Senát JUDr. Ruženy Sabovej, napriek nezákonnostiam aplikovaným v priebehu celého konania 3. 9. 2020 na ŠTS v Pezinku, vydal voči obžalovaným rozsudok, po ktorom médiá spustili mediálny lynč nielen voči obžalovaným, vyšetrovateľom a prokurátorom, ale aj členom senátu. K následnému vzatiu Aleny Zsuzsovej do väzby poskytol v rozhovore obšírne stanovisko JUDr. Harabin.
Prekvapil Vás rozsudok?
Vzhľadom na spôsob vedenia procesu predsedníčkou senátu, áno.
Napriek množstvu rozporuplných, mnohokrát až nahlúplych názorov, snáď najdesivejšie vyjadrenie k rozsudku podal sudca Babjak, ktorý uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil obsah komunikácie, respektíve mal komunikáciu posudzovať v kontexte skutku, ktorý sa im kládol za vinu. Niekoľkokrát zdôraznil, že najvyšší súd môže inak vyhodnotiť aj ďalšie vykonané dôkazy a inak rozhodnúť…Môžete objasniť verejnosti akým spôsobom postupuje senát NS SR v prípade odvolania?
Babjak aj so svojou manželkou sú známi „slniečkári“, ktorí dlhodobo rozkladajú justíciu najprv cez ZSS, momentálne cez ZOJ spoločne so Sorošovskými mimovládkami, napr. Via Iuris, v minulosti na čele s Čaputovou podvodne zapísanou do komory advokátov. Títo ľudia začali politicko – personálne korumpovať sudcov prostredníctvom peňazí Soroša. Aj podporou vzniku Špeciálneho, resp. Špecializovaného súdu, ktorý je typický prvok fašistických a nacistických režimov.
Babjakovú erudíciu nechám bokom. Tú každý pozná. U neho nedominuje právo, ale politický pokyn. Mal by si zrejme pozrieť § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por., podľa ktorého odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený.
Najvyšší súd, pokiaľ bude postupovať podľa Trestného poriadku by mal zrušiť odsudzujúci rozsudok u obžalovaného Szabóa a vrátiť vec na nové konanie s pridelením veci inému senátu, lebo pôvodný senát JUDr. Ruženy Sabovej bol zjavne zaujatý (viď: výkladové rozhodnutie Luxemburského súdu z mája 2020 k princípu prezumpcie neviny a porušenie zásady rovnosti zbraní, keď proti nemu v procese boli „de facto“ traja žalobcovia: prokurátor a dvaja splnomocnenci poškodených).
U Zsuzsovej a Kočnera môže urobiť to isté ak prokurátor v odvolaní o 180 stupňov otočí a začne tvrdiť, že išlo o zaujatých sudcov. Najvyšší súd nemôže u nich ani po prípadnom zrušení oslobodzujúceho rozsudku uznať vinu. Mohol by vec iba vrátiť prvostupňovému súdu s pokynom na doplnenie dokazovania, ak nejaké ešte vôbec prichádza do úvahy ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Eventuálne pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa medializovaných informácií sa voči rozsudku odvolalo aj právne zastúpenie poškodených…
Poškodený sa nemôže odvolať proti oslobodzujúcemu rozsudku, lebo v zmysle zásady oficiality, nositeľom dôkazného bremena viažuceho sa na vinu obžalovaného je prokurátor. Szabo bol, ale uznaný vinným a odsúdený. Čiže v tejto časti, ak súd priznal napr. iba časť uplatnenej škody, mohli sa poškodení nej odvolať.
Hoci na základe oslobodzujúceho rozsudku bola Alena Zsuzsová prepustená z väzby, bezprostredne po prekročení prahu ZVJS Leopoldov následne bola na pokyn prokurátora políciou zadržaná a vzatá do väzby za údajnú prípravu vrážd prokurátorov, voči nej vedené, a ktoré je v súčasnosti v štádiu vyšetrovania… Obvinenie, ktoré bolo Zsuzsovej vznesené na základe jediného svedka, univerzálneho Andruskóa pripomína skôr rozprávku. Presne v nezistenom období roku 2017, od neznámej osoby, v presne nezistený deň…, na neznámom mieste… Je vôbec možné na základe týchto tvrdení osobe vzniesť obvinenie? a dať ju do kolúznej väzby?
Väzba je mimoriadne vážny zásah do osobnej slobody a súkromia človeka. Preto sa aplikuje iba v krajnom prípade (ak nemožno zabezpečiť priebeh trestného stíhania inými, menej invazívnymi prostriedkami, napríklad aj náhradou väzby – náramok, dohľad probačného úradníka, peňažná kaucia, čí iné), na poklade presne stanovených podmienok (vyplývajúcich tak z Ústavy, Trestného poriadku, ale aj Štrasburského dohovoru a judikatúry našich, ako aj medzinárodných súdov) a len na obmedzený resp. nevyhnutný čas.
Väzba sa nesmie aplikovať účelovo ako to bolo u Zsuzsovej realizované. Dokonca za pomoci mediálnej masirácie už dopredu bolo avizované, že ju v druhej veci zoberú do väzby hneď po oslobodzujúcom rozsudku. A pri zatýkaní napokon asistovali takmer všetky televízne štáby. Vysvetlím o čo ide. V trestnom procese platí zásada, že o všetkých trestných činoch toho istého páchateľa sa má viesť spoločné konanie. Nie je možné akceptovať úmyselné a účelové delenie jedného trestného konania na samostatne trestné veci toho istého páchateľa len preto, aby bol stále vo väzbe. Väzba je pritom limitovaná maximálne na 5 rokov.
Rozmením to na drobné. U predpokladaného páchateľa sú napr. známe štyri vraždy. Nevedie sa zámerne spoločné konanie, ale každá vražda je vyšetrovaná samostatne. V prvej vražde bude obvinený 5 rokov vo väzbe a po oslobodení ho hneď zoberú do väzby v druhej veci, v ktorej sa zopakuje to isté a tiež v tretej a štvrtej. Čiže pri takomto účelovom braní do väzby by mohol byť nakoniec aj nevinný človek, nie 5, ale 20 rokov. Na to je celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu i v mojom senáte, kedy sme rušili účelové vzatia do väzby, ale aj Ústavného súdu.
Bolo zadržanie Aleny Zsuzsovej zákonné?
Keď sa táto väzba náhodou správoplatní a nezruší ju Ústavný súd, určite ju obhajcovia dotiahnu pred Štrasburský súd a budeme za ňu platiť všetci daňoví poplatníci.
Alene Zsuzsovej bolo v súvislosti s prípravou vraždy prokurátorov vznesené obvinenie začiatkom roka 2019 a takmer po roku a pol, okrem výpovede Andruskóa, polícia voči Zsuzsovej nezabezpečila jediný dôkaz, ktorý by ju spájal so skutkom kladeným jej za vinu. Je vôbec možné obviniť z takého závažného skutku kohokoľvek na základe výpovede jediného svedka, ktorý má navyše na konte niekoľko vrážd a rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť, najmä ak v predchádzajúcom konaní v ktorom bola oslobodená, bola jeho výpoveď vo vzťahu k Zsuzsovej vyhodnotená ako nedôveryhodná?
Vo väzobnej veci keď sa nekoná a sú prieťahy, tak to je bez najmenších pochybnosti dôvod na okamžité prepustenie z väzby. Potom jednoznačne vyplýva i to, že keď sa rok a pol v trestnej veci nekoná, nemôže byť obvinená osoba ani vzatá do väzby.
Pokiaľ je pravda, čo sa píše v médiách, aj na Vašom portály o Andruskóvi, zrejme je to svedok z povolania. Za chvíľu bude možno usvedčovať vyšetrovateľov a prokurátorov, s ktorými procesne kupčil. To už potom bude iná potrava pre mainstream.
V tejto veci sú zaujímavé predovšetkým okolnosti, ktorými prokurátor zdôvodnil potrebu väzby. Podľa prokurátora JUDr. Michala Šúreka je v tejto veci použitie uplatnenia inštitútu väzby, respektíve jeho účelom získanie dôkazov, zabránenie zničeniu dôkazov a ovplyvnenie svedkov.
Prokurátor Šúrek, ktorý vec dozoruje a podával návrh na väzbu pozná trestný spis, vie že vypočutí svedkovia so Zsuzsovou buď nikdy neprišli do styku a poznajú ju iba z medializovaných informácií, Andruskó je vo väzbe.
Treba sa potom ale opýtať, prečo doteraz tieto dôkazy sa nerealizovali a v spise sa nič nerobilo? Nebolo to zámerne účelovo tak riadené dozorovým prokurátorom? Ak je samozrejme pravda, že rok a pol sa nekoná.
Podľa prokurátora jestvuje reálna hrozba ovplyvňovania spoluobvinených, a to najmä Zoltána Andruskóa, ktorý ako jediný voči Zsuzsovej vypovedá. Mohla by však ovplyvňovať aj ďalšie osoby, aby zmenili respektíve upravili svoje výpovede v jej prospech. Ak vezmeme do úvahy, že všetci svedkovia vypovedali v jej prospech, je na mieste otázka, či po prepustení z väzby ich bude ovplyvňovať, aby vypovedali v jej neprospech?
Rozhodovali ste niekedy o návrhu na vzatie do väzby, v ktorom prokurátor tvrdí, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov, aby zmenili výpoveď v jeho neprospech?
S takou absurditou som sa v praxi za takmer 40 rokov nestretol. A nie je mi známa ani od kolegov, trestňákov. Andruskóa by ako mohla Zsuzsová ovplyvňovať? Veď je výkone trestu.
Alena Zsuzsová nemá dôvod ovplyvňovať ďalšie osoby, nakoľko z objednávky ju „usvedčuje“ jediný Andruskó. JUDr. Šúrek vedome zavádza ak tvrdí, že jej trestná činnosť bola potvrdená aj inými svedeckými výpoveďami. Pretože spoluobvinený Marček aj Szabó v súvislosti so sledovaním sa vyjadrovali ku konaniu Andruskóa, ale nie k Alene Zsuzsovej.
Je štandardné, že prokurátori uvádzajú v návrhoch na väzbu klamstvá, ktoré je možné vyvrátiť, niekoľkými listinami v trestnom spise?
Ak je to pravda, je to dôvod na trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa, poškodzovanie cudzích práv, prípadne za marenie spravodlivosti.
Podľa Šúreka zo zabezpečenej komunikácie medzi obvinenou Zsuzsovou a bývalým námestníkom generálneho prokurátora René Vanekom vyplýva, že obvinená s ním komunikovala za účelom zabezpečenia tzv. kompro materiálov, s cieľom ich budúceho možného využitia na ovplyvňovanie rôznych osôb.
S poukazom k uvedenému nemožno vylúčiť, že v prípade prepustenia obvinenej Zsuzsovej na slobodu, Zsuzsová využije všetky možné prostriedky, aj nezákonné, aby zvrátila dôkaznú situáciu vo svoj prospech, a za pomoci kompro materiálov dopustí sa ďalšej trestnej činnosti…vydierania, marenia spravodlivosti a podobne…
Z obsahu komunikácie medzi Alenou Zsuzsovou a Reném Vanekom vyplýva iba to, že mali cca šesť rokov bežný priateľský vzťah. Nič viac a nič menej. Je štandardné, aby niekoľkoročná komunikácia s priateľom, v prípade že sa jedná o štátneho úradníka, bola hodnotená ako kompro materiál na vydieranie?
V prípade pravdivosti citovaného odôvodnenia, už asi malo byť vznesené obvinenie i Vanekovi a mal byť tiež asi vzatý do väzby, lebo v opačnom prípade, to čo údajne hrozí zo strany Zsuzsovej, bude robiť Vanek v jej prospech.
Prokurátor Šúrek, ktorý sa odvoláva zároveň na komunikáciu Zsuzsovej s Mariánom Kočnerom akosi nepostrehol, že ani v tejto komunikácii nie je okrem invektív ani len náznak trestnej činnosti a z nepochopiteľných dôvodov zdôrazňuje trestnú vec vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v ktorej bola Zsuzsová s Kočnerom oslobodená spod obžaloby a bagatelizuje rozhodnutie špecializovaného trestného súdu.
Zjavne mu neslúži ku cti profesionálnej, že nedodržiava princíp prezumpcie neviny, ktorý je nielen princípom Trestného poriadku, ale aj Ústavy, Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách, ale i Charty základných práv EÚ.
Zlatým klincom návrhu na väzbu bol Šúrekov výrok súvisiaci s väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., kde poukázal na neustále pretrvávajúcu hrozbu dokonania predmetných skutkov, nakoľko nebolo preukázané, kto si tieto objednal.
Hrozba, že Alena Zsuzsová „dokoná skutok“, je preukázaná vraj tým, že poškodený JUDr. Žilinka stále pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálneho prokurátora GP SR vo vedúcej pozícii oddelenia, ktoré sa zaoberá trestnou činnosťou osoby, ktorú Andruskó označil ako objednávateľa. Rovnako aj Daniel Lipšic vystupuje ako protistrana, či už v civilných alebo v trestných sporoch voči osobe označenej Andruskóom…
Môže pôsobenie Lipšica ako advokáta a Žilinku ako prokurátora byť udávané ako jeden z dôvodov na väzbu?
Pokiaľ je podľa prokurátora Šúreka život Lipšica a Žilinku v ohrození je potrebné, aby dal požiadavku Ministerstvu vnútra na zabezpečenie ich ochrany prostredníctvom na tento účel predpokladaných a zriadených policajných zložiek.