Dospeli sme do bodu, kde ani nezáleží na racionálnej diskusii…

Jedna vec, ktorá ma naozaj extrémne mrzí: vždy som chcel mať zo Slovenska takú malú vedeckú veľmoc.

Už pred rokmi sme mali kopu problémov, ale aj veľa nádeje. Na jednej strane síce riadny chaos v riadení vedy, aj, čo si budeme hovoriť, vede nie veľmi prajnú spoločenskú atmosféru. Na druhej niekoľko pracovísk s veľmi zaujímavým, špičkovým výskumom, často s ľuďmi, ktorí sa sem vrátili z prestížnych postov v zahraničí. Ale aj veľa ľudí, ktorí trpezlivo robili takú tú drobnú, dôležitú prácu, od krajinných ekológov po našich skvelých jazykovedcov.

Aj preto som vždy týmto smerom vynakladal veľa energie: do praktickej podpory vedcov vo všetkých možných formách, ale aj do propagácie vedy, prípadne intelektuálneho snaženia ako takého.

Akonáhle bolo treba podporiť aj konkrétneho slovenského vedca na post v dôležitých medzinárodných štruktúrach, osobne som loboval. Vždy som sa staral o to, aby nedochádzalo k nejakým trápnym zádrheľom kvôli byrokracii, alebo kde by naši vedci stratili prístup do dôležitých konzorcií len preto, že sa nenašlo pár tisíc na členské pre našu organizáciu.

Osobne som si chodil prezrieť výskumné pracoviská. Ale takisto, ak som mal napríklad v Paríži popri povinnostiach v OECD alebo UNESCO trochu času, nešiel som na drink s diplomatmi alebo podnikateľmi, ale zabehol som si na seminár finančnej ekonómie na miestnej univerzite, alebo pozrieť si Ecole Polytechnique, ich špičkovú školu pre inžinierov a manažérov. Ak som aj mal vo Viedni rokovanie s ich vicepremiérom, našiel som si čas aj na návštevu prof. Zeilingera, šéfa ich akadémie vied, aby mi priblížil jeho výskum v oblasti kvantovej optiky.

To isté po odchode z postu, ak sa dalo, snažil som sa čistiť cestičky našej vede. Alebo napríklad vedu a techniku propagovať, cez skvelý Vedecký veľtrh, každoročnú veľkú interaktívnu výstavu vedy pre deti.

Dnes sme ale na tom veľmi zle. Nejde len o eurofondy, v ktorých pokračuje chaos a vedci sa k nim zase nedostanú a presúvajú sa do rezortu hospodárstva, ale najmä o tú spoločenskú atmosféru. Vždy sme tu mali trochu problém oceňovať naozaj chytrých ľudí (nie tých, čo sa tak tvária, ale reálne pracovité mozgy), teraz už akoby v tomto chaose na tom ani nezáležalo.

Ľudia utekajú, mne samému pár ľudí v posledných dňoch povedalo, že tento rok zrejme emigrujú, boli to doktori a ajťáci, ale určite budú nasledovať aj vedci.

Dospeli sme do bodu, kde ani nezáleží na racionálnej diskusii (akoby mohlo, keď tlačovky vládnej “strany” sú jedno klamstvo za druhým), na plánovaní.

Toto bude v budúcnosti strašne ťažké zase raz dávať dokopy.

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies