Z politických nezmyslov tohto týždňa ma zaujalo, ako sa náš Igor na tlačovke rozhovoril, že chce, aby OĽaNO malo viac členov ako NSDAP.
Povedal to ako podráždenú ironickú poznámku, keď sa ho konečne niekto na tlačovke opýtal, či hodlá z OĽaNO spraviť normálnu stranu s nejakou členskou základňou. Pozri video nižšie (článok nečítajte, ten je trochu popletený).
Na tom jeho výleve ma ani tak nezaujalo, že tam šermuje úplne chybným číselným údajom (Hitlerova strana nikdy nemala 25 miliónov členov, v špičke to bolo 8). To Igor robí bežne, aj členovia jeho vlády.
Skôr tá „logika“.
Každý z nás sa už asi dostal do podobnej situácie. Niekomu poviete, aby bol trochu zdvorilejší k druhému človeku na ulici, k žene, k zákazníkovi, a on sa na vás oborí „no jasné, ešte červený koberec aby som prestieral, nie?“. Alebo na niekoho zakričíte, aby nebil dieťa a on vám povie „budem ho kŕmiť cukríkmi, nie?“. Alebo vodiča upozorníte, že by mal nechať chodca pokojne prejsť cez prechod a nesnažiť sa mu prejsť cez päty. A on vám na to „no určite, hodinu budem čakať, nie?“.
Čo si poviete? Primitív.
A dnes je takýto typ komunikácie normálom aj na vládnej úrovni.
Hnutie OĽaNO má podľa svojho predsedu ambíciu prekonať Národno-socialistickú nemeckej robotnícku stranu – NSDAP, ktorej lídrom bol Adolf Hitler.