Prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka – varovanie z minulosti
Prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka je ukážkovým príkladom toho, kam môže viesť naivná predstava orgánov činných v trestnom konaní a súdov o tom, že kajúcnik nemá dôvod klamať a že jeho neoverené tvrdenia sa môžu stať skutkovým zistením, na ktorom možno vzniesť obvinenie. Prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka preto varuje pred prehnanou motiváciou orgánov činných v trestnom konaní pri vznášaní obvinení.
JUDr. Jozef Mamrák (1948 – 2018) bol dlhoročný prokurátor a pôsobil aj ako šéf (krajský prokurátor) Krajskej prokuratúry Nitra. Nikdy proti nemu nebolo vedené trestné stíhanie a ani disciplinárne konanie, pričom do dôchodku (rok 2011) odišiel s čistým štítom a dobrou povesťou.
V roku 2013 však dobré meno, česť a povesť JUDr. Jozefa Mamráka výrazne naštrbil kajúcnik Ján Krajčík a hlavne vyšetrovateľ a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí vyvinuli až prehnanú aktivitu pri zadržaní a následnom vznesení obvinenia JUDr. Jozefovi Mamrákovi a to bez toho, aby výpoveď kajúcnika riadne preverili pred vznesením obvinenia, hoci tak poľahky mohli urobiť.
Kajúcnik, svedok Ján Krajčík (jeho trestné stíhania boli odložené ako odmena za objasnenie viacerých káuz) vypovedal pred vznesením obvinenia viackrát a obsiahlo (vo viacerých dňoch, keď neustále dopĺňal, rozširoval a precizoval svoju svedeckú výpoveď – postupné, viacdňové výpovede kajúcnikov boli bežné aj v roku 2020 a aj v roku 2020 bolo bežné, že si kajúcnik na nejaký skutok, či páchateľa zázračne spomenul až po niekoľkých svojich výpovediach a to často aj s viacmesačným odstupom).
Kajúcnik Ján Krajčík vo svojich výpovediach uvádzal napríklad, že osoba V.M. ho posielala na rôzne stretnutia s rôznymi osobami, ktorým odovzdával finančnú hotovosť od 50.000 euro do 100.000 euro a uvedené osoby na oplátku poskytovali V.M. informácie, pričom stretnutia sa odohrávali na rôznych miestach. Na podnet V.M. si robil z uvedených stretnutí zvukový záznam, aby si tak zabezpečili kompromitujúci materiál. Takto si V.M. zabezpečoval kompromitujúci materiál na veľmi vysokopostavené osoby zo súdnictva, prokuratúry, polície ako aj štátnej správy. V.M. mu (kajúcnikovi) vďaka tomu zabezpečil aj prepustenie z väzby. Uviedol, že má zachytený rozhovor medzi ním a jedným doktorom, ktorý v tom čase pracoval v justícii a na uvedených nahrávkach je zaznamenané ako mu (kajúcnik) nosí úplatok vo výške od 20.000 euro do 30.000 euro, za čo doktor zabezpečoval pre V.M. veci, napríklad trestné stíhanie nejakých osôb ako aj informácie o trestných konaniach osôb, ktorých sa chcel V.M zbaviť. Uviedol, že momentálne disponuje štyrmi nahrávkami, ktoré vydáva polícii a popísal obsah jednotlivých nahrávok.
Vo svojej ďalšej výpovedi už svedok Ján Krajčík priradil k označeniu „doktor“ meno prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka. Uviedol, že prvý zvukový záznam je z decembra roku 2008, z kancelárie na ranči Bojna a je tam zachytený rozhovor medzi ním a JUDr. Mamrákom prokurátorom Krajskej prokuratúry Nitra, kde kajúcnik na pokyn V.M. zisťuje od JUDr. Mamráka, kedy pôjde J.M. do väzby a popri tom odovzdal JUDr. Mamrákovi obálku s finančnou hotovosťou čo malo byť podľa V.M. „vianočné“. Ján Krajčík taktiež vypovedal, že dal JUDr. Mamrákovi mobilný telefón. S JUDr. Mamrákom, V.M. sa stretli už aj predtým na benzínovej pumpe, pričom V.M. tam dohodol s JUDr. Mamrákom, že ak bude treba niečo riešiť, tak to budú riešiť cez neho (svedka Jána Krajčíka). Následne V.M. odovzdal JUDr. Mamrákovi finančnú hotovosť, pričom žiadal od JUDr. Mamráka zisťovať, či vydieranie a nejaké DPH, ktoré boli na J.M. nestačia na to, aby bol zatvorený. Svedok popísal aj ďalšie stretnutie, kde JUDr. Mamrákovi odovzdal obálku, kde sa mali nachádzať veci ohľadne DPH a J.M. Dalšia zvuková stopa je podľa svedka tá, keď odovzdal JUDr. Mamrákovi hotovosť vo výške 20.000 euro a následne sa ho spýtal čo má pre V.M. na čo mu JUDr. Mamrák povedal, že J.M. bude najneskôr v marci vo väzbe. JUDr. Mamrák ďalej povedal, že sú zabezpečené domové prehliadky.
Svedok Ján Krajčík ďalej podrobne vypovedal aj o ďalších stretnutiach s JUDr. Mamrákom, kde mu odovzdával obálky od V.M. s finančnou hotovosťou s tým, že ich stretnutie sa malo odohrať v budove krajskej prokuratúry a týkalo sa väzby J.M. Ďalšie stretnutia medzi nimi sa týkali aj toho, že JUDr. Mamrák chcel od neho odkúpiť nahrávky ich rozhovorov.
V ďalšej svojej výpovedi svedok Ján Krajčík uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach, pričom vyslovene zdôraznil, že osobu, ktorú v prvotnej výpovedi nazvýva doktor je JUDr. Mamrák.
Svedok Ján Krajčík JUDr. Jozefa Mamráka následne opoznal aj pri rekognícii osoby podľa fotografií.
Z predbežného vyjadrenia znalca Ústavu kriminalistiky a kriminológie Bratislava vyplynulo, že neboli zistené stopy po elektronickom strihu či inej technickej manipulácii alebo editovaní signálu za účelom pozmenenia obsahu nahrávky. Predbežné skúmanie pozitívne identifikovalo Ján Krajčíka ako osobu označenú v nahrávkach. K osobe oslovovanej ako „pán doktor“, ktorú svedok Ján Krajčík označil ako osobu JUDr. Jozefa Mamráka sa v predbežnom vyjadrení konštatuje, že doteraz vykonaným skúmaním je veľmi problematické identifikovať osobu z dôvodu odlišnosti rečových atribútov s tým, že najvhodnejším riešením je vyhotovenie porovnávacej vzorky. Nebolo možné vylúčiť, že nahrávky boli vyhotovené podľa dopredu naplánovaného scenáru s niekým iným ako bolo deklarované.
Fakticky iba na podklade tohto dôkazného stavu (len siahodlhé opakované výpovede kajúcníka a predbežné znalecké vyjadrenie, ktoré vo vzťahu k JUDr. Jozefovi Mamrákovi nič nedokazovalo; práve naopak), bol JUDr. Jozef Mamrák zadržaný ako podozrivý (išlo o nezmyselný zásah tzv. kukláčov voči vtedy 65 ročnému už bývalému prokurátorovi, ktorý sa zdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu a bol pre políciu kedykoľvek dostupný) a celá vec bola prakticky ihneď medializovaná s uvedením plného mena JUDr. Jozefa Mamráka ako aj obsahu zvukových nahrávok. Tak ako aj v roku 2020, aj pri zadržaní JUDr. Jozefa Mamráka boli prítomní novinári, ktorí zo zadržania vyhotovovali fotografie, pričom z neskoršieho súdneho sporu o ochranu osobnosti nepochybne vyplynulo, že novinári vedeli dopredu nielen o zadržaní, ale disponovali ešte pred vznesením obvinenia aj zvukovými nahrávkami, ktoré vydal kajúcnik Ján Krajčík, z ktorých následne médiá aj citovali (titulky v médiách „zadržaný ex – prokurátor“, „úplatky“, „špinavosti aké ste nečítali“, „prepisy kompromitujúcich rozhovorov“, „ex- šéfa prokuratúry v Nitre zadržali. Usvedčujú ho aj tajné záznamy, redakcia ich získala“ – všetko samozrejme spojené s fotografiou zadržaného – podobnosť so zadržiavaním osôb z roku 2020 zrejme nebude čisto náhodná).
JUDr. Jozef Mamrák bol prepustený zo zadržania na druhý deň po svojom zadržaní a trestne stíhaný bol na slobode. Už v postavení zadržaného podozrivého poprel spáchanie skutkov, uviedol, že Jána Krajčíka nepozná, nikdy s ním nebol v osobnom kontakte, kategoricky odmietol, že by prijal akýkoľvek úplatok alebo že by ho niekto vydieral. Celé to označil za komplot, ktorým mu chce niekto privodiť trestné stíhanie (neúspešne, nakoľko sa verilo kajúcnikovi, pretože ten nemá dôvod klamať a nemal dôvod si na JUDr. Jozefa Mamráka vymýšľať).
Nasledovalo preto vznesenie obvinenia JUDr. Jozefovi Mamrákovi za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe (celý nižšie uvedený skutok bol iba doslovný výsek z výpovede kajúcnika, „vystrihnutá“ časť jeho výpovede – tak ako sa to stávalo aj v roku 2020), že
v presne nezistenom čase v období od roku 2008 na ranči v obci Bojná, na presne nezistenom mieste v Bojniciach, v doposiaľ nestotožnenom byte v Šali, v Nitre v priestoroch krajskej prokuratúry, ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach Slovenska ako prokurátor krajskej prokuratúry v Nitre v rozpore so základnými povinnosťami prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. i.), písm. l) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry žiadal a prijal úplatky vo výške najmenej 40.000 euro a to od V.M., ktorý uvedené úplatky odovzdával cez svojho sprostredkovateľa Ján Krajčíka za to, že doposiaľ nezisteným spôsobom ovplyvní konanie v trestnej veci vedenej na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre pod ČVS…… týkajúce sa osôb J.M., Mgr. J.Š, J.S. a A.M. a to v ich neprospech.
JUDr. Jozef Mamrák následne aj v procesnom postavení obvineného dôrazne poprel spáchanie uvedeného skutku. Výpovede kajúcnika označil za absolútne nepravdivé a klamstvo. Celý prípad označil za vykonštruovaný, motivovaný snahou znemožniť jeho osobu a jeho rodinu. Celú výpoveď kajúcnika ohľadne jeho osoby označil za „absolútny nezmysel, lož, ktorá nemá logiku a je to sprostosť“ (samozrejme ani teraz mu nikto neveril, pretože kajúcnik nemá dôvod klamať).
Po vznesení obvinenia nasledoval výsluch kajúcnika svedka Ján Krajčíka, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach a opätovne sa podrobne vyjadroval k tomu ako spoznal JUDr. Mamráka, kde sa s ním stretával, ako a za čo mu odovzdával finančnú hotovosť od V.M. a ako si ich stretnutia nahrával.
Vyšetrovateľ vo veci vykonal aj konfrontáciu medzi obvineným JUDr. Jozefom Mamrákom a svedkom Ján Krajčíkom v rámci ktorej svedok – kajúcnik naďalej tvrdil, že JUDr. Mamrákovi odovzdával finančnú hotovosť a za to od JUDr. Mamráka dostával nejaké dokumenty a odkazy, ktoré boli určené pre V.M. Obvinený JUDr. Jozef Mamrák aj v rámci konfrontácie uvádzal, že Jána Krajčíka nikdy nestretol, že ide o klamára, ktorý je niekým režírovaný s tým, že svedka nikdy nenavštívil a celé je to lož.
Nasledovali výsluchy viacerých svedkov, ktoré nič zásadné do dôkazného stavu nepriniesli. Stále bolo obvinenie „držané“ iba výpoveďou kajúcnika a od kajúcnika získanými zvukovými nahrávkami pochybného obsahu.
Dva mesiace po vznesení obvinenia bol vypracovaný znalecký posudok Ústavu kriminalistiky a kriminológie Bratislava, z ktorého vyplynulo, že hlas muža, ktorý je oslovovaný na nahrávkach ako pán Krajčík, Jano, Janko patrí Jánovi Krajčíkovi, pričom na základe analýz a komparácií hlasu muža, ktorý je oslovovaný na nahrávkach ako „doktor“ možno konštatovať, že nepatrí JUDr. Jozefovi Mamrákovi. Ďalej bolo znaleckým skúmaním zistené, že všetky predložené nahrávky vznikli v priebehu pár dní.
