O svete stojacom pred koncom civilizácie. O biblickom: Memento mori.
Úvaha.
Som rozhodne proti tomu, aby sa akokoľvek zložité problémy riešili len videním jednej pravdy, keď sa vedome nechce vidieť podstata a dôvodnosť tej druhej. Inými slovami, pokiaľ by sa rešpektovala táto zásada, nebol by dôvod na vznik konfliktov vôbec. Ten terajší je bolestivý, najmä pre to, že pri presadzovaní len jednej z dvoch právd sa vedome neumožňuje vytváranie mediálneho priestoru na posudzovanie skutočného stavu, jeho príčin a tým aj ich reálne videnie.
Vnímame, že za celé obdobie existencie civilizácie tu vždy bol stav, keď sa pri rinčaní zbraní žiadna zo strán konfliktu ani len nepokúšala o snahu vnímať holú realitu a skutočnú pravdu.
Tou bolo utrpenie, bieda, nenávisť, odpor, zničené osudy konkrétnych ľudí, celých generácií, zotročenie národov, vykorisťovanie, cielené smerovanie krajiny pre plnenie záujmov víťazovej pravdy.
Takto históriou človeka sa od veku vekov tiahnu zrážky dvoch právd v zápase o územia, mocenský vplyv na politické dianie, spájania sa za účelom zväčšovania svojho vplyvu na chod dejín a smerovanie sveta.
Nikto z nás nevie ovplyvniť, kde, v ktorej časti sveta sa ako ľudská bytosť svojim narodením zjavíme, objavíme reálny svet. Keď v rámci svojho vnútorného vnímania, výchovou a svojim mentálnym vybavením sa prepracuje k stavu, že už môžeme zasahovať do diania okolo seba a tak umožníme aby sme tú svoju pravdu prejavili navonok. Bez záruky, že tá naša je najpravdivejšia, viac zaručená ako pravda iných.
Jedna z dvoch právd z východu ( obranná vojna)
Je to svet Slovanov. Aj im bolo súdené sa celé veky ruvať o svoj životný priestor. Po osídlení rozľahlých území sa ako najväčší štátny útvar sformoval predchodca tejto časti dnešnej Ruskej federácie, keď po prijatí kresťanstva bola na území Kyjevskej Rusi zriadená ako Staroruský štát cirkevná hierarchia Konštatínopolského patriarchátu.
Históriou tohto životného prostredia sa tiahlo veľa vojenských zrážok, najhrozivejšie sa zapísalo ťaženie Napoleona a najmä Hitlera.
Po nástupe novej éry usporiadania mocenských a priestorových pomerov v Európe, po rozpustení Varšavskej zmluvy a po rozpade ZSSR začali rôzne formy politických krokov meniť dovtedajšie pomery. V neprospech Ruska. Teraz sa už v plnej nahote ukazuje dôsledok Grobačovovej dôverčivosti, keď záväzne a nespochybniteľne nestanovil podmienky na ukončenie Varšavskej zmluvy so súčasným skončením NATO. A zákaz vstupu západu do sféry ruského záujmu a vplyvu.
Nebolo dodržané ubezpečovanie, že nedôjde k vojenskému rozširovaniu smerom na východ. Naopak, po tlakom zmien v bývalých satelitoch Ruska postupne dochádzalo k ich začleňovaniu do štruktúr NATO s tvrdením, že ide o obranné zoskupenie na ktoré majú suverénne štáty právny nárok.
„Po roku 2014 sa USA a ich európsky spojenci snažili Ukrajinu sformovať do nového štátneho útvaru s cieľom genocídy a etnických čistiek ruského etnika.Keď napadli Juhosláviu, Irak, Líbiu nikto na západe neuvaľoval na USA žiadne sankcie. Rusko nedostalo žiadne záruky o nerozširovaní, tak si ich na Ukrajine vytvorí samo.“( Lavrov)
Ďalej poukázal na aj to, že kyjevská chunta 8 rokov vykonávala genocídu na východe Ukrajiny len za to, že ľudia z Donbasu nechceli akceptovať štátny prevrat v Kyjeve v roku 2014 a nastolenie západom režírovaného bábkového proti ruského režimu.
Ruský prezident Vladimír Putin zhodnotil prijaté opatrenia Ruskej federácie extrémne vážnym dôvodom… „ako kroky s jediným cieľom a to zabrániť vypuknutiu III. svetovej vojny“.
Vzniknutá situácia na Ukrajine mala svoj vývoj a genézu. Preto aj v prípade vzniku východných republík a ich uznania inými štátnymi subjektmi by mal každí z nás vychádzať zo všeobecne platného prirodzeného práva národov na sebaurčenie. To máme zakotvené aj v preambule našej ústavy.
Kto nechce vidieť celú pravdu z východu vo všetkých jej súvislostiach, vrátane histórie, ten vlastne nechce vidieť ani tú realitu, ktorá pri rešpektovaní prešlých udalostí je neprehliadnuteľná. Aspoň pre tých, ktorí si ctia serióznosť a objektívny prístup a tak ich aj vnímajú.
Sem patrí aj pravda o násilnom štátnom prevrate označenom ako krvavý Majdan, ktorý bol podľa zistení financovaný západom. Priniesol okrem biedy národu aj prozápadný bábkový režim.
Je aj ďalšou pravdou, že rozhodujúcim momentom pre vzájomne výhodné riešenie sa javil stav, keď za účasti garantov z Nemecka a Francúzka boli prijaté dohody v Minsku, kde sa kyjevská chunta zaviazala, že usporiada vnútroštátne pomery Donbasu v súlade s vôľou proruskej časti národa.Črtala sa právna forma spoločného štátu na federatívnom princípe.
Skutočný prístup v rozpore s proklamovaným zo strany bábkového režimu bol však iný. Všetci sme videli neustále porušovanie prímeria, zabíjanie nevinných ľudí, sústavné provokácie, do ktorých sa stále väčšou mierou zapájal západ. Na snahu o zdôvodňovanie sa používala len jednostranne vyhovujúca formula o tom, že ukrajinský ľud si môže samostatne zvoliť s kým chce spolupracovať. Ruka v ruke s tým kráčala aj stále viac zdôrazňovaná myšlienka a snaha o vstup Ukrajiny do NATO.
Na tieto kroky nesúce znaky neprehliadnuteľnej provokácie reagovalo Rusko dlhodobo zhovievavo, až prišlo k vytýčeniu červených čiar a stanovením ich neprekročiteľnosti. Kto nechce vnímať túto časť pravdy z východu v jej plnom rozsahu je neobjektívny. Na vlastnú škodu. Oberá sa tak o vyváženosť svojho pohľadu na ňu. A svojou mierou sa takto nepriamo podieľa na podpore smeru, ktorým sa šinie realita.
Cieľ, ktorý si vytýčila Ruská federácia a to neutralita Ukrajiny a jej nečlenstvo v NATO tým, že v rámci riešenia ruských požiadaviek boli západom odignorované,vlastne spôsobili použitie tejto ignorácie ako dôvodu na silového riešenia v záujme definitívneho potvrdeniasvojej pravdy. A pokiaľ Kremeľ postavil tieto nekompromisné požiadavky ako zásadné, niet sily, ktorá by mohla zabezpečiť skončenie tohto krvavého konfliktu. Tento záver je nastolený ako nezvratný a výzvy na obranné protikroky nech sú čímkoľvek zdôvodňované sa preto javia ako otázne.
Bude však nanajvýš závažnou otázkou a pre svet priam existenčnou skúškou vážnejšia požiadavka východu a tou je vyslovená podmienka na dosiahnutie vojenského rozloženia síl v stave v roku 1997.
Hystéria, ktorá sa cielene spustila v rámci propagandistickej vojny západu po začatí ruskej operácie na Ukrajine neveští nič pozitívne. Docielilo sa len krátkozraké zatváranie očí pred skutočnou pravdou a realitou ako je vnímaná z východu.
Takto z pohľadu východu sa začala prvá fáza obrannej vojny, aby sa ňou Ruská federácia pokúsila odvrátiť svetovú apokalypsu aj za krutú cenu obetí.
Druhá z dvoch právd zo západu ( útočná vojna)
Hovorí o práve štátov byť súčasťou takej sféry, ktorej si to štát želá. Slovne ubezpečuje, že tu niet dôvodu na obavy, že dôjde k vojenskému napadnutiu Ruska.
Aj Ukrajina má podľa tejto doktríny právo aby cez svojich predstaviteľov hájila svoje záujmy.
USA zdôvodňujú svoje vojenské kroky v iných suverénnych štátoch aj bez mandátu OSN záujmom na ochranu svojich záujmov. V záujme ochrany svojich občanov.
Tým sú zdôvodňované aj ich aktivity na Ukrajine.
Nezdieľajú obavy Ruska, že účasť Ukrajiny v NATO je preň hrozbou. Ukrajina sa má sama rozhodnúť o svojej zahraničnej orientácii.Tvrdia, že rozširovanie smerom na východ nie je pre Rusko dôvodom vnímať tieto kroky ako bezpečnostnú hrozbu, aj keď dochádza k hromadeniu vojenských síl na hraniciach.
Neakceptujú historické pohľady na vznik Ukrajiny, na spôsob nadobudnutia Krymu.
Nevnímajú ani ruský pohľad na princípy nedeliteľnej bezpečnosti, pokiaľ sa tvrdí, že nemožno vlastnú bezpečnosť riešiť na úkor bezpečnosti iného štátu.
USA a ostatná časť západu odmietajú svoj podiel zodpovednosti za vzniknutú situáciu, najmä utvrdzovaním vedenia Ukrajiny, podporovaním jeho zúfalej snahy bojovať so zbraňou v ruke, dodávkami zbraní a vytváraním obrazu Ruska ako agresora, ktorý bez vyprovokovania vyvolal vojenský konflikt.
Hrozivé resumé
Pravda je taká, že svetové spoločenstvo nemá odpoveď tých zo západu, ktorí disponujú „ jadrovým tlačítkom“ na vyslovenú Ruskú pravdu: my už nemáme kam ustúpiť! Nedajú sa predsa akceptovaťaktivity USA a NATO na území Ukrajiny, že tieto majú čisto obranný cieľ. Na hraniciach Ruska.
Je preto priamo desivé, že niet žiadneho ubezpečenia, že reakcia na nastolené ruské požiadavky nevytvorí dôvod na vyostrenie napätia do stavu z ktorého nebude návratu.
V reály je takto svet priamo vystavený skutočnej hrozbe globálneho jadrového konfliktu, kde už nebude možná a ani potrebná žiadna z oboch právd. Nebude potrebná pre nikoho.
Hrozná realita a črtajúce sa možné výhľady do budúcnosti hrozia zánikom civilizácie.
Táto realita kladie všetkým zásadnú otázku či sa dokáže civilizácia zmobilizovať aby zastavila nevratné naplnenie hrozby svojho konca. Reakcia sveta po bolestivej pandemickej rane na tento stav je neskutočne nevýrazná, priam až hrozivo jednostranná a míňajúca podstatu a celú pravdu o vzniknutej situácii, jej príčinách a hrozbách zo stretu dvoch právd, dvoch svetov, ktoré nenašli cestu ku spolupráci.
Tu vidno neblahý vplyv médií, ktoré nesú priamu zodpovednosť za mlčanie a skresľovanie, za vytváranie hysterického tlaku a za bohorovný kľud v stave, keď dochádza k odpočítavaniu času v neprospech sveta. Pripomína to Babylon a jeho bolesti.
Ak je toto cieľom biblického diabla, tak jeho zámer sa vrchovato napĺňa.Takto to cítim ako novinárka v slede hľadania a presadzovania svojho vnímania pravdy, keď pri symbolickom doháraní osudovej sviečky vidím aká realita číha na Váš svet. To musí mraziť každého.
Všetkých to približuje k pravde latinského príslovia: Memento mori.
V tomto boji o pravdu a víťazstvo dobra Vám všetkým držím palce…
Po podpise okupačnej zmluvy – časť 4.: Kritické myslenie sa stalo hoaxom