Včera v podvečerných hodinách mnohých občanov, predovšetkým však laickú verejnosť. prekvapila správa o prepustení finančníka Jaroslava Haščáka a Dany Arpášovej z väzby. Vzhľadom na informácie zverejnené pri jeho zatýkaní, bolo evidentné, že je len otázkou času, kedy bude Haščák z väzby prepustený na slobodu, nakoľko obvinenie, vznesené vo veci takmer 15 rokov starej, nebolo zákonným dôvodom na väzobné stíhanie.
V konečnom dôsledku, medializované skutky navyše boli v minulosti orgánmi činnými v trestnom konaní riešené, čiže bol dôvod domnievať sa, že bolo Haščákovi vznesené obvinenie vo veci právoplatne skončenej, po uplynutí márnej lehoty.
Hoci nezvyknem systematicky sledovať výlevy našej novinárskej elity, z času na čas po upozornení si občas nejakú diskusiu pozriem.
Krátko pred koncom roka, kedy všetci bilancujeme uplynulý rok zaujalo ma video špeciálneho vydania relácie Na telo moderovanej Michalom Kovačičom, s novinármi Dagom Danišom, Monikou Tódovou a sociológom Michalom Vašečkom, ktorí sa vyjadrovali ku kauzám, respektíve k trestným veciam, ako aj spôsobu ukončenia vážnych káuz rezonujúcich v roku 2020.
Niekoľko mesiacov v nemom úžase sledujeme masívne zatýkanie predstaviteľov opozície, štátnych úradníkov, sudcov, či policajných funkcionárov. Veľká časť obyvateľstva, vďaka sprofanovaným médiám, verí, že v týchto dňoch prebieha vysnívaná očista polície a justície. Mnohí občania sú dokonca presvedčení, že jedného dňa budú osoby, ktorým bolo vznesené obvinenie odsúdené na dlhoročné tresty.
Názory a predpoklady, šírené médiami sú však iba nepodloženou fikciou, pretože ich tvrdeniam chýba reálny základ. Tzv. investigatívni novinári nielen v textoch, ale aj v rôznych diskusiách iba preukazujú neznalosť ustanovení trestnoprávnej legislatívy a nekompetentnosť.
Dezinformácie prezentované v médiách, publikované s cieľom nastaviť verejnú mienku na všeobecné odsúdenie a vyvíjať tlak na senáty súdov, nie sú cestou očisty. Skôr, či neskôr trestné konania voči obvineným budú postupne zastavené, prípadne budú oslobodení a občania, ktorí médiám uverili budú sa pohoršovať nad rozhodnutiami súdov a ich nekompetentnosťou.
Pri sledovaní Kovačičovej relácie, predpokladám , že nielen osobám z právnickej obce, ale aj laikom, ktorých právne vedomie nie je bezvedomie behal mráz po chrbte.
Štvorica diskutérov totiž obšírne rozprávala o veciach, v ktorých nemali naštudované ani informácie publikované v médiách, kde pôsobia.
Kovačič: Monika, chcem sa vrátiť k tým kauzám. Naozaj, tá vlna zatýkania je obrovská, tak možno vyberiem Jaroslava Haščáka. Opozícia vytýkala, že je to za starý skutok, že tam bolo veľmi veľa kukláčov, veľmi veľa samopalov, že to bola v podstate taká promo akcia, možno aj pred voľbou nového policajného prezidenta. Ako to vnímaš?
Tódová: Že to bola demonštrácia sily, boli to tie opozičné hlasy. Ja si myslím, že kto iný ako štát má prezentovať to, že moc preberá späť do svojich rúk a má demonštrovať silu, že nám tu nebude vládnuť mafia alebo politici s ňou spolčení, ale bude naozaj rozhodovať prokurátor a súd o tom, čo je podozrenie z trestného činu alebo čo je samotný trestný čin.
Jana Teleki: Polícia je ozbrojený bezpečnostný orgán štátu alebo menšej samosprávnej jednotky (autonómnej oblasti, obce, letiska, prístavu), určený najmä na udržiavanie vnútorného poriadku prostredníctvom preventívnej a represívnej činnosti. Čiže polícia nie je orgán určený na demonštrovanie sily, podobne ako peniaze daňových poplatníkov nie sú určené na estrádne predstavenia polície a médií.
Trestné konanie začína podaním trestného oznámenia. Je úplne jedno kde občan trestné oznámenie podá, či na polícii alebo prokuratúre, nakoľko prokuratúra podnet na tresné stíhanie odstúpi na vecne a miestne príslušný odbor polície. O tom, čo je trestný skutok rozhoduje vyšetrovateľ, ktorému je vec pridelená a v zmysle zákona vec dozoruje prokurátor, takže nerozhodujú, čo je alebo nie je podozrenie alebo, čo je trestný čin. Vyšetrovateľ v zmysle zákona je v svojej právomoci procesne nezávislý, čo znamená, že prokurátor do konania vstupuje po začatí alebo vznesení obvinenia, v prípade, že procesná strana podal sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa alebo sťažnosť proti rozhodnutiu o podnete.
Monika Tódová: Navyše, išli do Penty. To je pracovná skupina, ktorá využíva veľa pracovníkov z bezpečnostných zložiek. Špičkových. Tí policajti nemohli vedieť čo ich tam čaká. Navyše, my predsa tých predstaviteľov finančných skupín voláme žraloci. Tak keď ideš zobrať tých žralokov alebo prehľadávať miesto kde žijú, ja si myslím, že to bolo adekvátne, dokonca keby tam bol vrtuľník, mňa by neprekvapilo ani to.
Jana Teleki: Zákon nešpecifikuje zásahy podľa toho, koho ide policajt zaistiť, vyhodnocuje bezpečnostné riziká. Skutočnosť, že Penta využíva veľa špičkových pracovníkov z bezpečnostných zložiek, podstatne eliminuje riziko vzniku incidentu. Kvalifikovaní bezpečnostní pracovníci evidentne majú dosť vedomostí, aby vedeli akým spôsobom a kde skladovať a archivovať citlivé listiny a informácie, čiže aj z tohto pohľadu sú domové prehliadky viac ako prezentácia sily a zastrašovanie najmä vo vzťahu k verejnosti.
To, že niekoho nazveme finančným žralokom, neznamená, že polícia ide zaistiť niekoho agresívneho. Haščák je finančník a obchod vyžaduje predovšetkým chladnú hlavu. Pri Haščákovi skutočne nemali policajti dôvod prejavovať agresiu alebo demonštrovať silu . V konečnom dôsledku Haščáka zaisťovali pre skutok, ktorý mal spáchať pred 15 rokmi.
Kovačič: Treba povedať, že trestné právo treba používať v súlade so zásadou toho, že to musí byť primerané. Otázka, ale je to samotné stíhanie. Je to naozaj starý prípad, má to byť kúpa nahrávky Gorily, máš pocit, že je možné za toto niekoho reálne odstíhať? Po toľkých rokoch?
Tódová : Áno, myslím si, že je to reálne a povedzme si prečo to nebolo stíhané už pred piatimi rokmi alebo pred deviatimi, kedy sa objavila tá Gorila.
Jana Teleki: Každý súdny človek si veľmi rýchlo zodpovie túto otázku. Pretože po protestoch Gorila nastúpila vláda Ivety Radičovej, ktorá nemala záujem vec vyšetriť. Ak vezmeme do úvahy prepojenia tzv. demokratických síl, je viac ako jednoznačné, že nebol záujem týchto ľudí potrestať. Navyše cieľom zverejnenia spisu Gorily bola likvidácia SDKÚ a umravnenie množstva politikov, ktorých bolo potrebné eliminovať a vyradiť z politického života a nie odstíhať. Každý vedel, že vyšetrovanie sa bude ťahať dovtedy, kým nezanikne trestnoprávna zodpovednosť všetkých, ktorí sa na rozkrádaní štátneho majetku, spravovaného Fondom národného majetku podieľali.
Tódová : Veď ako keď to poviem úplne vulgárne, tak Jaroslav Haščák by to už mohol mať odsedené. Keby orgány činné v trestnom konaní robili to, čo majú. Na tom prípade sedel deväť rokov špeciálny prokurátor Kováčik a my dnes už vieme aj zo svedectiev tých vyšetrovateľov, že bránil začatiu trestného stíhania, že bránil obvineniu tých aktérov, že nechcel absolútne sa zaoberať tou nahrávkou.
Monika Tódová je špeciálne zameraná na Haščáka, ktorý údajne podplácal. Musíme si však uvedomiť, že Haščák vystupoval z pozície predsedu predstavenstva spoločnosti Penta, ako jeden z piatich vlastníkov spoločnosti, je nepredstaviteľné, aby v spoločnosti ako Penta rozhodoval jediný akcionár a za všetky aktivity bol zodpovedný jediný z piatich akcionárov, ak vezmeme do úvahy, čo len jedinú okolnosť akou je napríklad deľba zisku. Nemenej závažnou okolnosťou, je skutočnosť, že predovšetkým vláda, ktorá rozhodovala o odpredajoch a predstavitelia Fondu národného majetku, ktorí čestne nevykonávali svoje povinnosti pri správe cudzieho majetku a majetok im zverený rozpredávali za mizivé percentá skutočnej ceny, mali byť dávno odsúdení a mali mať odsedený trest. V súvislosti s kauzou Gorila, v prípade vyšetrovania v súlade so zákonom, mali mať desiatky osôb odsedené tresty.
Dušan Kováčik na trestnom spise nesedel, on ho totiž zastavením konania! V konečnom dôsledku ani nemohol vybaviť iným spôsobom nakoľko Penta v tom období disponovala iným, pre Kováčika záväzným rozhodnutím súdu.
Tódová: Navyše, tam je predsa zásadný nový dôkaz a to je tá zvuková nahrávka, ktorá sa našla pri vyšetrovaní Jána Kuciaka. Už to teda nie je nejaký spis na papieri, ktorý mohli spísať analytici SIS, už to všetci počujeme o čom sa tam ten Haščák reálne rozprával. Takže ja to nevidím úplne nereálne.
Jana Teleki : Trestné konanie sa riadi trestným zákonom a trestným poriadkom. Možnosť vôbec konať, závisí striktne od toho, či v minulosti bolo vo veci konané, prípadne, či a ako bolo konanie ukončené. K najvážnejším ustanoveniam však patria lehoty, ktoré nakoľko sa jedná o vážny zásah do integrity obvineného musia byť dodržané. Dokonca aj tie premlčacie, nakoľko po tzv. márnom uplynutí lehoty, nie je možné vo veci konať. , čiže ani predkladať žiadne dôkazy.
Kovačič: Páni sa na toto pozreli, keď si povedala, že Jaroslav Haščák to mohol mať odsedené. Za Pentu treba dodať, že tá tvrdí, že nič nelegálne neurobila. Páni, myslíte si, že ostane len pri tomto prípade kúpy nahrávky Gorily, alebo sa pri Jaroslavovi Haščákovi môžeme posunúť k niečomu ďalšiemu?
Dag Daniš: Ja by som bol rád keby sme sa posunuli, pretože to samotné odkúpenie kauzy Gorila a nahrávky si nemyslím, že je jeden z najvážnejších trestných činov, z ktorých je podozrivý pán Haščák. Sú tu oveľa vážnejšie podozrenia. Tie boli podrobne popísané v tom spise Gorila, je o tom aj zvukový záznam ako mal Haščák korumpovať priamo vedenie Fondu Národného Majetku ako aj ministra hospodárstva. To sú obrovské kauzy, kde išlo o milióny korún a myslím si, že za toto by mal byť stíhaný.
Jana Teleki: Boli to veľké kauzy, avšak tým, že nebola politická vôľa ich riešiť buď boli zametené pod koberec, alebo riešené neboli, čo opäť znamená, že buď sa jedná o stíhania vo veci, ktoré boli právoplatne ukončené a novému konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci, alebo márne uplynula lehota. A hoci kauza Gorila sa prevalila v roku 2010, je potrebné si uvedomiť, že sa jedná predovšetkým o trestnú činnosť z obdobia druhej Dzurindovej vlády a jej nominantov.
Dag Daniš: A ďalšia vec, na ktorú by sa určite mohli pozrieť vyšetrovatelia, sú veľmi staré, dlho medializované podozrenia, ktoré sa potvrdili, do veľkej miery alebo čiastočne, že Penta mala v spolupráci s Mariánom Kočnerom nakupovať poslancov, aby udržali pána Dobroslava Trnku vo funkcii generálneho prokurátora.
Čo sa týka nákupu poslancov, za účelom udržania JUDr. Trnku na pozícii, aj táto vec bola niekoľkokrát šetrená, bez akéhokoľvek výsledku. Zároveň však bola aj právoplatne skončená. Totiž v prípade, že neboli aktérom vznesené obvinenia pred márnym uplynutím lehôt na premlčanie, po ich uplynutí už zo zákona nie je možné vo veci konať, respektíve vec došetriť.
Potrebné je však dodať, že zaplatení boli poslanci obidvoch táborov, poslanci Gál a Bugár inkasovali po tristo tisíc od obidvoch strán. Otvorenie kupovania poslancov v súčasnosti neprichádza do úvahy z niekoľkých vážnych dôvodov, avšak v dobe keď je verejným tajomstvom, že riadiace pozície ministerstva vnútra obhospodarujú ľudia oligarchu Oskara Világiho, kupovanie poslancov je témou tabu. Kupovanie poslancov vyniesol na svetlo Pavol Rusko. Ten Pavol Rusko, ktorý sa odmietol podieľať na predajoch energetiky
Kovačič: Ono to priamo hovorí v tej nahrávke, teda údajnej nahrávke stále, pán Kočner.
Tódová: To nie je údajná nahrávka, tam znalci…
Daniš: Je to údajna nahrávka…
Tódová: Tam znalci povedali, že tá nahrávka je pravá a že tie hlasy patria tým ľuďom, ktorých sme označili – Mariánovi Kočnerovi a Dobroslavovi Trnkovi. Čiže my už nemusíme hovoriť o údajnej nahrávke.
Hoci Monika Tódová nehovorila o zvukovom zázname Gorila, ale o zvukovom zázname komunikácie Mariána Kočnera a Dobroslava Trnku, už teraz s určitosťou vieme, že na skúmanie oboch nahrávok márne uplynula lehota.
Š: Ale ja ešte budem diablov advokát. Skutočne, iba jedna veta. Samozrejme, že nejakým spôsobom tieto prípady budú pokračovať, ale občania a my všetci by sme si mali dať pozor na to, či na pozadí takýchto príbehov, sa neodohráva preskupovanie moci a preskupovanie oligarchov nejakým iným smerom. Tam, kde je teraz moc. Sledujme to, lebo tak obrazne povedané, viete – keď pred domom ukážete, ako sa hovorí, drogy a sex, tak za domom môžete zaparkovať ukradnutú lietadlovú loď. A ľudia si všimnú to, čo je pred domom.
K: Preskupovanie oligarchov?
Š: Ja iba hovorím, že veľmi poctivo vnímajme kto v hlavnej koalícii je ten, kto vlastne zarába na tom, že je v tej vládnej koalícii, kde jednoducho niekto môže byť náchylný ísť poza ten étos zmeny a povedať, že: „No dobre, veď zase biznis je biznis, všetci sme si zvykli na to, ako to tu chodí“, a zrazu tá zmena, na ktorú sme dostali šancu, ja to poviem veľmi tak pateticky – znovu založiť Slovenskú republiku, že bez všetkých tých koristníkov, tak ako to bolo pred 28 rokmi, tak tá zmena zrazu môže ešte vyfúknuť.
K: Za diablovho advokáta tu musím byť aj ja. Opozícia hovorí, že v prípade týchto stíhaní, hovorí o politických objednávkach Róbert Fico veľmi pravidelne, v prípade týchto stíhaní teda podľa nich nie sú tieto veci opreté o dôkazy, že sú opreté o kajúcnikov, ktorí sa chcú vymaniť z vlastných trestných činov. Nemôže prísť vlna sklamaní z toho, že tieto veľké ryby napokon odsúdené naozaj nebudú, pretože tie dôkazy nebudú?
Vlna sklamaní nesporne príde, pretože už zo zverejnených listín zo spisov vyplýva nielen to, že obvinenia sú postavené na kajúcnikoch, ktorí napriek participovaniu na údajnej trestnej činnosti profitovali sú v postavení svedkov, ale na povrch sa dostáva aj nezmyselné vyrábaných dôkazov, neodpovedajúcim realite.
Tódová: Podľa mňa tým opozícia dehonestuje slovenskú justíciu a sudcov. Veď to sú sudcovia, ktorí berú tých podozrivých do väzby. Oni chcú povedať, že sudca Pulman, sudkyňa Záleská, sudca Stieranka alebo Buvala, ďalší niekoľkí sudcovia na Najvyššom súde, ktorí tie väzby potvrdzujú, že oni napĺňajú politickú objednávku? Mimochodom, toto sú sudcovia, ktorí budú v tejto veci na konci aj rozhodovať. Teraz rozhodujú o tom, či sú dôvody väzby, a na konci, keďže to sú prípady ktoré spadajú Špecializovaný trestný súd, budú rozhodovať o tom, či sa stal trestný čin. Jednoducho podľa mňa opozícia provokuje týmto tých sudcov, snaží sa ich zneistiť, ona sama na nich vyvíja nátlak, lebo vytvára atmosféru, že oni sami rozhodujú podľa politickej objednávky. Ja som presvedčená o tom, že rozhodujú na základe dôkazov.
Jana Teleki: Postupy sudcov a prokurátorov, ktorí sa podieľajú na trestných konaniach sudcov, či policajných funkcionároch, nekritizuje iba opozícia. Ich postupy čoraz viac kritizujú aj advokáti, prokurátori a sudcovia a množstvo právnikov znalých na profesijnej úrovni trestnoprávnu legislatívu.
Sudcovia a prokurátori, ktorých Monika Tódová menovala nie sú práve etalónom čistoty výkonu prokurátorského, či sudcovského stavu, a v právnických kruhoch nie sú považovaní za odborníkov.
Vo verejných procesoch, v ktorých pôsobili, brutálnym spôsobom porušovali základné práva obvinených a podobne ako v minulosti boli ich rozhodnutia najvyšším súdom rušené, prípadne keď sa uvedené kauzy dostali pred európsky súd, Slovenská republika ťahala za kratší koniec. Títo sudcovia brutálnym spôsobom zneužívali právomoci verejného činiteľa, marili právo na spravodlivý proces.
Včera bol prepustený z väzby Jaroslav Haščák, mnoho občanov bolo z rozhodnutia rozčarovaných, ale mnoho si zároveň povedalo, že konečne na najvyššom súde prevládol zdravý rozum a našiel sa senát, ktorý podstatne znížil sumu, ktorú jedného dňa zaplatíme Haščákovi ako náhradu škody za nezákonné konanie …
Stav justície na Slovensku nikdy nebol ideálny, avšak od nástupu Matovičovej vlády je justícia na pokraji kolapsu. Očakávať v najbližších rokoch zlepšenie je v čase, keď rozhodnutia odporujú nielen zákonom ale aj zdravému rozumu, čo i len čiastočné zlepšenie je iba nenaplnenou ilúziou, či skôr fikciou. Slovenský právny systém je totiž v rozklade.
My občania by sme sa vážne mali zamyslieť nad prínosom diskusných relácií …