Tóthova šábovačka – pred súdom
Dnes prebiehal ďalší deň pojednávania vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Obžaloba predložila svoj najťažší kaliber – svedectvo Petra Tótha, bývalého ( a večného agenta ?), ktorého SIS nezbavila mlčanlivosti, čiže musel vypovedať verejne ako ktorýkoľvek svedok. V praxi to znamená, že pokiaľ by SIS pripustila, aby vypovedal k utajovaným skutočnostiam, súd by z pojednávania vylúčil verejnosť.
Žiadne závratné odhalenia, avizované médiami a právnym zastúpením sa nekonali. Tóth v polohe spisovateľa nevydarených detektívok súvislo vypovedal, o niektorých svojich vzťahoch a priebehu kontaktu s Kočnerom. Z výpovede bolo zjavné, že neprimerane zveličuje, nielen vlastný podiel v tomto vzťahu, pokúša sa byť intelektuálne dominantný a dôležitý, ale aj pasovať do polohy poslušného vykonávateľa Kočnerovej vôle.
Niekoľkohodinové svedectvo Petra Tótha bolo plné nepodstatných okolností z Kočnerovho života, podnikania a hlavne spôsobu prípravy Mariána Kočnera na splnenie jeho politických ambícií. V póze typického agenta, na dôkaz svojich konexií nezabudol medzi rečou spomenúť významné autority. Otázkou zostáva, či mu náhodou ušlo, že mal od Kaliňáka informáciu o falošných podpisoch pri registrácii Kočnerovej politickej strany alebo je to hoax. Kaliňák by sa možno rád vyjadril, či takéto služby poskytoval komukoľvek a dokonca Tóthovi.
Tóth usvedčenie Kočnera pripravoval s Branislavom Zurianom
Otázkou zostáva do akej mieri je pravdivé Tóthove tvrdenie, že Zurian s ním strávil dve hodiny v debate o jeho snahe a príprave odovzdať Kočnerove veci, ktorými by ho chcel usvedčiť. Branislav Zurian v tom období nebol šéfom NAKA, v súlade so služobným poriadkom nemal stretnutie absolvovať sám, ale s ďalším príslušníkom. Príslušník je povinný urobiť zo stretnutia úradný záznam, ktorý by mal neskôr založiť do spisu. Nehovoriac o tom, že podnet na trestné stíhanie v zmysle zákona oznamovateľ podáva do zápisnice, prípadne písomne. Ak je všek pravdou Tóthove tvrdenie, by mali vážne vážne spozornieť.
Podobný nezmysel odznel aj v súvislosti s takzvaným pavúkom, ktorý mu mal dať Kočner k 28-im lustrovaným novinárom a ktorý si hneď odfotil a zlikvidoval, ale nezabudol opäť naznačiť kontakt na najvyššie miesta polície cez Bödöra, ktorý pavúka zaobstaral. Nikto duševne zdravý predsa nezničí usvedčujúci dôkaz a po zničení dôkazu ide na políciu poradiť sa ako usvedčí páchateľa trestného činu.
Pravdepodobne sa veci udiali diametrálne odlišne ako popisuje pán Tóth. Diametrálne odlišné sú totiž všetky svedecké výpovede, pána Tótha. Pán Tóth postupne svoje výpovede upravuje podľa medializovaných informácií. Autoritu Tótha a význam jeho svedeckej výpovede majú vyzdvihovať odkazy na personálne prepojenia na politikov a policajné štruktúry.
Nepochybné presvedčenie ako dôkaz, celý národ má Kočnera považovať za vraha
Tóth prezentoval na pojednávaní priateľské vzťahy s Mariánom Kočnerom a zároveň predstieral, že mal niekoľko rokov jeho dôveru a zabezpečoval rôzne veci. Ku vzťahu Mariána Kočnera so Zsuzsovou uviedol, že je nepochybuje o tom, že pre Kočnera objednávala Kuciakovu vraždu. Údajne, keď to zistil, prebudilo sa v ňom svedomie. Vlastne svedomie sa v ňom prebudilo pár mesiacov po tom ako sa dostal ku Kočnerovým veciam, ktoré odovzdal polícii. Medzičasom stihol ešte naliehať na Kočnerovu rodinu, aby sa upratalo v Kočnerovom dome a ako som už pred tým písala, aj tlačiť na výmenu Kočnerových právnikov. Okolnosti a poznatky prezentované Petrom Tóthom pred súdom neobsahovali žiadny konkrétny údaj o vzťahu so Zsuzsovou a k objednávke vraždy. Peter Tóth, bez jediného konkrétneho dôkazu uviedol, že považuje Mariána Kočnera za objednávateľa vraždy.
Iluzionisti z médií
Podľa niektorých tendenčných médií je Peter Tóth tretím svedkom, ktorý považuje Kočnera za objednávateľa vraždy. Andruskó, na označení Kočnera ako objednávateľa vraždy postavil svoju dohodu o vine a treste, pričom má iba predstavu. Szabó dedukuje, tiež iba zo svojej sporadickej komunikácie so Zsuzsovou, ktorá nikdy za objednávateľa Mariána Kočnera neoznačila, dokonca o takom niečom ani nehovorila ani pred ním.
Ani jeden z vyššie uvedených svedkov neuviedol ani jednu konkrétnu okolnosť a nepredložil súdu ani jediný dôkaz, ktorý, by čo i len evokoval, že Kočner bol objednávateľom vraždy. Nikomu nie je možné uprieť jeho názor, ani verejnosti, ktorej je dennodenne vtláčaný názor, že Kočner je objednávateľom, ale musíme si uvedomiť, že na odsúdenie sú v právnom štáte potrebné dôkazy, ktoré v tomto prípade absentujú.
Pre akceptovanie dôkazu súdom nestačí presvedčenie svedka alebo to, že nemá pochybnosť o niečom čo sa malo udiať. Súd zo zákona nemôže prihliadať, ani nadväzujúcu súvislosť nejakých detailov, zhodujúcimi sa s domienkami, ktoré vedú k takýmto presvedčeniam ( toto je Lipšicova taktika ako z domienky urobiť dôkaz). Aj keď väčšina čitateľov mainstreamu je dennodenne podsúvané, že Marián Kočner je objednávateľom vraždy a aj keď je brutálnym spôsobom vyvíjaný na senát ŠTS nátlak, o vine a treste súd rozhoduje na základe dôkazov a nie klamstiev a krivých svedeckých výpovedí páchateľov, prípadne spolupáchateľov.
Fabulácie, rozprávky a dedukcie Peter Tóth spravidla vylepšuje podľa toho, čo v médiách odznie. Jeho svedectvo bude predmetom vyjadrenia a hodnotenia nielen obhajcov, ale aj súdu. Vtedy uvidíme, či v našom právnom systéme je možné určiť vinu na základe domnienok a úvah alebo na základe faktov, objektivity a kauzálnych súvislostí spojených s prípravou , priebehom a vykonaním skutku. Vina páchateľa v trestnom konaní pred súdom musí byť preukázaná dôkazmi, nie domnienkami a presvedčeniami.
Tóthove komando má byť potrestané za sledovanie
V relácii Zuzany Hanzelovej Kovačičovej, v priebehu včerajšieho pojednávania vo veci vraždy, bol hosťom Marek Vagovič. Sledovala som rutinného investigatívca, ktorý sa vyhýbal komentovaniu Tóthových výpovedí a cielene sa sústredil na sledovanie 28 novinárov.
Lipšic nazval paparazovanie za eufemizmus, čo vcelku chápem z jeho strany, pretože tým zľahčuje aj vlastné pokyny, ktoré vydával ešte ako minister komunikačnému odboru, s ktorým vo významnej miere spolupracovala pri lustrovaní nepohodlných pani Šantová. S prenasledovaním novinárov nielen lustráciami totiž má Lipšic bohaté, vlastné skúsenosti.( Text: Lipšicove boje a kriminalizovanie jeho kritikov). Odhliadnuc od Lipšicovej osobitnej motivácie lustrovať novinárov a aj od medializácie informácii, že dokonca Vagovičovi poskytovala informácie práve pani Šantová ( Pravá tvár „ elitného“ prokurátora Jána Šantu), Vagovič sa dostal k jadru veci a k tomu, že bez ohľadu na to, či Kočner dal pokyn na sledovanie, trestnú činnosť organizoval a vykonával Tóth.
Tóth bol osobou, ktorá v spolupráci s ďalšími ľuďmi bez zákonného postupu pre výkon ich funkcií verejných činiteľov, zhromažďoval dôkazy o novinároch a politikoch.
Tóth počas výsluchu si nepamätal mená 28 sledovaných novinárov, menoval Hríba, Kordu, Tódovú. V súčasnosti je bezpredmetné či a ako ľuďom, ktorí sledovali platil alebo ich presvedčil, že to robia pre spoluprácu so SIS. V dobe sledovania neexistoval zákonný podklad na takýto postup a koordináciu ľudí, techniky, prostriedkov, vyčlenenie času a kapacít. Bola to nezákonná akcia Petra Tótha, z ktorej pravdepodobne vyťažil najviac on sám. Vagovič sa k Tóthtovmu konaniu vyjadril, že dúfa v potrestanie Tótha, aj keď dodal, že nemyslí tým na väzbu.
Význam sledovania, prípadne vyvodenie záverov, či Jánovi Kuciakovi bola venovaná nadštandardná pozornosť popri ostatných novinárov, nie je možné vyhodnotiť.
Som jednoduchý človek, dávajte mi jednoduché otázky povedal Dučák
Jozef Dučák st. sa prihlásil na polícii ako svedok, keď zistil, že u Zsuzsovej sa našli auto, ktoré pre Mariána Kočnera vybavoval. Ako sa ku nej dostalo to nevie, Zsuzsovú stotožnil, keď viezol nejaký balíček s mašlou, ktorý mal odovzdať členke televízneho štábu. Vedel, že Marián Kočner pripravuje rôzne formáty pre internet. O aké formáty ide, nemal hlbšie vedomosti, nakoľko sa o tieto aktivity nezaujímal. Dlhodobo poznal Mariána Kočnera ako aj jeho rôznorodé aktivity.
Spoločný záujem s Kočnerom vraj mal iba pri Pezinskej skládke, ktorú chceli spoločne podnikateľsky riešiť. S Tóthom sa stretol po vražde možno dva až tri krát, ale stretnutia sa týkali nesúvisiacich vecí. Na základe medializovaných informácii bol najskôr na Mariána Kočnera nahnevaný, ale potom si uvedomil, že skôr verí jemu na základe ich dlhoročného priateľstva ako informáciám prinesených médiami. Na kapciózne a právne formulované otázky odpovedal tým, aby boli zjednodušené, pretože on je jednoduchý človek a nerozumie im. Odmietol odpovedať na otázky obžaloby vo veci Technopolu, pretože vo veci je obvinený. a kauza nie je predmetom prebiehajúceho konania.
Vzhľadom na spôsob komunikácie, ale aj skutočne minimálnu znalosť faktov súvisiacich s prejednávanou vecou, Roman Kvasnica ako zástupca poškodených jeho výpoveď vyhodnotil ako bezvýznamnú a nepoužiteľnú pre toto konanie.
Listinné dôkazy a vyjadrenia Zsuzsovej a Kočnera
Z kľúčových svedkov obžaloby, vypočutých v priebehu prvých troch dní, každý sa priznal k svojmu podielu viny. K účasti Zsuzsovej a Kočnera existujú len domienky a dohady, nakoniec uvidíme či listinné dôkazy ( po vylúčení takzvanej digitálnej stopy – telefonátov a komunikácie Kočnera) prinesú dôkazy, ktoré by neboli výsledkom dedukcie a sprostredkovania, ale skutočne významným obsahom ku konkrétnemu trestnému skutku.
Nepochybne očakávané je svedectvo Aleny Zsuzsovej, ktorá je doteraz uvádzaná ako údajne jediná kontaktná osoba s Kočnerom. Marián Kočner sa už vyjadril, že nevie uviesť žiadne fakty k niečomu, čo sa z jeho strany nestalo. Vie sa vyjadriť k tvrdeniam z hľadiska ich pravdivosti, významu a príčinnej súvislosti s nejakými časovými obdobiami. Podobne to očakávame aj od obhajoby a obžaloby a poškodených, ale až v záverečných rečiach. Doriešenie trestnej veci je evidentne zatiaľ v nedohľadne a verejné pojednávania nám ukazujú celkom inú dôkaznú silu, diametrálne odlišnú od tej, ktorú obžaloba v skutočnosti najmä vo vzťahu voči Alene Zsuzsovej a Mariánovi Kočnerovi pred otvorením hlavného pojednávania prezentovala.
V právnom štáte na vydanie odsudzujúceho rozsudku nestačí názor troch spolupáchateľov. Odsúdiť na dvadsať päť rokov väzby nie je možné ani na základe názoru tisícov čitateľov mainstreamu, masírovaných pod pláštikom verejnej mienky.