodne odvolací súd. Môžeme len predpokladať, ako odvolací súd za daného spoločensko-politického stavu rozhodne. Ale nakoniec to je jedno. Obidve tieto rozhodnutia súdu, jedno už doručené a jedno ešte len budúce, si určite ponechám ako historický dokument doby, ktorá existovala, opakujem pojem „existovala“ za vlády súčasnej vládnej garnitúry.

 




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies