Spýtajte sa svojho srdca – rozhovor s Ing Dušanom Lukášikom,CSc

Strata spoločnosti dôvery v štát a jej predstaviteľov sa nakoniec prenáša až na úroveň jednotlivca. Ak sa pokúsite poctivo bilancovať rok, asi slovko chaos je výstižným pomenovaním spoločenského pohybu.  Jednotlivé udalosti, akokoľvek emocionálne silné, neposkytujú odpovede na nevyslovené otázky spojené s vytváraním  vlastného hodnotového systému. O aký systém hodnôt má  občan, rodič či rodina, oprieť svoje rozhodnutia tak, aby smerovali k zvýšenej kvalite života? Dynamika udalostí každú chvíľu núti človeka zamýšľať sa nad tým, ako žijem, ako som sa rozhodoval a hlavne ako mám plánovať svoju budúcnosť. Minulosť už nie je vodítkom a budúcnosť je bez jasných kontúr umožňujúcich strednodobé plánovanie. Život jednotlivca sa stal loďkou, kývajúcou sa na rozbúrených vlnách s tendenciou otáčania smeru vetra tak, že nastaviť plachty plavby je temer nemožné.

Ale predsa to bol rok, ktorý priniesol udalosti, zasahujúce do života nielen spoločnosti, ale aj jednotlivcov a rodín. O niektorých z nich som sa porozprával s Dušanom Lukášikom.

Ktoré udalosti v spoločnosti  teba v priebehu roku 2019 zaujali a ktoré z nich zasiahli aj osobnú rovinu prežívania?

Prežitý rok vnímam do istej miery ako rok, kedy udalosti nútili človeka nielen premýšľať, ale aj sa rozhodovať. Popri prezidentských volbách, volieb do Europarlamentu a prípravy na parlamentné voľby, bol aj rokom osláv 75. výročia SNP. Je to rok, kedy sa mnohé verejné tajomstvá začali potvrdzovať a nepriame fakty boli doplnené o priame informácie zo zverejňovaných utajených záznamov. Spôsob zverejňovania osobnej komunikácie, jej formy ale hlavne obsahu pôsobil šokujúco a deštruktívne na spoločnosť. Postupné odkrývanie reality na polícii, prokuratúre a v súdnictve otriaslo a stále otriasa dávkovanými informáciami spoločnosť. Nik nevie, kde je hranica či hĺbka bahna a nik nevie, aké bude pokračovanie dramatického recitálu Mariána Kočnera, ktorý z úprimnosti duše odhaľuje realitu pozadia moci v spoločnosti. Úplne rozhodený či skôr neexistujúci hodnotový systém spoločnosti je popri korupcii sprevádzaný neriešením väčšiny rozhodujúcich spoločenských systémov, od zdravotníctva a dôchodkového systému počnúc, cez školstvo končiac. Spoločnosť dlhodobo stagnuje bez schopnosti výstižne popísať problém a zrozumiteľne formulovať riešenie.  Čakanie na nové odhalenia zároveň viditeľne zastavili spoločenský pohyb v obrannom postoji verejných osôb.

Na úrovni osobnej sme v rodine v apríli oslávili 90tku môjho otca. Stretnutie rodiny a spomienky na príbuzných, ktorí už medzi nami nie sú, dala impulz k pochopeniu, že máme poslednú šancu zachytiť autentické spomienky otca na doby, ktoré už poznáme len z rozprávania historikov. Štandardná história slovenskej rodiny, rozdelenej na vetvu žijúcu na Slovensku a v USA, je zároveň preložená priamou účasťou našich príbuzných v povstaní, či už to bol otcov strýko horár zo Sestrčskej doliny Ondrej Lukášik, alebo otcov brat, môj strýko Ján Lukášik. V apríli na oslavách narodenín otca padlo rozhodnutie zoznámiť sa s históriou účasti našich príbuzných v Povstaní. Zároveň návštevy našich príbuzných z USA tohto roku nás motivovalo k hľadaniu v archívoch rodín tak, že postupne sa príbehy partizánov z rodiny vynárali z hlbín zabudnutia.

No, a popri týchto udalostiach to bola aj tvorivá práca udržiavajúca v primeranej kondícii dôchodcu.

Na internetovej stránke spoločnosti HONORS sú zachytené rôzne tvoje práce, vyjadrené postoje, či aktivity.  Sú tam zverejnené aj  tvoje základné zistenia ohľadom korupcie a jej dopadu na spoločnosť, odprednášané na pôde parlamentu v Bruseli v rámci 5teho Inovačného summitu EU. Môžeš nám priblížiť podstatu tvojho nazerania na problém, ktorý akoby nemal riešenie?

Je určite zaujímavé zistenie, akú obrovskú a dlhodobú zotrvačnosť má korupcia. Závery platné v roku 2013 sú aplikovateľné aj dnes a navyše zistenia a odhalenia počas tohto roku už len dokreslili pôvodné analýzy.  Ak by som mal stručne popísať dopad korupcie na spoločnosť, tak je to deštrukcia systému hodôt, ktoré určujú demokraciu. Hĺbka deštrukcie týchto hodnôt zároveň určuje stupeň korupcie. Ukazuje sa, že keď oddelíme formu od obsahu, tak v kľude môžeme mať formu usporiadania spoločnosti demokraciou, ale jej obsah môže byť v extréme až diktátorský. A tak index korupcie je možné zároveň použiť aj na meranie stavu spoločnosti medzi pólom demokracie a diktátorským režimom.  Je potrebné chápať, že trh môže redistribuovať zdroje len v troch polohách redistribúcie zdrojov. Ideálnej, kedy je individuálny záujem plne zosúladený zo spoločenským záujmom.  V prípade, keď je individuálny záujem nadradený nad spoločným hovoríme o pravicovej politike. A nakoniec, keď prevažuje redistribúcia v prospech spoločenského záujmu, hovoríme o ľavicovej politike. Čo je dôležité, je že dobrou môže byť tak pravicová ako aj ľavicová politika, čo závisí od aktuálnej situácie riešeného problému. Podstatné je, že existuje len úzky interval okolo ideálneho zosúladenia záujmov, v ktorom dochádza k rastu slobody tak jednotlivca, ako aj spoločnosti. Prekročením týchto hraníc dochádza k poklesu slobody spoločnosti a jednotlivca, pričom redistribúcia začne obsahovať čoraz vyšší podiel hodnôt, ktoré nie sú vyvážené protihodnotou – jedná sa o nezaslúžené príjmy a je jedno či na spoločnej alebo na individuálnej úrovni. Graf zostrojený pre štáty EU ukázal, že odstránením 10% korupcie meranej indexom vnímanej korupcie v štátoch EU zdvojnásobuje tvorbu HDP na obyvateľa. Ak sa SR dlhodobo pohybuje s indexom 4,5 až 5,5, tj. kdesi na chvoste EU, rezervy zvyšovania tvorby HDP sú pri tých istých zdrojoch veľmi významné.  Realita je, že úroveň korupcie sa nemení už 20 rokov. Jej extrémnym vyjadrením sú vraždy.  A tak nám mizne zhruba polovica zdrojov bez toho, aby pomohli v rozvoji spoločnosti. Ale existuje aj iný typ korupcie, ktorý osobne nazývam inštitucionalizovanou korupciou.  Dá sa ukázať, že korupcia premietnutá do zákona je schopná vytvárať vzťahy na trhu, kedy až 99,9% povinných platieb nie je krytá protihodnotou. Korupcia je jeden z problémov, ktorý významným spôsobom vytvára dlh štátu. Rôzne odhalenia cez programové úniky tajne nahraných záznamov ukazujú, že korupcia predstavuje pracovný nástroj politikov. Zo zverejnených debát pána Kočnera s generálnym prokurátorom Trnkom a pána Trnku s pánom Počiatkom je možné konštatovať, že korupcia bola nielen tolerovaná, ale akoby aj obdivovaná. Účet však je predložený občanovi – platí to zníženou kvalitou života. Už celá jedna generácia.

Tento stav v korupcii je premietnutý aj do verejného priestoru spoločnosti. Kde všade je možné sa stretnúť s priamym dopadom toho, že spoločnosť sa s korupciou nevyrovnala?

To známe, ryba smrdí od hlavy platí aj v tomto prípade. Verejná osoba v demokratickej spoločnosti by s reputáciou bývalého prezidenta Kisku by nemohla ani náznakom uvažovať o zotrvaní vo verejnom priestore a uchádzať sa o verejnú funkciu. Politické strany, zaťažené kauzami zrazu podpisujú pakt o neútočení, čo v preklade znamená zametanie pod koberec svojich morálnych a spoločenských prešľapov. A tak tu máme politických adeptov verbálne deklarovanej zmeny, zviazaných paktom, čo je asi ich jediný viditeľný čin v politickom priestore – potlačenie súťaže. Neustála debata o spájaní a zmene síce hovorí o forme, ale nič o obsahu. Ani z 250 strán textu nevyčítate reálne a uveriteľné riešenie. Ak sa začítate napríklad do zdravotného systému v materiáli nazvanom Bod zlomu, okrem zvýšenia platieb do systému nenájdete nič zmysluplného. Taký materiál vo vás zlomí chuť študovať text – načo? Ak politik nevie zrozumiteľne formulovať problém, tak ako ho vie riešiť?

Vieš uviesť ilustratívny príklad?

Asi málokto sa zamyslel nad tým, prečo 1 500 000 sporiteľov v II. pilieri za 15 rokov nezistilo, ktorá DSS im spravuje najlepšie povinne odvedené prostriedky a prečo ich tam už nepresunula?

Na prvý pohľad jednoduchá otázka. Ale dospieť k odpovedi, ktorá skutočne rieši takto formulovaný problém je značne náročná na analýzy a abstraktné myslenie, kým je možné sformulovať odpoveď.

Naši politici nielen že nevedia takto sformulovať otázky pre jednotlivé systémy, ale v podstate o probléme ani nevedia. Ako môžete riešiť problém, keď o ňom neviete?  Na portáli Orientácia pán Igor Cibula s periódou 10 až 14 dní poskytuje aktuálny obraz o politickej scéne na Slovensku.  Obdivujem jeho kultivovaný popis reality, často s výpomocou slovníka politickej korektnosti s akým je schopný zachovať dekórum vyprázdnenej politickej scény. Vyprázdnenej o osobnosti. Až sa pán Milan Žitný nezdržal a v jednom komentári napísal, že spoločnosť čaká na zjavenie sa na scéne pána NIKTO.

Podobnou otázkou pre formuláciu transformácie  energetických trhov predstavuje otázka: Aká je spoločenská hodnota emisií skleníkových plynov? No a mohli by sme pokračovať zdravotným systémom alebo školským systémom. Vždy, keď začnete riešiť takto sformulovaný problém, vrstvu po vrstve, nakoniec dostanete vcelku jednoduché riešenie, ktoré bežne vzdelaný človek pochopí a ktoré je možné aj realizovať bez zvýšeného rizika neúspechu.

Ak sa ale pozrete na politickú scénu, musím súhlasiť s pánom Igorom Cibulom, na politickej scéne sa neobjavili osobnosti schopné autentickým spôsobom ponúknuť reálne riešenia nakopených problémov spoločnosti.

Spomínali sme prezidentské voľby a voľby do europarlamentu.

Prezidentské voľby boli poznamenané pomerne vysokou hladinou vytvorených emócií a zároveň po nich zostali nedopovedané otázky. Preverovanie faktov ex post ukázalo silu sociálnych sietí a médií ohľadom možností deformovania reality a tak občan volil skôr obraz vytvorený v médiách ako reálneho politika. Navyše, ukázalo sa, že počet hlasov získaný politikom je priamo úmerný minutým peniazom na kampaň.  Nie myšlienky, riešenia či životný príbeh kandidáta, ale peniaze rozhodujú o výsledku volieb. Výstižne je to možné pomenovať nasledovne: máš toľko demokracie, koľko ti jej kúpia bohatí sponzori.  A občan sa môže legitímne spýtať: Je toto vôbec ešte demokracia?

Aj preto bol iniciovaný zákon o predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov volebných preferencií. Čo si o tom myslíš?

Bola to reakcia časti politického spektra na podozrenie z manipulácie verejnej mienky. Nebudem rozoberať dôvody, prečo zasiahol Ústavný súd a pozastavil účinnosť tohto zákona. Čo je ale dôležitejšie, je že predseda Ústavného súdu vysvetlil prednostné konanie súdu z dôvodu spoločenskej naliehavosti. To ale okamžite legitimizuje otázku: nebolo podanie na Ústavný súd kandidátom na prezidenta pánom Harabinom v tej istej alebo dokonca vyššej úrovni spoločenskej naliehavosti ako nejaké predĺženie moratória? Čas túto otázku zrejme bude riešiť.

A čo voľby do europarlamentu?

Popri nízkej účasti občanov vo voľbách ma zaujal profesionálne vytvorený dav pod názvom My sme les.V Tvojej publikácii pod názvom Systém diabla sa zamýšľaš, ako funguje odvrátená tvár spoločnosti, ako funguje naše zlé ja. Máme ho každý a myslím si, že ten povestný kameň hádzať nebudeme jednoducho preto, lebo sme ľudia a nášho tieňa sa nemáme ako zbaviť. Môžeme ho ale kontrolovať.

Vyššia úroveň je, keď vytvoríte dav. Už v dávnom Ríme zistili, že v dave emócie odstraňujú kritické myslenie a akonáhle poskytnem davu emócie, môžem ním pomerne ľahko manipulovať. V stave, kedy je človek v okovách emócií, či davovej nálady, je možné davu nahovoriť temer čokoľvek. Veľmi pekne to rozobral generál Alojz Lorenc v publikácii Je štátny prevrat. Pokiaľ je dav vytvorený na základe korektných informácií, je to regulérny politický boj. Tu však bol označený lesník nepriamymi nástrojmi komunikácie za zlo s ktorým treba bojovať. Analýzy z mája ale začali ukazovať, že všetko je ináč a že sa jedná o zákerný spôsob prekryť aktivity, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi. Navyše vznikli rozsiahle poškodenia ekologických systémov lesa, čo aj laik vidí voľným okom. Po dokončení analýz som listom o týchto skutočnostiach informoval začiatkom septembra predsedu vlády pána Petra Pellegriniho, predsedu NR SR pána Andreja Danka a každého poslanca. Keďže som do konca novembra obdržal len nič nehovoriaci list z MŽP, v ktorom je tvrdenie, že vlastne je všetko v poriadku a na výzvu o doplnenie neprišla reakcia primeraná indikovanému rozsahu škody – podal som priamo podnet na Generálnu prokuratúru. Trojmesačný interval ukázal neschopnosť adekvátnej reakcie vlády, nebola schopná ani len postúpiť podnet na prokuratúru a dať mu váhu vlády, ktorá sa stará o občana a jeho majetok, či už spoločný alebo v individuálnom vlastníctve. Kto už potom uverí predsedovi vlády, či predsedovi NR SR, keď nás budú vo volebnej kampani presviedčať o svojich schopnostiach?

Vo voľbách do europarlamentu sa opäť prejavil efekt deformovanej reality vnesenej do davu a tak dopadli aj voľby. Na druhej strane už aj krátke pôsobenie v europarlamente ukázalo, že vyjadrenia pána poslanca JUDr. Radačovského majú štátnický rozmer človeka znalého reálnych hodnôt. Jeho prelomový rozsudok v kauze pozemkov, kedy obsah povýšil nad formu, bol nevídaný rozsudok sudcu v podmienkach SR.

Asi sa nedá komentovať každá udalosť. Čo osobná rovina?

Oslavy 90tky otca opätovne dala dokopy širšiu rodinu. 75. výročie SNP nás motivovalo začať sa hlbšie zaujímať o osudy našich rodinných príslušníkov v povstaní. Pár razy som s otcom prešiel, čo si pamätal ohľadom účasti v povstaní jeho brata Jána. Ale zároveň sa ukázalo, že aj jeho strýko horár  Ondro pôsobil v Sestrčskej doline v roli dvojitého agenta, kde riadil pohyby partizánov a nemeckých vojakov tak, aby nikdy nedošlo k stretu. Počas dolovania spomienok od príbuzných nakoniec z otca vyšlo, ako strýkovi Ondrovi pomáhal spolu s jeho deťmi so zásobovaním partizánov, či prespal s nimi na bunkri v doline pri svätej Anne.

Veľmi silné emócie som zažil, keď som sa vybral zo Starých hôr cez Richtárovú na bunker Mor Ho. Predstava, ako v krutej zime v snehu po pás predierate k bunkru vo mne vyvolávala emócie spojenej s úctou. Strýko Jano popri zabezpečovaní tlačenia časopisu Mor ho bol aj fotografom. Jeho archív bezmála 200 fotografií dokumentuje život počas Povstania nielen v okolí bunkru Mor ho. Veľmi silné sú jeho fotografie z pochodu cez frontu z marca 1945. Na stretnutí mi pán Strmeň vyrozprával svoje zážitky z tohto 10 dňového pochodu. 700 a možno až 1500 ľudí sa po rozbití Povstania vydalo na desťdňový pochod dňom a nocou, kde zastať znamenalo smrť. Strýko rozprával môjmu bratrancovi, ako sa držali popod pazucha z oboch strán a krok za krokom často v spánku si vybojovali slobodu. Strýko mal za úlohu zachrániť archív časopisu Mor ho. Po vojne odovzdal prezidentovi Benešovi kompletné vydanie časopisu. A zrazu som stál pri bunkri Mor ho.  Pieseň partizána, ktorú som zažil priamo na mieste bunkra počas osláv, sa mi hlboko vrylo do duše. Pochopil som, prečo mi bol strýko Jano blízky. Sú to ideály slobody, za ktoré bol ochotný položiť život. Keď sme priamo v Starých horách otvorili strýkov archív – žasol som nad obsahom rodinného pokladu, ktorý škatuľa skrývala dlhé roky. Ale to je už na inú diskusiu.

Ako by si teda charakterizoval rok 2019 ?

Ohromný tlak médií z každej strany pôsobí na rozbitie hodnotového systému jednotlivca a rodiny bez toho, aby bol ponúknutý nový. Politické programy bez reálneho obsahu takúto ponuku neobsahujú. Navyše, nevyriešená spoločenská taruma vraždy novinára a jeho nevesty ukázala na hlbokú stagnáciu spoločnosti, kde nebude možné spoločnosť posunúť dopredu bez vyriešenia vrážd tak, aby došlo k spoločensky uveriteľnému rozsudku.  Veľké množstvo informácií poskytované rôznymi médiami a jednotlivcami bežný občan nemá ako spracovať. Bežný občan má problém s rozlíšením ktorá informácia je pravdivá a komu môže veriť.  Prirodzene múdri ľudia ale nakoniec poskytujú aspoň orientáciu v tejto spleti informácií, kde vojnu vedú medzi sebou mnohí novinári, ak nie celé média či vydavateľstvá. Naplno sa prejavuje konflikt záujmu medzi objektívnym spravodajstvom a článkami na objednávku majiteľa médiá.  Postupne sa ale selektujú zdroje, ktoré sa oplatí čítať. Ak prezident Zeman svojim bonmotom o nevzdelanosti novinára poukázal na fakt nutnosti poznať problém do hĺbky, dnes moderné technológie vytvárajú možnosť interaktívneho vstupu do mediálneho priestoru odborníkov a tým zaplniť odbornú medzeru v poskytovaní informácií.  Celý rad informačných portálov a blogov je dnes kvalitnejším zdrojom informácií, ako štandardné vydavateľstvá. Napriek stagnácií sa spoločnosť transformuje v aktívnom stave čakania na rozhodujpúce informácie, umožňujúce robiť rozhodnutia a hlavne začať budovať perspektívny hodnotový systém.

To je pozitívum tohto procesu.

Časť ľudí sa už zaujíma o voľby do NR SR, hľadajú argumenty umožňujúce sa rozhodnúť. Čo by si im poradil?

Necítim sa na rolu radcu. Čo ale môžem povedať je, akým spôsobom sa ja rozhodujem. Dnes sme ešte hodne ďaleko od toho, aby som zrealizoval rozhodnutie – nakoniec nie je to potrebné. Máme príliš málo informácií pre rozhodovanie.

Čo ale môžeme robiť, je analyzovať hodnoty, ktoré v minulosti prezentovali politici, ich osobný prínos. To, čo dnes môžeme urobiť je, postupne škrtať tých, ktorí v minulosti nepreukázali schopnosti, alebo dokonca zlyhali v pozíciách verejných osôb.

Aký význam má voliť politika, ktorý je spoluzodpovedný za miliardové straty v dôchodkovom systéme a ani počas posledných dvoch volebných období nebol schopný svoje dielo opraviť?

Aký význam má voliť politika, ktorý nemá dostatok sebereflexie po zlyhaní, ktoré je preukázané?

To je ľahšia časť úlohy, ktorá odpovedá na otázku koho nie.

Tá druhá časť je zložitejšia a odpovedá na otázku koho voliť?

Osobne transformujem svoju voľbu z mozgu do srdca. Pred každým vážnym rozhodnutím v živote som sa naučil odísť do prírody na dlhú individuálnu prechádzku a nechám myšlienky prúdiť celé hodiny bez rozhodovacieho aktu.  Ten urobím spontánne na konci prechádzky. Čím dlhšia prechádzka tým ľahšie rozhodnutie. Akonáhle rozhodnutie spravím, už ho nemením. Bol som prekvapený, keď moderné výskumy ukázali, že je to srdce, čo dominuje v rozhodovaní človeka.

Či si to uvedomujeme alebo nie, rok 2019 je tak na spoločenskej úrovni ako aj na úrovni jednotlivca rokom, kedy v nevedomých procesoch sa transformujeme k svojmu srdcu. Vidno to na sociálnych sieťach. Ak by som predsa si trúfol dať radu tak je jednoduchá: spýtajte sa svojho srdca.

Ďakujem za rozhovor.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies