Rast životnej úrovne je sprevádzaný poklesom kvality života

Profesor Vladimír Krčméry toľko krát zmenil svoj odborný názor na problematiku spojenú s Covid19, že vniesol do spoločnosti zmätok. Navyše, sme sa dozvedeli, že na univerzite, ktorú vedie ako rektor, za titul docent zaplatíš 20 000 € a profesor 40 000€.

Radosť potom počúvať pána rektora, známeho svojim súcitom k blížnym. Profesor Krčméry uráža verejnosť už len tým, že takýto nositelia titulov tu prezentujú svoje názory a vytvárajú dojem autorít, hoci často nedokážu zodpovedať dôveryhodne ani jednoduché otázky.

Chaos a zmätok v spoločnosti vo všetkom, či už sú to debaty predsedu a podpredsedu vlády alebo kauzy vyvolávajúce otázniky ako nehoda predsedu NR SR, či kauza generála Lučanského. O súdnych procesoch vedených voči Mariánovi Kočnerovi nehovoriac.

Problém Covid19 nemožno vytrhnúť z kontextu celkových udalostí spoločnosti

V žiadnej krajine EÚ, kde sa zistilo plagiátorstvo nemohol politik zotrvať na funkcii dlhšie ako pár dní po prevalení kauzy. Na Slovensku naopak je to kvalifikácia.

Sledujeme rozpad spoločnosti v priamom prenose a tak je na mieste heslo – zachráň sa kto môžeš. Ak je spoločnosť v stave hlbokej nedôvery a tá je oprávnená, niet sa čo diviť, že ľudia kriticky posudzujú výkon verejných činiteľov, ktorí sami sebe zničili autoritu.

V zdravotnom systéme ide o život. V roku 2013 odborníci z EU zistili, že v SR mame 44,6% odvrátiteľnú úmrtnosť, čo je temer na úrovni pokus omyl. Inými slovami, to že budete mať stanovenú správnu diagnózu pokiaľ ste v riziku smrti je 55,6%.Nuž viera je síce pekná záležitosť, ale urobiť v 21 storočí zo zdravotného systému náboženstvo je možné iba dočasne.

Stav nášho zdravotníctva ale odráža stav spoločnosti

Nie náhodou sa index korupcie dlhodobo pohybuje v intervale 40 až 50%, čiže 50 až 60% zdrojov sa rozkradne. Tieto údaje plne korešpondujú s odvrátiteľnou úmrtnosťou. Kým v prípade korupcie ide o kvalitu života a životnú úroveň v prípade zdravotného systému ide o život.

Postreh Martina Droppu, že  v prípade krízy si ľudia vždy pomáhajú a pokiaľ spoločnosť vedú osobnosti, tak tieto sú schopné uvoľnenú spoločenskú energiu multiplikovať a nasmerovať tak, že ľudia pridajú ruku k dielu, je dobrý.

Súčasná atomizácia spoločnosti je dôsledkom individuálnych záujmov, ktoré zďaleka prevyšujú spoločensky záujem a stavajú občana do role bezmocného pozorovateľa zachraňujúceho si svoju existenciu a v extréme život.

Spoločnosť stratila spoločensky kompas a tým aj energiu – spoločnosť sa rozpadá ako dôsledok nekompromisného boja o moc, ktorý sa odohráva za oponou. Pre verejnosť je tento boj o moc nedostupný, ale o to je reálnejší. Strata dôvery v elementárnu spravodlivosť vedie k extrémnym prejavom a ničeniu spoločnosti od ekologických systémov počnúc až po rozpad jednotlivých spoločenských systémov ako je zdravotný a sociálny systém.

Rast životnej úrovne je paradoxne sprevádzaný poklesom kvality života. Z politických hrobov vstali revolucionári a reinkarnujú svoju minulosť.

Otázka je, či aj keď mnoho hovoria, majú ešte čo povedať.