Rozpoltený svet profesora JUDr. Čentéša

Pred pár dňami sa profesor JUDr. Čentéš vyjadril k problematike slobody prejavu, komentárom, ktorý pomedzi všeobecnými ustanoveniami, občanom v niekoľkých riadkoch ozrejmil, že:

„Sloboda prejavu nie je bezbrehá a paušálne neumožňuje (akékoľvek) verejné prejavenie dehonestujúcich, či objektívne nepravdivých informácií o druhých.“

Najmä skôr narodení občania  si  pamätajú na desaťročia uplatňovaný paragraf útok na verejného činiteľa tlačou, ktorým orgány na výkon spravodlivosti účinne obmedzovali slobodu slova.  Zároveň si pamätáme aj skutočnosť, že po vypustení spomenutého paragrafu z trestného zákona v roku 2003 orgány intenzívne začali uplatňovať paragraf trestný čin ohováranie.  Napriek táraniu o tom ako sa po vypustení paragrafu „útok na verejného činiteľa tlačou“ približujeme k demokratickým štátom Európy, v súdnej praxi sa nič zmenilo.   Takže, ak do roku 2004 orgány na výkon spravodlivosti  oponentov režimu kritizujúcich prejavy verejných činiteľov  ničili v trestných konaniach pre spáchanie skutku  útok na verejného činiteľa tlačou v súbehu s ohováraním , po roku 2004 aplikovali v súdnej praxi iba trestný čin ohováranie.

Cenzúra

Každá kritika je dehonestujúcou nielen pre osobu, ale aj inštitúciu, v ktorej osoba pôsobí. V prípade, že inštitúcia sa s kritikou adekvátne nevysporiada, zlé svetlo a dôsledky dopadnú aj na ňu. Pravdivé, aj keď vo svoje podstate dehonestujúce informácie, pokiaľ sa vzťahujú na výkon verejnej funkcie, štát nemá právo obmedzovať.  Dehonestujúca je totiž samotná skutočnosť tvoriaca podstatu kritiky. Kontrola a obmedzovanie názorov a informácií šírených hovoreným slovom, médiami alebo inými formami vyjadrovania vonkajšou silou, patrí do obdobia totality.

Štát nemá právo obmedzovať občana a médiá za vyslovenie a šírenie pravdivých informácií, dokonca ani vtedy, ak sa odkláňajú od väčšinového názoru, prípadne odporujú štátnej moci. Je to ústavné právo občana, ktoré treba chrániť  a nie v ňom brániť, najmä ak je predmetom názoru prejav a podozrivé konanie štátneho orgánu plateného z daní občanov .

Cenzúra je prežitok a nezákonná regulácia uplatňovaná na princípe moci voči jednotlivcom a skupinám, ktorou orgány obmedzujú objektívnej informovanosť občanov, s cieľom  zvyšovať ochranu kritizovaného subjektu. Cenzúra nemá v demokratickej spoločnosti miesto, pretože sama je porušením demokratických, právnych a ústavných princípov. V súvislosti s postihom za dehonestujúce výroky, je potrebné uviesť, že v trestnoprávnej legislatíve nie je ani zmienka o dehonestujúcich výrokoch.  Jediným kritériom pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti je pravdivosť výroku, ktorým mala byť osoba údajne dotknutá a trestný čin ohovárania spáchaný.   V prípade verejných činiteľov, štátnych orgánov , inštitúcii a ich predstaviteľov preto akýkoľvek prejav kritiky, zverejnenia informácie o činnosti nie je možné kvalifikovať útokom na tento orgán a ani prostriedkami štátnej moci dosahovať zastrašovanie, umlčovanie alebo násilné zasahovanie do slobody prejavu názorov. To nie je bezbrehosť demokracie, ale základný princíp dodržiavania jej princípov.

JUDr. Jozef Čentéš sa hlboko odklonil od toho, čo Ústava SR, podpísané medzinárodné dohody a slovenská právna sústava vytvára na ochranu práva jednotlivca na vyslovenie názoru a na povinnosť  kohokoľvek takúto kritiku uniesť, ale sa aj brániť v prípade, že dokáže vyvrátiť pravdivosť tvrdení, alebo spôsobenie nejakej ujmy. Samozrejme, že fyzická osoba –občan má v takomto prípade iné postavenie a právnu ochranu ako verejný alebo ústavný činiteľ, štátny orgán alebo inštitúcia riadená štátom, pretože títo sú povinní verejnú kritiku a vyjadrenia znášať a nakoniec aj urobiť odpočet verejnosti v prípade zverejnených informácii.

Ohováranie ako trestný čin

Podľa § 373 ods. 1 TZ  kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. V zmysle § 373 ods. 2 odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a) a spôsobí ním značnú škodu,
    b) z osobitného motívu,
    c) verejne, alebo
    d) v podnikaní závažnejším spôsobom konania.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1  a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.

Samozrejme, že pri tom je potrebné dokázať aj páchateľovi, že jeho tvrdenia sú nepravdivé, boli vyslovené s úmyslom poškodiť (subjektívna stránka trestného činu) a že vo svojej podstate sa nejedná o úvahu alebo úsudok vyplývajúci z určitých skutočností. Ak by sa štát a jeho predstavitelia začali brániť takouto aplikáciou zákona, rozvrátili by navždy princíp kritiky verejnej moci a slobody prejavu názorov. Preto prakticky sa dá ustáliť aj právne, že aplikácia tohto práva sa týka výhradne ochrany osobnosti a súkromnej sféry občana a z tohto posudzovania sú absolútne vyňaté kritické prejavy názorov súvisiacich s výkonom povinností verejných činiteľov alebo zástupcov štátu ak nie sú označované ich súkromné zákonom chránené práva, ale činnosti pri výkone zverenej moci. Tu by mal vedieť uvedené  skutočnosti rozlíšiť aj pán profesor  Čentéš.

Na krídlach teórie

„Demokratické spoločnosti a ich inštitúcie sú vystavované antidemokratickým atakom, ktoré demokratickú spoločnosť ohrozujú. Prostriedkom týchto atakov sú aj rôzne prejavy, ktorými sa útočí aj na podstatu týchto spoločností. Demokratický štát je povinný primeranými prostriedkami brániť sám seba aj demokratickú spoločnosť proti deštruktívnym atakom, ktorými sú popierané a spochybňované základné demokratické hodnoty (Vogt verzus Nemecko).

Z týchto dôvodov je potrebné, aby orgány verejnej moci pri svojom postupe a rozhodovaní posúdili obsah konkrétneho prejavu a pristúpili k vyvodeniu zodpovednosti na základe zákona a v súlade so zákonom.“

Po prečítaní posledných odsekoch komentáru súdruha profesora JUDr. Čentéša si čitateľ uvedomí nielen jeho vnútorné nastavenie, ale aj pohľad na  myslenie verejného činiteľa, ktorý kritiku nezákonných postupov predstaviteľov justície vníma ako antidemokratický atak ohrozujúci demokratickú spoločnosť.

Pán prokurátor by si mal prioritne uvedomiť, že pokým orgány, ktoré podľa zákona sú  garantom dodržiavania zákonnosti v konaní, prípadne orgánmi na výkon spravodlivosti, budú bezmedzne porušovať ustanovenia trestného poriadku, dovtedy  jedinou možnou obranou občanov bude zverejňovanie a pranierovanie predstaviteľov štátu vo verejnom priestore.  Naviac vnášať do našej právnej praxe demagogické, totalitné výklady práva a to dokonca na úrovni právnickej elity a prokurátorského stavu je priamy útok na slobodu slova, prejavu názoru a slobodu tlače. Bezbrehé zovšeobecnenie ochrany osobnostných práv na zástupcov  štátu, štátnych orgánov, verejných a ústavných činiteľov je manipuláciou moci a nedovolený zásah do vyváženosti demokratickej sústavy.

Ktorý štátny orgán alebo činiteľ potrebuje absolútnu ochranu pred kritikou?

Kde je hranica Čentéšovej definície bezbrehosti ? Je to totalitné ticho v médiach alebo vymedzenie hracej plochy kde sa bude písať o športe, kultúre, ľudovej hudbe?

Bohužiaľ pán Čentéš kopol do lopty, ktorá sa môže stať odistenou bombou.

Nikto nemá právo na obmedzenie slobody slova, tlače a prejavu názorov, pretože občania  majú právo na informáciu ako sú štát, právo a spravodlivosť spravované, ako je vykonávaná štátna moc. Štát nemôže z pozície sily svojich kritikov prenasledovať, cenzurovať, postihovať, ani zatvárať.

Objednávka Čentéšovej kritiky neprípustnosti bezbrehej kritiky sa zbabelo skrýva za ochranou osobnostných práv jednotlivca, ale do toho sa ani štát, ani pán Čentéš nemajú starať, to jednoducho musia prenechať na tím, ktorých sa to týka, a ktorí majú zákonné právne prostriedky na ochranu svojej osobnej integrity, slobody, dobrého mena a osobnostných práv alebo dokonca základných údajov o svojej osobe.

Mnohé média nedokážu rozlišovať medzi týmto dvomi objektmi svojej kritiky , čo ho následkom je množstvo konaní na ochranu osobnosti vedeným voči nim.

Postoje JUDr. Čentéša v praxi

MIMORIADNE: Chlpíková roky ošetrovala trestnú činnosť príbuzného prokurátora Čentéša

Sudca Sopúch vytvoril unikát, poškodení majú dva rôzne právoplatné rozsudky v jednej trestnej veci

ŠKANDÁL: Nitriansky sudca Sopúch oslobodil obžalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies