Slovensko, európska Čína

Nebolo to tak dávno, za čias Československa,  keď sa Slovenská republika mohla hrdo chváliť prosperujúcim poľnohospodárstvom, ktorého slávne časy sú dnes iba spomienkou. Boli sme krajinou, kde prevládala predovšetkým stredná vrstva podnikateľov a obchodníkov. Dovolím si tvrdiť, že dnes na Slovensku existujú už len dve vrstvy spoločnosti. Jedna je, ako sa hovorí, tí, ktorým ide karta a druhá tí, ktorí bojujú o dôstojný život s úverom na krku.

Kiež by mal slovenský podnikateľ rovnakú podporu, daňové prázdniny, či výhodné podmienky priam šité na mieru, aby mohol podnikať. Jednoducho, zahraniční investori sú vítaní s otvorenou náručou. Častokrát však len využijú ponúkaný systém, lacnú pracovnú silu a keď sa jedného dňa ich dovolenkový raj skončí, proste zdvihnú kotvy, odídu a po sebe zanechajú prázdne chátrajúce fabriky.

Tí šikovnejší, ktorým sa európska Čína zapáčila, zmenia názov spoločnosti a jej sídlo a biznis s výhodami veselo pokračuje naďalej.

Samozrejme, aby to vyzeralo aj na oko zaujímavo a výhodne, tak o toto sa postarajú média, ktoré daným článkom bez hodnoty, venujú nadpis, akoby sme vyhrali v lotérii.

Krásnym príkladom je nadpis „ Veľká investícia. Porsche postaví na Slovensku závod, kde nájde prácu 1200 ľudí“. (zdroj)

Prvú otázku, ktorú si môže položiť bežne pracujúci človek a kladiem si ju aj ja, je slovné spojenie „Veľká investícia“. Je pravda, že automobilka má údajne investovať do fabriky 250 miliónov eur. Ale koho to vlastne zaujíma? Čo z toho uvidí občan? Zaplatí to niekomu úver, nakŕmi hladné krky? Samozrejme, že nie. Je to predsa investícia, ktorú sem privezie daná automobilka a minimálne 2/3 si potom odvezie so sebou preč.

Druhá otázka, ku ktorej by som sa rád vyjadril je „nájde tu prácu 1200 ľudí“.

„Nemecký výrobca športových automobilov Porsche už na Slovensku má jednu nástrojáreň v Dubnici nad Váhom s necelými dvoma stovkami ľudí a od vlaňajška si pri Hornej Strede v okrese Nové Mesto nad Váhom stavia aj nové vývojové centrum na linky na karosérie automobilov pre zhruba polstovku inžinierov.“ (zdroj)

Akú prácu, pre koho určenú a za akých finančných podmienok nájde občan v tejto fabrike, alebo im podobným? Odpovede na tieto otázky mali byť hrubým a červeným označené v nadpisoch bulvárov. Lebo toto je jeden z hlavných faktov, ktorý ľudí skutočne zaujíma.

Alebo dopadneme ako v Nitre?

Slávny Jaguar – Land Rover a sľubované platy

Pozrime sa v skratke na to, čo spôsobila britská automobilka v tomto kedysi malebnom meste. Toto prezentujú médiá: „Na Slovensku Jaguar zaplatí robotníkovi po nástupe aj s odmenami a trinástym platom priemerne za mesiac asi tisícku v hrubom. Nie zlé na to, že ľudia pred pár rokmi v Nitre robili za šesťsto eur. Na druhej strane, v Británii Jaguar rovnaký robotník vyjde možno na trojnásobok“ (zdroj).

Treba si v tomto článku všimnúť jednu zaujímavosť, a tou je slovné spojenie „s odmenami a trinástym platom priemerne za mesiac asi tisícku v hrubom“. Dá sa totiž bez pochýb predpokladať, že v spomínanom priemere, 1000 eur v hrubom, sú započítané aj niekoľko tisíc eurové manažérske platy, a to vrátane odmien a trinásteho platu. Ak vezmeme do úvahy, že manažment na svojich odmenách určite nešetrí, stojí skutočne na zamyslenie, či priemer 1000 eur je v skutku taká výhra. Pozrime sa ale na recenzie bývalých a súčasných zamestnancov: (zdroj)

Vízia skvelej mzdy sa stala ilúziou, na rad nastúpili občania zo Srbska, Rumunska a pod.

O krajine, ktorá sa kedysi rozprestierala pod dnešnou fabrikou asi netreba veľa písať. Každý si vie predstaviť, ako sa dokáže jednoducho a nenávratne premeniť príroda a úrodná pôda na betónovú a fabrickú džungľu.

Avšak osobne si myslím, že najhoršie, čo sa stalo v Nitre v dôsledku výstavby automobilky je šialenstvo a mega bublina v oblastí realít. Každá zelená plocha, ktorá tu vôbec existovala je dnes zastavaná bytovkami a výškovými obytnými budovami. Vyzerá to tu, ako by mala prísť invázia 200 000 ľudí. A s výstavbou sa ani nekončí. Staršie sídliskové byty, ktorých cena sa pohybovala cca 75 000 Eur dnes presahujú sumu 100 000 eur a viac. Novostavby bežne začínajú na sume 130 000, pričom siahajú do astronomických výšok ďaleko cez 600 000 eur. Áno, stále sa bavíme o Nitre, o meste, ktorého dominantou sú nákupné centrá, „lukratívne byty“ a chátrajúca pešia zóna, pripomínajúca veľakrát mesto duchov. Koľko však musí mesačne zarobiť bežne pracujúci človek, aby si mohol takýto byt kúpiť? Alebo bol schopný bez stresu platiť úver v hodnote 600 eur mesačne? Asi to nebude tá médiami vychvaľovaná tisícka v hrubom. Ale predsa si tu niekto príde opäť na svoje. Banky. A tak väčšinu bytov skupuje komunita „vyvolených“ a tie následne prenajíma, alebo slúžia ako investičné byty. Tak ako v minulosti, bohatí bohatnú a chudobní otročia.

Denník Pravda vo svojom článku argumentoval „Pozitív je “milión”. Negatíva sú skôr v rovine úvah“,(zdroj) ale už nikto tie pozitíva nikdy nespomenul. Alebo iba ja ich nevidím? Skutočne sú títo zahraniční investori tak dôležití pre našu krajinu? Mne to skôr príde ako forma parazitizmu. Využiť ponuku, výhodné podmienky, daňový raj, lacnú pracovnú silu, umelo narušiť pracovný trh a nakoniec po sebe nechať chátrajúce komplexy.

Treba si uvedomiť jednu vec, Slovensko sa veľmi sústreďuje na automobilový priemysel. Ale zamyslel sa niekto z kompetentných, čo by sa stalo, keby celosvetovo poklesne dopyt po automobiloch? Keby nastane ekonomická kríza, alebo prestane byť Slovensko „atraktívna“ krajina?

Všetci sa zbalia a ľuďom, ktorí boli nútení v dôsledku umelo zvýšených cien sa nedobrovoľne zadlžiť, zostanú iba dlhy na krku. Bolo by naivné si myslieť, že sa o všetkých týchto nešťastníkov postará štát. Tak kto tu v konečnom dôsledku získava?

Som toho názoru, že naša krajina by sa mala konečne postaviť na vlastné nohy a začať skutočne podporovať domácich podnikateľov, domácu výrobu a poľnohospodárstvo, čím prirodzene vytvoria nové pracovné miesta. Podporiť regióny, kde je vysoká nezamestnanosť a nepchať nové závody na západné Slovensko do lokalít, kde je nezamestnanosť podstatne nižšia. Jednoducho, čo je naše a doma, to sa počíta. No zjavne je za týmto biznisom ďaleko iný záujem, ako blaho a dôstojný život občanov.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies