Kvetinárka padla do siete spravodajskej hry NAKA ?

Ako sme už v minulom článku uviedli, odsúdenie podnikateľky Evy Zámočníkovej z Trenčína mala veľmi záhadné pozadie. Niekedy sa zdá že je to scenár hollywoodskej spravodajskej hry, kde skúsení a motivovaní dobrodruhovia sa spoja s podivne fungujúcou políciou a z vymysleného príbehu urobia scenár vraždy. Vraždy, kde reálne nikto nebol ani ohrozený, nikdy sa nenašli priame dôkazy, vražedné nástroje. Za tie sa vydávajú bežné lepiace pásky a fólie, ktoré naviac zaobstaral alebo poskytol jeden a ten istý človek v jednej osobe: oznamovateľ a neskôr nezákonne pribraný agent, ktorý má vlastnú minulosť, pohybuje sa v prostredí pochybných SBSiek, ktoré slúžili aj záujmom známeho trenčanského špekulanta a úverového delikventa Miroslava Dokupila. Tento človek z doteraz neznámych dôvodov vymyslel nielen miesto a čas keď mal dostať objednávku od Evy Zámečníkovej, ale v pohode pôsobil v postavení takzvaného agenta a postupne moderoval celý príbeh a niekoľko verzií a času a miesta, spôsobu vykonania vraždy. Následne v priebehu vyšetrovania sa odvíjala zrekonštruovaná dejová os prípravy vraždy výlučne podľa scenára tohto agenta-svedka v moderovaní vyšetrovateľov a operatívcov.

V procese s kvetinárkou ktorá mala objednať vraždu manžela sa odkrývajú nové skutočnosti

Tajomný dátum a svedok, ktorý ho zmanipuloval

Eva Zámečníková potvrdila na hlavnom pojednávaní 25.6.2018 nasledovné svoje stanovisko

Vážená pani predsedníčka senátu, vážení členovia senátu. Nikdy som žiadnu vraždu

neobjednávala a dňa 15. 01. som sa so svedkom Martinom A. nestretla ani v dome v Chocholnej ani na inom mieste. V daný deň som sa nachádzala v Českej republike, kde som kontrolovala účtovníctvo jednej stavebnej spoločnosti a na Slovensko som sa v tento deň už nevrátila. Taktiež považujem za potrebné uviesť, že od 10.01. do 22.01. som sa so svedkom s Martinom A. vôbec nestretávala. Stretli sme sa až 22.01. vo večerných hodinách u mňa doma, avšak u toho bol aj Tomáš K., ako som už uviedla na hlavnom pojednávaní. 16.01. so mnou u zubára a v Českej republike svedok Martin A. byť nemohol ako on uviedol, pretože bol za prvé so mnou Tomáš K. a tiež túto svedeckú výpoveď vyvracia lokalizácie jeho hovorov, ktoré poslal vyšetrovateľ z NAKY. Rada by som pripomenula, že v telefonickom hovore, kde sa ma Tomáš K. pýta na poličku, sa nejedná o poličku v dome v Chocholnej, ale o firmu v Stankovciach, kde chcel mať pobočku spoločnosti. Prečo si práve teraz spomínam na toto obdobie, ako sa dotazoval pán prokurátor, tak je to práve preto, že bezprostredne po mojej väzbe a behom hlavných pojednávaní som bola vo veľkom psychickom vypätí. V dôsledku udalostí som bola pod vplyvom silných antidepresív, ktoré vyústili aj do odbornej liečby s návrhom na hospitalizáciu. Až s odstupom času vďaka odbornej liečbe sa mi začali vybavovať podrobnejšie spomienky na dané dátumy, pretože som si vedomá ich dôležitosti. Veľmi podrobne som sa snažila rozpamätať na každý deň, pričom v tomto mi bol veľmi nápomocný Tomáš K., otec mojej dcéry, keďže v danom čase so mnou trávil väčšinu času.

Prokurátor však mal na vec iný názor a nebral do úvahy nezhodu v popise skutku a v časovej alínii skutku

Teda stretnutie so svedkom- agentom- oznamovateľom nebolo za účelom objednania vraždy, ale premiestnenie olejovníka, ako to uviedol aj obhajca:

Podľa poznatkov a dôkazov, ktoré sa vynorili až po ukončení procesu a ktoré stavajú do podozrenia nielen samotné oznámenie ale aj verzie výpovedí nezákonne pribraného agenta je už teraz zjavné, že Eva Zámečníková vypovedala pravdu. Túto je pravdu a verziu však ani v prípravnom konaní, ani na súde nikto nepreskúmal a nebral do úvahy. Pritom v je v priamom konflikte s vyjadrením oznamovateľa-poškodeného, ale potvrdzuje jeho krivú výpoveď, ako aj celú legendu, ktorú na tento príbeh operatíva a vyšetrovateľ NAKA nabalil, aby mohol Zámečníkovú obviniť z prípravy vraždy.Z dokumentu, ktorý v súčasntoi je už predložený do podaní na inšpekčnej službe a Najvyššom súde SR vyplýva, že Zámečníková sa s oznamovateľom 15.1.2014 nestretla a teda oznamovateľ 16.1.2014 keď skontaktoval operatívcu NAKA a následne procesné orgány, vyšetrovateľa, tak už mal pripravený scenár a legendu o príprave vraždy:

 

Polícia nemá právo predstierať páchanie trestného činu

Oznamovateľ Martin A. o ktorom sme už v predošlom článku popísali, bol pribraný do funkcie agenta , čo aj neskoršie rozhodnutia NSSR vyhodnotili ako nezákonné. Preto všetky jeho úkony, výpovede sú nezákonné a neplatné, ohľadom jeho výpovede v procesnom postavení svedka má však vážne podozrenia z krivej výpovede a marenia spravodlivosti. Aj keď treba v kontexte dnešného pohľadu na samotnú prácu niektorých pracovníkov polície že robia nadprácu a pre nich tento svedok mohol byť dobrým úlovkom.Tento svedok v postavení agenta po 17.1.2014  uznesením BB-ŠTS-V-52-1/14 Ntt-16  tento v rámci spolupráce s políciou ako svedok maril vyšetrovanie tým, že postupne upravoval termín a spôsob vykonania údajne objednanej vraždy, následne dokonca v telefonických rozhovoroch ako agent popisoval obvinenej dňa 23.1.2014 taký spôsob a okolnosti vykonania vraždy, v ktorom ani raz nespomenul meno obete ani neuvádzal konkrétnosti k jeho identite, čím následne ovplyvnil celé konanie a obvinenie ktoré bolo vydané výlučne na základe legendy, ktorá bola zosnovaná oznamovateľom a príslušnými policajnými orgánmi. Procesné postavenie agenta (§ 117 Trestného poriadku) je oproti všeobecnému procesnému postaveniu svedka (§ 127 Trestného poriadku) osobitné, a to napriek okolnosti, že agent môže byť v trestnom konaní vypočutý ako svedok (§ 117 ods. 11 Trestného poriadku). Svedok vypovedá o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, nad tento rámec sa však aktívne a s utajením svojho postavenia pred páchateľom nepodieľa na odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov. pričom okrem výnimiek uvedených v § 10 ods. 20 Trestného poriadku môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu.

Polícia nemá právo predstierať páchanie trestného činu ani vyvolávať mylnú predstavou o realite, na ktorú reaguje páchaním trestného činu, čo v danom prípade v spolupráci s „agentom“ polícia priamo porušila.

Jediný svedok je nezákonne ustanovený agent

O tomto nezákonnom procesnom postavení konkrétne v danej veci pojednáva aj stanovisko NSSR ktoré vyšlo v zbierke  stanovísk NSSR https://www.najpravo.sk/clanky/zbierka-stanovisk-najvyssieho-sudu-a-rozhodnuti-sudov-sr-1-2017.html?print=1 .

Konzekvencia je teda taká, že oznámenie, ani meniace sa moderované výpovede nemôžu považovať za dôkaz vôbec, naviac sa jedná o svedectvo jediného svedka, čo je pre vznesenie obvinenia ani v dnešnom svete kajúcnikov nie je postačujúce.

Ale doteraz vykonané dôkazy rozbíjajú nielen obžalobu, ale plne odkrývajú pozadie celého prípadu postaveného na jedinom kajúcnikovi. ESĽP jasne konštatuje aj na dvoch nižšie uvedených veciach, že je  porušenie práva na spravodlivé konanie, zaručeného článkom 6 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ: je trestné konanie vedené tak, že sa trestné stíhanie a následné odsúdenie konkrétnej osoby v rozhodujúcej miere zakladá na dôkaze od svedka, ktorý ako spoluobvinený v tej istej trestnej veci uzavrel dohodu s prokurátorom a ktorý teda má očividný motív svedčiť podľa tejto dohody namiesto toho, aby vypovedal pravdivo    ( kauza Adamčo proti Slovenskej republike) ,rozhodnutím vo veci  Bjarki H. Diego proti Islandu – sťažnosť č. 30965/17  súd priamo označil ako neprípustný  prístup k získavaniu a používaniu ako dôkazov výpovede osôb priamo zainteresovaných vo veci v postavení svedkov. Tento záver jednoznačne vyplýva z jeho výroku o neprijateľnosti akceptovať ako svedka osobu zjavne podozrivú ako spolupáchateľa na konkrétnom trestnom čine.Tým len  potvrdil, že v rámci slovenských pomerov je nadužívaný prístup  celého okruhu vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov a sudcov špecializovaného súd vrátane súdu najvyššieho  v priamom rozpore s princípmi právneho štátu.

Nebola zrekonštruovaná príprava akcie, vyškolenie agenta, poučenie operatívnych pracovníkov z pátracej činnosti,vyhodnotené významové poznatky z OPČ, Bola predčasne kontaktovaná poškodená strana a zapojená do konania, čím došlo k mareniu objektívneho, plynulého a procesne správneho spôsobu ustálenia poznatkov a hlavne dôkaznej situácie, pričom medzi dôkazy, na ktorých sa stavalo samotné obvinenie použili aktivity a moderovanie Martina A., ktorý odovzdal vyšetrovateľovi rôzne pomôcky (kukly, paralyzer, atd) ktorých pôvod a čas zaobstarania nebol zistený vôbec a následne tesne pred vykonaním akcie 24.1.2014 opakovane priamo do telefonického rozhovoru uvádzal okolnosti prípravy a plánovania skutku tak, ako to bolo následne aj v súčinnosti zložiek polície a poškodeného aj zrealizované. Neboi vykonané dôkazy k inštruovaniu agenta Martina A., či bol a v akom rozsahu inštruovaný a vyťažovaný políciou.V týchto telefonátoch ani raz neodznelo meno poškodeného, ani inak nebol skonkretizovaný a k týmto tvrdeniam sa obvinená nijakým spôsobom nevyjadrila, evidentne bol z nich zaskočená a považovala ich za následok psychického rozpoloženia agenta. V tomto smere nikdy nebola vykonaná ani žiadna konfrontácia. Prehliadkou priestorov a zaistením vecí dňa 24.01.2014 u obvinenej vo forme bežných potravinárskych fólii tieto neboli pôsobilé dôkazne poukázať akúkoľvek jej účasť na vražde, neboli z nich vzatí daktiloskopické stopy. Veci vydané svedkom Martinom A. 24.1.2014 o 19.00 hod označené ako kukla na hlavu, taktické rukavice, paralyzér, lepiaca páska nie sú spojiteľné a nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že tieto boli obstarané na účel prípravy vraždy, teda ich spojenie so skutkom, tieto pochádzajú z osobnej praxe , držby a z ich používania svedkom a boli účelovo vydávané za nástroje, ktoré mali slúžiť pre vykonanie vraždy. Tieto dôkazy neboli nikdy vykonané, nebola skúmaná ich autentičnosť, procesná použiteľnosť, daktiloskopické ani iné stopy. Tieto dôkazy a okolnosti niky neboli v priebehu konania skonfrontované, neboli preskúmané ani predložené predmety zo strany oznamovateľa ktoré on označil ako veci dodané obvinenou, pričom v rámci jeho úmyslu a spolupráce s OČTK boli tieto dôkazy použité na usvedčenie obvinenej.

Rekonštrukcia poslúžila ako dôkaz o pokus vraždy

NAKA spolu s agentom a za účasti údajnej budúcej obete ktorý s políciou aktívne spolupracoval od samého začiatku, vykonala takzvanú rekonštrukciu skutku, pričom ju vydávala procesne za samotný skutok pokus vraždy!

Rýchlosť a okolnosti, ktoré nastali po oznámení tohto skutku svedkom Martinom A. svojmu známemu operatívcovi v NAKA nabrali skutočne veľmi rýchle obrátky, lebo do veci bol zapojený aj možný poškodený hneď po zázračne rýchlom začatí trestného stíhania, vtedajší manžel odsúdenej. Jeho zapojenie prebehlo spôsobom, ktorý bol zverejnený a popísaný na hlavnom pojednávaní.

A tu sa dostávame k tým mysterióznym a možno úplne nereálnym úvahám o scenári holivudskej spravodajskej zápletky ktorú sme položili na samom začiatku o tom, ako to vlastne bolo. Kto mal najväčší záujem na tejto veci a aký mal motív.Ale nikto nie je podozrivý, len Eva Zámečníková bola odsúdená na základe svedectva jediného svedka, ktorý bol v nezákonnom postavení agenta a ktorý predložil nejaké pomôcky zo svojej SBS-kárskej minulosti a dokázal moderovať a prispôsobovať svoje verzie prípravy a plánovania vraždy potrebám NAKA , ktorých fakty a objektívnosť vyšetrovania nejak nezaujímala. Podľa výpovede poškodeného JUDr. Ludovíta T dňa13.01.2014 k osobe svedka oznamovateľa, tento bol trestne stíhaný na násilnú trestnú činnosť, no vo vyšetrovacom spise sa k tejto okolnosti nevykonala žiadna lustrácia, aj keď sa tu ponúka dosť odvážna teória odkial a za akých podmienok sa tentno vedok mohol poznať s operatívcom  NAKA, ktorý veľmi promptne zapojil do veci  procesné štruktúry NAKA.

Obhliadka takzvaného miesta činu

Čo pátrači na „mieste činu našli?:

Prehliadkou priestorov a zaistením vecí dňa 24.01.2014 u obvinenej vo forme bežných potravinárskych fólii tieto neboli pôsobilé dôkazne poukázať akúkoľvek jej účasť na vražde, neboli z nich vzatí daktiloskopické stopy. Veci vydané svedkom Martinom A. 24.1.2014 o 19.00 hod označené ako kukla na hlavu, taktické rukavice, paralyzér, lepiaca páska nie sú spojiteľné a nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že tieto boli obstarané na účel prípravy vraždy, teda ich spojenie so skutkom, tieto pochádzajú z osobnej praxe , držby a z ich používania svedkom a boli účelovo vydávané za nástroje, ktoré mali slúžiť pre vykonanie vraždy. Tieto dôkazy neboli nikdy vykonané, nebola skúmaná ich autentičnosť, procesná použiteľnosť, daktiloskopické ani iné stopy. Tieto dôkazy a okolnosti niky neboli v priebehu konania skonfrontované, neboli preskúmané ani predložené predmety zo strany oznamovateľa ktoré on označil ako veci dodané obvinenou, pričom v rámci jeho úmyslu a spolupráce s OČTK boli tieto dôkazy použité na usvedčenie obvinenej.

Jediná použitelná vec pre účely trestného konania mohlo byť záznamové zariadenie, ktoré však samo o sebe a taktiež nebol odborným spôsobom preskúmaný biely laptop z ktorého kamerový systém sa ovládal tak, ako to pri záverečnom preštudovaní spisu 26.6.2014 požiadal obhajca obvinenej.

Z tohto kamerového systému totiž mohlo byť spoľahlivo vyčítané , či 15.1.2014 alebo neskôr sa odsúdená Eva Zámečníková mohla s Martinom A.- oznamovateľom, svedkom agentom stretnúť a hlavne aký mohol byť pohyb okolo domu do 24.1.2014, teda do dátumu vykonania tazkvanej rekonštrukcie skutku.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie ESŠP v prípade Vasaráb a Paulis proti Slovenskej Republike za porušenie práv zaručených  článkom 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.K tomu došlo rovnako aj v tomto prípade došlo tým, že „vyšetrovacie orgány a všeobecné súdy nevypočuli svedkov, ktorých žiadali vypočuť s cieľom svedectva v ich prospech. Sťažovatelia chceli, aby boli títo svedkovia vypočutí za účelom preukázania nedostatočného motívu k skutku, ako aj za účelom vyvrátenia výpovede svedka C., na ktorej bolo napokon založené ich odsúdenie. Tvrdili, že pri zisťovaní skutkových okolností prípadu a ich viny sa súdy opierali výlučne o usvedčujúce dôkazy predložené prokurátorom a neuviedli dostatočné dôvody, pre ktoré odmietli vykonať akýkoľvek dôkaz navrhovaný obhajobou.“

 

Pokračovanie….

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies