Hapkajúca znalkyňa zaplatená Markízou a nenávistný Šanta na procese
Dnes pokračovalo pojednávanie vo veci takzvaných Markizáckych zmeniek. Jednalo sa o výsluch, ktorý bol pre práceneschopnosť Pavla Ruska odročený. V tej dobe prokurátor Šanta aj zástupca Lipšic veľmi militantným spôsobom a prekročením kompetencií napádali Ruska z obštrukcii a dokonca obviňovali aj jeho lekára z napomáhania a nekompetentnosti. Z otázok a postojov Pavla Ruska bolo možné zistiť, prečo mu záležalo na svojej účasti na tomto výsluchu.
Hlavným bodom pojednávania mal byť výsluch znalkyne z oblasti písmoznalectva Eriky Strakovej, u ktorej posudok objednala priamo Markíza. Na jej výpoveď dohliada osobne prítomný zástupca CME v prítomnosti dvoch tlmočníkov. Vlastne dohliada nielen na ňu, ale aj na angažovanosť Daniela Lipšica. Ten sa predvádza ešte pred začatím pojednávania a vyjadruje tradične svoj vlastný právny názor, že obžalovaní by mali dostať podľa aspiračnej zásady trest navýšený o jednu tretinu, čo znamená viac než 20 rokov pre každého. Zástupcovi CME sa to páči a média okamžite tento názor rozširujú do svojich titulkov, ako by to bolo hotovou vecou.
Erika Straková vynáša závery podľa očakávania objednávateľa, problémy začínajú pri výsluchu
Po jej všeobecnom úvode, že mala k dispozícii 389 vzorov podpisov sa vyjadruje, že Ruskove podpisy na zmenkách sú z roku 2013. Znalkyňa tvrdí, že ročne robí 60 zanelckých posudkov a má 20 ročnú prax, ale na Kočnerovu otázku koľko posudkov podobných tomuto ktoré sa týkajú zmeniek robila uvádza, že približne 10. Dostáva sa do úzkych aj pri ďaľších otázkach v nadväznosti na to, že vraj konzultovala aj s českým a maďarským kolegom. Ich mená nechce uviesť. V tomto kontexte je pozoruhodné, že súdu unikla veľmi dôležitá zásada znaleckého skúmania a to, že znalec pracuje výlučne samostatne a svoj posudok aj takto má vypracovať.
Prečo konzultovala? Nemala vlastné vedomosti?
Ak znalkyňa nemala potrebné vedomosti memôže vec posudzovať! Až po otázkach obhajcov sa dozvedáme, že skúmané podpisy dostala k dispozícii od vyšetrovateľa, skúmala ich dva dni v budove polície a nevie kto a ako porovnávacie podpisy zabezpečoval. Na otázky koľko podpisov bolo z akého obdobia sa dostaneme k odpovedi, že z roku 2014 ich bolo 6, z roku 2015 ich bolo 41 a z roku 2016 tiež šesť. Spomínajú sa aj digitálne podpisy z bánk, kde dokonca aj predseda senátu uznáva, že sú pochybné a potvrdzuje vyjadrenie znalkyne, že tieto podpisy nerada skúma, lebo sú nepresné.
Pamflet alebo korunné svedectvo?
Znalkyňa uviedla, že skúmala 389 podpisov. na ktorých výber nemala vplyv. Podpisy skúmala v budove polície a následne konzultovala s dvoma kolegami zo zahraničia, ktorých mená odmietla uviesť. Na to, že porušila zásadu samostatnosti spracovania a odvoláva sa autority, ktorých mená odmieta uviesť je to dosť zvláštny výsledok. Pre obhajobu je to pamflet a pre obžalobu víťazstvo. Bude na súde, čo a ako bude vyhodnocovať. Na výsluchu znalkyne odzneli veľmi nelichotivé poznatky až takých disproporcií, že prokurátora Šantu to núti podávať neustále námietky proti otázkam Kočnera a Ruska, dokonca mu uletí nenávistná poznámka nad rámec svojej kompetencie, keď nakričal na Kočnera, aby ho neupozorňoval, čo má a čo nemá v otázkach Ruska namietať, tie časy už skončili.
Otázky Mariána Kočnera a obhajcov mieria k objektívnosti skúmania, ku vzorkám, k systému práce a k samostatnosti práce znalkyne. Jej mystifikácia zo strany tlačových vyhlásení Daniela Lipšica pred pojednávaním pod dozorujúcim okom chlebodárcu alebo výkriky bulváru bez toho, že by poznali a vedeli hodnotiť obsah jej výpovede dostávajú vážne trhliny
Prístup senátu k dokazovaniu je manipulatívny
Nesmieme zabúdať na to, že platí zásada bezprostrednosti a to, čo na súde neodznie, súd nemôže hodnotiť. Taktiež platí konfrontačná zásada, pri ktorej strany majú možnosť sa vyjadrovať k dôkazom.
V priebehu pojednávania je preto logické, že výpoveď znalkyne protokolovaná súdom je veľmi podstatná, a otázky, ktoré dostáva na zodpovedanie majú jej vyjadrenia doplniť pre objektívne hodnotenie.
Prokurátor Šanta, aj Lipšic však okamžite namietali každú otázku položenú znalkyni ako hodnotenie, ktoré nie je prípustné, sám predseda senátu Klemanič opravoval napríklad Kočnera, aby otázky kládol iným spôsobom alebo Ruskovi hovoríl, aby sa poradil so svojimi právnikmi ako sa má pýtať. Pritom pre upresnenie otázky je nevyhnutné určité časové vymedzenie, aby otázka bola konkrétna.
Vlastne nedopatrením, či celkom náhodou obhajoba zistila, že znalkyňa konzultovala svoje zadanie mimo rámec kompetencie znalca, ale nie je ochotná uviesť s kým. Teda nevieme, či tieto osoby sú zhodného alebo iného názoru a čo bolo predmetom konzultácie. Stačí to na vzbudenie nedôvery. Z jej vysluchu vyplynulo, že stovky posudkov sa týkali inej znaleckej činnosti a iba 10 ich bolo podobných zmenkovej kauze.
Vrcholom je okolnosť, keď sa nedozvieme, že koľko skúmaných podpisov bolo relevantne z obdobia roku 2000 s nejakou toleranciou pred a po tomto termíne. Túto okolnosť ani znalkyňa nevedela uviesť , pretože podľa jej vyjadrenia podpisy pripravil niekto iný. Bude zrejme na mieste sa pýtať bývalého vyšetrovateľa ako svedka, ako a z čoho zostavil tieto podpisy .
Kočnerove spochybňujúce otázky týkajúce sa jej profesijnej kariéry a pochybnosti posudku súd zamietol.
Znalkyňu, ktorú Rusko griloval, zachraňoval predseda senátu s Lipšicom
Aj keď Šanta na Ruska podráždene vyskočil s poznámkou . “Vy mi nediktujte, čo mám a čo nemám namietať, pán obžalovaný. Tieto časy už skončili,”, Rusko pokračoval vo výsluchu znalkyne.
Podľa znalkyne v Ruskových podpisoch“ bolo málo jednoznačných identifikačných znakov a pohybovala sa na hrane noža z tohto dôvodu“.
Množstvo otázok k sklonu písma, k vykazovaniu početnosti znakov, rozptylu a podobné odborné argumenty ku kvalite znaleckého skúmania súd po námietke Lipšica zamietol.
Znalkyňa sa ospravedlnila, že sa zle pozrela a miesto 2 podpisov napočítala 6 takých, kde sú nezrovnalosti. Uznáva, že kvalita papiera, udalosť – svadba alebo banka- majú vplyv na to, ako sa človek podpisuje – to boli odpovede k otázkam, ktoré zrejme smerujú k pôvodu tých 389 podpisov, ktoré si vybral vyšetrovateľ. Znalkyňa trvá na svojich vyjadreniach.
Kočner spochybnil znalkyňu cez absenciu porovnávacích tabuliek a nedostatočné vysvetlenie záverov a považuje ju zrejme aj s ohľadom na jej nesamostatnosť, malý počet podobných posudkov a odvodenosť od vyšetrovateľa za neerudovanú. Rusko ukazuje svoje podpisy z období, ktorým sa znalkyňa vyhýba, vysvetľuje čas a dôvod zmeny svojho podpisu a v závere tvrdí, že “Závery pani znalkyne sa nezakladajú na exaktných dôkazoch.”
Aj Markíza vťahuje chvost. Právna zástupkyňa TV Markíza tvrdí, že podpisy vznikli najskôr v roku 2013. “Obžalovaný Rusko nepoužíval podpis, ktorý je na zmenkách v čase, kedy bol riaditeľom TV Markíza. Za ich vyplatenie je zodpovedný sám, čo dúfame, aj urobí.
Český znalec Nouzovský je rozvážny, výhrady voči Šantovým spôsobom a správaniu
K výsluchu pristúpil znalec Milan Nouzovský. Ide o znalca z Českej republiky na písmoznalectvo a ručné písmo, ktorý preskúmaval posudok Eriky Strakovej. “Zoznámil som sa sním, ale nemohol som sa s ním úplne stotožniť, pretože som nemal rovnaký dôkazný materiál, ako ona. Zistil som niektoré skutočnosti, ktoré nesúviseli s jej závermi, pretože miešala do svojho posudku grafológiu a písmoznalectvo v jednom posudku. Grafológia, ale nie je odbor písmoznalectva.”
Znalec Nouzovský dokonca priamo kritizoval posudok Strakovej „Tam sa mieša grafológia a písmoznalectvo. Naviac, keď ide o určenie, kde, ktorý podpis vznikol, treba zachovať veľmi vysokú mieru opatrnosti pri stanovení záveru. Človek nie je stroj a nepodpisuje sa vždy rovnako,.“ Na Šantove otázky ohľadom jednoznačnosti obdobia podpisu odpovedá, že: “Je potrebné zachovať vysokú mieru opatrnosti pri písaní posudku a záverov a dodal, že sa ešte nestretol s tým, že by niekto jednoznačne určil dobu vzniku podpisu. S tým počas svojej praxe ešte nestretol. (pozn.: znalec má 70 rokov) Dodal, že znalkyni by nezaškodila prax u policajtov a vyšetrovateľov, ktorú nemá. Pre objektívne skúmanie a hodnotenie by bolo potrebné podľa neho prizvať k posudku aj znalca z technického skúmania listín,ako znalcovi mu prekáža v Strakovej posudku, že nemôže jednoznačne sporné podpisy zaradiť do časovej linky.
Šanta sa posmešne pýta koľko stál posudok, na čo znalec odpovedá že asi 8 -10 tisíc korún – podobnú otázku Šanta Strakovej nepoložil. Mohla to byť zaujímavá odpoveď…
Znalec bol evidentne konsternovaný arogantným, povýšeneckým a zomiešňujúcim správaním prokurátora Šantu.
Znalec potvrdil pochybnosti o erudovanosti znalkyne a jednoznačnosti akýchkoľvek záverov, ktoré ohľadom dátumu podpisov vyslovila. S ohľadom na predošlé výroky znalkýň, ktoré odzneli môžeme skonštatovať zhodu v tom, že z hľadiska chemických rozborov sa jedná určite o podpisy staršie ako 4 roky. Vek nie je možné forenzne skúmať až do roku 2010, čo by vyžadovala jednoznačnosť pre usvedčenie obžalovaných.
Lipšic tradične podsúva vlastné závery priamo v súdnej sieni ako reakciu na vyjadrenie znalca Nouzovského , podľa ktorého závery tak ako Straková uviedla vysloviť nejde. :„Takže, písmoznalectvom to nejde, technickým skúmaním to po dvoch rokoch tiež nejde, v účtovníctve to zapísané nie je. Veď to je dokonalý zločin,“ povedal. Zabudol však na účtovníctvo firmy Inkasný servis, kde zmenky v účtovníctve zapísané sú.
„Pán znalec, podľa vašich dlhoročných skúseností, stretli ste sa niekedy so záverom, ˇže daný podpis nebol podpísaný v tom a v tom roku?“ „Ja osobne nikdy,“ – odpovedá 70-ročný znalec na otázku Kočnera. Súd Kočnerovu otázku nepripustil.
Dnešné pojednávanie nenaplnilo očakávania každého
Lipšic tradične vyhlasoval výsledok pred pojednávaním a posiela Ruska s Kočnerom do väzby na viac než 20 rokov. Zaslúžený žold pán Lipšic, len to nie je pravda. Šanta je opatrný až na chvíle, keď vidí, že dokazovanie naberá pre jeho obžalobu nebezpečný smer a vypočúvaná znalkyňa zrádza vlastnú kompetenčnosť, spôsob práce ako aj metódu práce, ktorou sa k svojmu výroku dopracovala.
Až hystéria nastáva vo chvíľach, keď dostáva otázky k svojim podkladom, tabulkám ktoré vyhotovila a nepredložila ani na požiadanie obhájcov. Obhajoba očakávala, že jej výpoveď bude tendenčná už na základe toho že ju objednala Markíza, ale že aj na samotnom pojednávaní bude sa vyhýbať predloženiu podporných dôkazov pre svoje tvrdenia to je mimo rámec dokazovania, ktorý by súd mal mať pod kontrolou.
Súd vlastnou činnosťou zabránil v mnohých prípadoch v položení otázok obžalovaných a obhajoby, ktoré by viedli k odpovediam znalkyne o tom, ako posudok spracovala, s čím pracovala, akú použila literatúru, či metodiku, čo je zásadná chyba, pretože vytvorila dôkaznú medzeru, ktorá je neprípusrná. Súd porušil právo obhajoby na vykonanie dôkazov princípom bezprostrednosti. Ak by súd nezasiahol do dokazovania a výsluchu svedka, pokojne mohol použiť inštitút voľnosti hodnotenia dôkazu, ktorý odznel a mohol sa s ním vysporiadať po svojom. Svojim konaním však zadal dôvod na napadnutie akéhokoľvek svojho rozhodnutia pre nesprávny procesný postup súdu, marenie dokazovania a najmä porušovania práv účastníka konania na vykonávanie dôkazu na hlavnom pojednávaní. Z dôkazov, ktoré má k dispozícii môže výroky znalca považovať za nejednoznačné, pretože nezodpovedali a neodovôdnili jednoznačne závery tak, ako sa snažila aj obhajoba zistiť kladenými otázkami.
Zmenky neboli sfalšované, JUDr. Daniel Lipšic a prokurátor JUDr. Šanta oklamali celé Slovensko
V tomto momente sa dostávame vlastne k tomu najpodstatnejšiemu, o čo v tomto procese ide. Znalci, svedkovia – najmä Peter Tóth a dokumenty ( napríklad pochybná piata zmenka, ktorá so žalobou nemá nič spoločné) sú žalobou súhrnne prezentované ako usvedčujúce dôkazy.
Súd ich však bude musieť vyhodnotiť podľa významu a vo vzájomnej súvislosti a do tejto súvislosti bude musieť zahrnúť aj účtovníctvo Kočnerovej firmy Inkasný servis, ktorá vo svojej podsúvahovej časti účtovníctva od roku 2001 má tieto zmenky zachytené.
Čo bude potom s týmito svedectvami?
Kto bude stíhaný za krivé svedectvo a navádzanie? …