Ak musí predseda verejne obhajovať rozhodnutie svojho súdu pred verejnosťou formou osobných pripomienok, je jasné, že legitímnosť inštitúcie je vážne narušená.

Neberme si príklad zo slovenskej protikorupčnej víchrice. Potrestajte inak ľudí za daňové škrty a podvody

Predmetom mojej opakovanej a neustálej kritiky je nepomer medzi trestami, ktoré umožňuje uložiť trestný zákon za trestné činy proti životu a zdraviu, zločinmi proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti v porovnaní s hospodárskymi alebo majetkovými trestnými činmi. Česká republika sa stále nemôže oslobodiť od totalitnej dogmy, že majetok, navyše verejný majetok, si vyžaduje vyššiu úroveň ochrany vrátane trestnej ochrany, ako je to v prípade zdravia, života alebo dôstojnosti v sexuálnej oblasti.

Tento paradox je zrejmý najmä vtedy, keď sa človek pýta, či by uložil prísnejší trest páchateľovi brutálneho znásilnenia alebo páchateľovi, ktorý sa pokúša zneuctiť Európsku úniu dotáciami. Nepoznám nikoho, kto by odpovedal, aby potrestal podvodníka s dotáciami tvrdšie.

Realita českého trestného práva je však presným opakom. Dobre ilustruje prípad nespravodlivo odsúdeného 20-ročného páchateľa, ktorý zbil obeť v bezvedomí počas znásilnenia v dôsledku jeho sexuálnej poruchy. Súd odsúdil páchateľa na tri roky odňatia slobody z dôvodu: „Bol to veľmi nezvyčajný prípad, keď mladý chlapec, ktorý nie je zločinec a konal spôsobom, ktorý je pre spoločnosť úplne prijateľný. Ide o páchateľov so zníženým zdravým rozumom, ktorý si nespôsobil sám, ale konal pod vplyvom duševnej poruchy, o ktorej nevedel a ktorá vyšla najavo až počas znaleckého skúmania.“

Ak sa nemýlim, toto rozhodnutie nie je predmetom mojej kritiky. Trest tri roky nepodmienečne pre páchateľa, ktorý spáchal trestný čin po prvýkrát, sa okrem opísaných okolností môže považovať za primeraný. Na úrovni trestnej politiky je však takýto trest v pomere k trestu odňatia slobody minimálne päť rokov uložený páchateľom, ktorí znížili dane, spáchali subvenčné podvody alebo dokonca poškodili finančné záujmy Európskej únie. V takýchto prípadoch sa neberie do úvahy ani dôsledok, ani vek, ani integrita páchateľa. A ak áno, potom odôvodňuje uplatňovanie trestnej sadzby na veľmi nízkej hranici, t. j. päť rokov nepodmienečne.

V skutočnosti je vhodné, aby sa štát alebo zákonodarca systematicky zaoberal otázkou vzájomného porovnávania trestných sankcií zakotvených v trestnom zákonníku. Ponúka sa niekoľko možných legislatívnych postupov. V prípade trestných činov, pri ktorých je primárne nahradzované nároky poškodenej osoby primerané, t. j. náhrada škody, t. j. majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti, znížiť dolnú hranicu kvalifikovanej látky na tri roky. Ďalšou možnosťou je zvýšiť trest odňatia slobody, ktorý môže byť podmienečne pozastavený z troch rokov na päť rokov.

Takéto riešenie sa môže kombinovať napríklad so zriadením iných osobitných reštriktívnych opatrení. Je možné určiť povinnosti, ktoré musí páchateľ plniť voči poškodenej strane, možno si predstaviť niekoľko dočasných obmedzení, ktorých dodržiavanie môže vykonávať probačná a mediačná služba. Na rozdiel od výkonu trestu odňatia slobody takto uložený trest nielenže umožní páchateľovi zaplatiť náhradu škody alebo peňažný trest, ale je tiež schopný páchateľa skutočne napraviť. Z hľadiska verejných nákladov na výkon uloženého trestu je takýto trest rádovo lacnejší ako výkon trestu odňatia slobody.

Táto diferenciácia trestov uložených páchateľom násilných trestných činov, ktoré možno bude potrebné dočasne izolovať od spoločnosti, a vo trestoch uložených páchateľom, ktorí spáchali nenásilný trestný čin, posunie Českú republiku do krajín, ktoré majú silný a dôveryhodný právny štát.

Na druhej strane nám Slovensko ukazuje, ako by mal tento trend vyzerať. U našich susedov práve zúri protikorupčná víchrica. Za svoje obete si vybrala sudcov, prokurátorov a policajtov. Slovensko má drakonické právne predpisy v boji proti korupcii, ktoré umožňujú ukladať mimoriadne vysoké sankcie. „Úplatkárstvo“ (§ 330 Trestného zákona) môže byť najprísnejšie trestané odplatou odňatia slobody až na 12 rokov a za trestný čin „zákona príjmov z trestnej činnosti“ (§ 233 Trestného zákona) môže byť páchateľ potrestaný  až na 20 rokov. Súčasná situácia je v právnej teórii dobre ilustrovaná dobre známou skutočnosťou, že vyššie ohrozená sankcia nemá prakticky žiadny preventívny účinok.

Prísna hmotná legislatíva na Slovensku je doplnená osobitnými procesnými pravidlami, podľa ktorých o vybraných trestných činoch nerozhodujú všeobecné súdy, ale Trestný súd so sídlom v Pezinku.

Cieľom týchto osobitných procesných opatrení je zabezpečiť, aby sa najvážnejšou trestnou činnosťou zaoberali odborne a eticky vysokokvalifikovaní sudcovia. Nikdy som neveril v „špeciálne a špecializované“ tribunály alebo súdy.

Takéto inštitúcie nemožno vnímať ako nič iné ako barla chybných procesných systémov. Ak je všeobecné súdnictvo zdravé a funkčné, tvorí neoddeliteľnú súčasť právneho štátu a nemusí byť doplnené osobitnými alebo špecializovanými súdmi.

Zriadenie akejkoľvek špecializovanej inštitúcie, či už na úrovni prokuratúry, prokuratúry alebo na úrovni súdneho systému, svedčí buď o nefunkčnosti systému, alebo ešte horšie, je to nástroj, ktorý je nastavený na zjednodušenie vyčíňania tretích strán, napr. Je úplne ľahostajné, či je to skutočne tak alebo nie. Práve podozrenie z možného politického alebo mediálneho vplyvu na „špecializované súdne inštitúcie“ je varovaním z hľadiska záujmov pri ochrane právneho štátu.

Situácia na Slovensku sa dostala do bodu, keď najmä v dôsledku čudnej smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského vo väzbe čelí nielen odborná verejnosť kritike na procesnej strane rozhodnutí špecializovaného súdu o väzbe. Práve kritika sa týka činnosti Špecalizovaného trestného súdu v súvislosti s masívnym zadržaním obvinených, čo vyvolalo potrebu mediálnej obrany zo strany predsedu JUDr. Jána Hrubala, v ktorom v komentári s názvom „Záväzný ako nástroj mučenia“ ( uverejnenom na portáli sudcovia.sk6. januára 2021) obhajuje stanovisko a rozhodovaciu prax špeciálneho trestného súdu.

Ak musí predseda verejne obhajovať rozhodnutie svojho súdu pred verejnosťou vo forme osobných pripomienok, je jasné, že legitímnosť takejto inštitúcie je vážne narušená. To, čo sa stane ďalej u našich susedov, je ťažké uhádnuť, môžeme len dúfať a želať si, aby zvíťazil právny štát prezentovaný spravodlivým a zákonným rozhodovaním bez politického alebo mediálneho vplyvu.

Rovnaké želanie do roku 2021 môžeme mať aj tu v Českej republike, držme im palce.

Mgr. Lukáš Trojan je podpredsedom Zväzu advokátov Českej republiky, partnerom advokátskej kancelárie  a podpredsedom dozornej rady Českej advokátskej komory.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies