Dňa29.6.2022 prebiehalo na Okresnom súde Zvolen pojednávanie v trestnej veci, kde súd mal preskúmať podanú obžalobu voči Páchateľovi Martinovi F. Ten ešte 8. júla 2017 mal napadnúť Dušana Schmidta, zraziť ho k zemi a podľa zistení operatívnych pracovníkov polície mal ho kopať do hlavy. Obeť utrpela vážne zrania mozgu vyžadujúce dobu liečenia 7 mesiacov a nakoniec s trvalými následkami skončil ako ťažko zdravotne postihnutý. Stratil svoju prácu, prišiel o svoje príjmy a denne sa trápi bolesťami a sťaženým uplatnením sa v následku konania. Ešte počas prípravného konania, ako aj pri záverečnom preštudovaní spisu žiadal, aby boli doplnené dôkazy a boli aktualizované znalecké posudky o jeho zdravotnom poškodení, ako aj prekvalifikáciu skutku z ublíženia na zdraví na základe vypočutia operatívnych pracovníkov PZ. K tomu malo dôjsť práve na tomto pojednávaní. Nedošlo však k tomu. Páchateľ, ktorý pred tým sám podal odpor proti Trestnému rozkazu a tvrdil, že svoju vinu neuznáva a údajne ku skutku nedošlo tak, ako to je v rozhodnutí súdu, tentokrát predstúpil pred súd a zobral späť odpor proti trestnému rozkazu. V tej dobe však už súd mal zahájenie pojednávanie vo veci, keď ešte 20.10.2021 súd ho vyzval k uznaniu vinu a mal možnosť sa dohodnúť na vine a treste, čo odmietol. Prokurátor na základe toho predniesol obžalobu a trval na prejednaní veci. Rovnako aj poškodený a uviedol svoje dôvody spočívajúce v náhrade škody ktorá bola v trestnom rozkaze vyčíslená iba na 5.380,-€, lebo jeho zdravotný stav v dôsledku trestného činu je oveľa horší, je trvalý a domáhal sa aby súd preskúmal aj ostatné okolnosti, ktoré zas uviedol on vo svojom odpore proti trestnému rozkazu. Súd vtedy 20.10.2021 a predvolal svedkov na hlavné pojednávanie. Boli to nielen priami svedkovia udalosti, ale aj operatívci PZ, znalec z oblasti medicíny a vypadalo to tak, že budú preskúmané všetky náležitosti obžaloby, ako aj dôkazy, ktoré žiadal poškodený.

Od trestného rozkazu až do súdnej siene

Trestný rozkaz vydal Okresný súd vo Zvolene ešte 20.januára 2020, teda skoro rok pred otvorením hlavného pojednávania.

 

Proti Trestnému rozkazu podal odpor v zmysle zmysle §355 ods. (1) Tr. poriadku poškodený, ako osoba oprávnená podľa zákona a priamo v ňom uviedol, že vzhľadom na zdravotné následky a kvalitu života a následného existenčného a sociálneho zabezpečenia žiada o preskúmanie určenej výšky náhrady škody uvedenej v trestnom rozkaze.

Odpor podal aj obvinený v tejto veci a uviedol, že Trestný rozkaz považuje za nezákonný a žiadal aby súd vytýčil hlavné pojednávanie.

Treba povedať, že odpor proti trestnému rozkazu ktoroukoľvek oprávnenou osobou uvedenou v Trestnom poriadku má okamžitý odkladný účinok na platnosť  tohto rozhodnutia a súd je povinný pristúpiť k hlavnému pojednávaniu a v princípe bezprostrednosti vykonať všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté prokurátorom- žalobcom, ako aj účastníkmi konania, teda obžalovaným a poškodenými. Zákon zabezpečuje rovnosť strán v konaní a tieto práva sa nemôžu mariť, ani porušiť konaním súdu. Súd má právo prednesené dôkazy vykonať, vyhodnotiť ich a rozhodnúť o nich. Formálne to musí urobiť až vo svojom rozsudku, kde tieto dôkazy a rozhodnutia o nich vyhodnotí  a odôvodní tým svoj rozsudok.

Na rozsudok sa zabudlo

Obžaloba teda po týchto oprávnených procesných úkonoch oprávnených osôb sa dostatla tam, kde sa malo o nich, ako aj o obžalobe rozhodnúť. Vo tejto veci pod číslom 3T/153/2019 konal samosudca Okresného súdu JUDr. Martin Kollár. Ten c zmysle zákona a svojich povinností preto vytýčil termín hlavného pojednávania na  termín hlavného pojednávania, kde predvolal všetky strany.

Po otvorení pojednávania a zistení prítomnosti predvolaných účastníkov priestor dostal najprv obžalovaný, ktorý odmietol svoju vinu, ako aj dohodu o vine a treste a prostredníctvom obhajcu trval na podanom odpore. Taktiež poškodený trval na podanom odpore a žiadal preskúmanie jeho dôvodov a teda aj ustálenie rozsahu a výšky škody, ktoré páchateľ mal nahradiť na základe rozhodnutia súdu.

Súd do zápisnice tieto vyjadrenia riadne zadokumentoval a vytýčil ďalší termín pojednávania, ktorý po odročení sa nakoniec posunul až na 26.9.2022

Špatný deň pre spravodlivosť

Dňa 26.9.2022 sa na súd dostavili predvolané osoby okrem poškodeného a jeho splnomocnenca. Súd bez toho, že by v zmysle § 255 ods, (1) Trestného poriadku postupoval   pri overovaní totožnosti prítomných a taktiež neaplikoval svoju povinnosť k vyžiadaniu súhlasu prítomných strán v zmysle § 255 ods.(2) Tr. poriadku. Zápisnica z hlavného pojednávania tieto inštitúty absolútne postráda .

Miesto toho bez týchto podmienok majúcich vplyv na zákonnosť a na správnosť konania vypočul obžalovaného, ktorý po porade so svojim obhajcom jednostranne vzal späť odpor proti trestnému rozkazu,ktorý podal 4.2.2020, načo súd vyhlásil, že to berie na vedomie.

 

Teda bez riadneho postup počas neprítomnosti účastníkov sa otvorilo a viedlo pojednávaní. V zápisnici chýbajú údaje o súhlase prítomných na pojednávanie v ich neprítomnosti tak, ako to zákon vyžaduje. Súd na základe tohto vyhlásenia mal podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj v zmysle platného trestného poriadku postupovať tak, že mal presne zapísať uznanie viny páchateľom a následne vec prejednať, vykonať dôkazy a rozhodnúť na základe nich o výške trestu, ako aj o náhrade škody ktorú spôsobil.

V zmysle ustanovení § 355 ods. (3) Tr. poriadku podaný odpor čo len jedným účastníkom konania– oprávnenou osobou má odkladné účinky pre inštitút vydaného trestného rozkazu a samosudca je povinný podanú obžalobu riadne prejednať a nie je možné späťvzatý odpor jedného z účastníkov považovať za univerzálny inštitút zrušenia trestného rozkazu, lebo tým dochádza k nezákonnému zásahu ústavných a procesných práv inej oprávnenej osoby, ktorého odpor je prekážkou pre správoplatnenie trestného rozkazu.

 Súd však v pojednávaní nepokračoval, ale vydal uznesenie, ktorým  poškodeného Dušana Schmidta odkázal sa nárokom na náhrady škody na civilný proces, teda výšku škody uvedenej v trestnom rozkaze, proti ktorému bol podaný odpor odignoroval.

V uznesení dokonca vytvoril právny názor, akoby poškodený nepodal odpor voči výške škody, ale proti výške trestu:

V podanom odpore však poškodený  nielen že podal odpor proti výške škody, ale to aj zdôvodnil:“ Nesúhlasím s výškou škody, ktorú súd uložil páchateľovi uhradiť v zmysle §287 ods. 1) Tr. Poriadku, lebo okrem bodového ohodnotenia tohto úrazu vo výške 5.380,80 € ako  bolestného podľa § 3 zákona  č. 437/2004 z.z. nezahrnul do výšky škody aj náhradu za spoločenské uplatnenie podľa § 4 zákona  č. 437/2004 z.z.  a teda ani neurčil správne celkovú výšku škody podľa § 5 zákona  č. 437/2004 z.z.  Na základe toho bolo v priebehu konania dňa 15.11.2019 podané vyjadrenie a žiadosť  aj na  časť škody spočívajúcej v náhrade morálnej škody a materiálnych škôd, ktoré boli uplatnené riadne a včas. V podanom vyjadrení je presne vymedzené, že postup lekára, ktorý určil škodu, nezodpovedal ustanoveniam zákona, lebo vo svojom posudku dňa 12.12.2017 určoval len všeobecnú škodu vo forme bolestného, kde určil bolestné vo výške 295 bodov, predstavujúcich 5.380.80 €. V bode 7 posudku sám lekár uviedol, že „ Je predpoklad aj na sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho rozsah je potrebné posúdiť o 1 rok.“ Z priebehu môjho zdravotného stavu, následkov spôsobenej ujmy vyplýva, že som plne invalidizovaný a došlo k výraznému spoločenskému uplatneniu. Lekárske stanovisko vydané k bolestnému bez zohľadnenia ujmy podľa § 4 a §5 zákona nebolo po roku, ani po dvoch rokoch aktualizované , preto nie je úplne a objektívne.“

Odvolala sa dokonca na svoje vyjadrenie ešte počas prípravného konania, kde tieto dôvody uviedol tiež:

 

Namietal dokonca aj nesprávne vyčíslenie škôd v tomto rozkaze, teda mal právo na to, aby súd tieto argumenty preskúmal

Špatný deň na súde

Sudca Martin Kollár 26.9.2022 postupoval spôsobom, ktorý mnohým právnikom vyráža dych. Jednoducho prestal pojednávať bez vydania uznesenia o zastavení konania, nevytýčil ani ďalší termín pojednávania na prejednanie obžaloby a podaného odporu poškodeného k výške náhrady škody. Uznesenie, kde odkázal poškodeného na civilné konanie postačilo na to, že na základe vyjadrenia obžalovaného dal vyznačiť právoplatnosť na trestný rozkaz dňom 26.9.2022, aj keď bol vydaný dva roky pred tým a trestný rozkaz sa netýka iba obžalovaného, ale aj ostatných strán, teda prokurátora, aj poškodeného. Tým, že vo veci nerozhodol formou rozsudku, strany stratili možnosť podať odvolanie.

Veľmi zvláštny postup.

Pochopíme ho ale čiastočne až po tom, keď sa zoznámime s tým, ako boli vytvorené zápisnice na tomto pojednávaní

V súdnom spise sa nachádza zápisnica, kde nie je samozrejme ani zmienka o neprítomnosti poškodeného a jeho splnomocnenca v tejto zápisnici je uvedené, že boli prítomní.

Nebola to pravda

V zápisnici z pojednávania, ktorá bola doručená splnomocnencovi poškodeného je uvedené niečo iné. Podľa nej bol poškodený prítomný a jeho splnomocnenec nie je

 

Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že ani v oboch zápisniciach je nepravdivý údaj a ani v jednej po otvorení pojednávania nie je skonštatované kto sa dostavil, kto nie a kto je ospravedlnený , tak tu vidíme ďaľšiu chybu, ktorú však prokurátor mal postrehnúť a namietať.

Čo robil prokurátor ?

Ten však mlčal. Nenamietal ani potom, keď mu bola zápisnica z hlavného pojednávania doručená. Nepamätal si kto bol prítomný a kto nie? Nepamätal si či sa overovala prítomnosť a vyhlásila? Veľmi zvláštne. Dokonca nenamietal ako zástupca štátu ani potom, keď obžalovaný vzal späť svoj odpor voči trestnému rozkazu a súd mal sformulovať do zápisnice uznanie viny, ani vtedy, keď súd nepokračoval v hlavnom pojednávaní veci, kde on podal obžalobu a mal sa dožadovať zákonných práv obžaloby vec riadne prejednať. Nevadilo mu ani to, že po podaní obžaloby nedostal rozsudok a obžalovaný primitívnym právnym pokusom sa chcel vyhnúť prejednania obžaloby, ktorú prokurátor predniesol a trval na nej.

Konaním sudcu 26.9.2022 sa poškodený cítil do0ktnutý na svojich právach za spravodlivý proces, za to, že mal po podaní obžaloby a otvorení hlavného pojednávania nárok na vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré by súd vyhodnotil vo vydanom rozsudku. Takýto rozsudok nedostal, nech by bol akýkoľvek. Teda sa nemal proti čomu ani odvolať. 4 roky po tom, ako mu páchateľ spôsobil celoživotnú ujmu a tragédiu. Nie divu preto, že ohľadom podozrení v konaní sudcu sa obrátil na príslušné inštitúcie, lebo v konaní sudcu vidí účelovosť, rozpory voči zákonu a cíti sa tým poškodený na svojich právach.

Očakávame vyjadrenia, ktoré obdrží od Generálnej prokuratúry, Ústavného súdu a predsedu Okresného súd, kde sa obrátil so svojimi podozreniami a trvá na tom, aby jeho vec bola prejednaná v súlade so zákonom,

V tejto veci sa však môže zobudiť aj samotná Okresná prokuratúra, ktorá zatiaľ dosť vlažne prejavovala svoju autoritu a inštitucionálne právomoci.

Či táto vec končí disciplinárnym konaním voči sudcovi, alebo dokonca trestným stíhaním, to nevieme. Ale poškodený má pred sebou právny rébus, lebo kvôli absencii rozsudku nevie robiť ani riadne opravné prostriedky, nemá sa proti čomu odvolať a je otázne, ako môže požiadať o obnove konania , keď proti trestnému rozkazu odpor podal a Rozsudok nedostal.

Vie však s istotou, že jeho ústavné práva, ako aj procesné práva v konaní boli porušené a bol zmarený postup, aby hlavným pojednávaním súd vykonal dokazovanie a vo veci riadne rozhodol.

Rozsudkom !