Vzhľadom k uvedenému bol vo veci opätovne vypočutý kajúcnik svedok Ján Krajčík, ktorý uviedol, že všetko čo uviedol ako svedok nebola pravda. Nebola pravda, že by JUDr. Jozefovi Mamrákovi nosil peniaze alebo doklady a ani JUDr. Jozef Mamrák nechodil za ním, nikdy sa s ním osobne nestretol, pozná ho len z videnia. Nahrávky boli vykonštruované, bol tam hlas osoby R.B., ktorá napodobňovala hlas JUDr. Jozefa Mamráka. Všetky osoby ako aj rozhovory uvedené na nahrávkach boli vymyslené.
S poukazom na vykonané znalecké dokazovanie a ostatnú výpoveď kajúcnika bolo následne trestné stíhanie vedené proti JUDr. Jozefovi Mamrákovi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry SR podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.
Médiá následne o kajúcnikovi Jánovi Krajčíkovi písali ako o „super svedkovi“, ktorý uvádzal „mega klamstvá“ (či drzé klamstvá) a zdôrazňovali, že polícia mu až naivne verila. Časpis plus 7dní vo svojom článku zo dňa 26.03.2018 si dokonca kladie otázku ako je možné, že „elitní“ (?) policajti dôverovali takémuto „svedkovi“.
Prečo orgány činné v trestnom konaní nepočkali s vznesením obvinenia tie dva mesiace kým sa vyhotovil znalecký posudok, z ktorého by bolo zrejmé, že vznesenie obvinenia zjavne neprichádza do úvahy? Prečo boli pri vznášaní obvinenia takí premotivovaní? S ľahkosťou zničili povesť človeka, poznačili jeho ako aj jeho rodinu a to iba preto, že nevedeli počkať dva mesiace na znalecký posudok. Čakalo orgány činné v trestnom konaní aspoň nejaké disciplinárne preskúmanie ich zbrklého konania pri zadržaní a vznesení obvinenia, keď konali fakticky bez dôkazov, respektíve na podklade dôkazu, pri ktorom už pred vznesením obvinenia boli výrazné pochybnosti o jeho pravdivosti? Nie. Práve naopak. Prokuratúra k postupu orgánov činných v trestnom konaní v danej veci uviedla neuveriteľnú vetu a to „keby orgány činné v trestnom konaní nekonali (nevzniesli obvinenie), takýto postup by bol nezákonný a boli by obviňované z nečinnosti a falošnej kolegiality“. Z tejto vety vyplýva, že obvinenie sa vznieslo nie preto, že by na to boli riadne overené dôkazy, ale preto, aby neboli orgány činné v trestnom konaní (zrejme médiami) obvinené z falošnej kolegiality. Svoj premotivovaný postup pri vznesení obvinenia „schovali“ orgány činné v trestnom konaní za médiá a zabudli na to, že podľa Trestného poriadku nemožno vzniesť obvinenie z dôvodu, aby o orgánoch činných v trestnom konaní nepísali médiá negatívne. Vznesenie obvinenia neslúži na ochranu orgánov činných v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní tým vlastne dali na vedomie, že ich prezentácia v médiách je podstatnejšia ako nejaké skúmanie, či overovanie výpovede kajúcnika a prípadné zničenie človeka, ktorému sa obvinenie vznesie. Alebo povedané inak, koho vlastne zaujíma prokurátor JUDr. Jozef Mamrák? Veď trestné stíhanie bolo následne zastavené, tak prečo sa k tomu vracať? Ospravedlnila sa aspoň prokuratúra svojmu dlhoročnému pracovníkovi za zničenie zvyšku jeho života? Pochybujem…
Jediný kto bol postihnutý bol kajúcnik Ján Krajčík, ktorému bolo vznesené obvinenie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák., pričom aj v tomto konaní uviedol, že z jeho strany to bola intriga. V roku 2015 bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov za trestné činy marenia spravodlivosti, krivé obvinenie a krivú výpoveď (tento svedok pritom nevypovedal nepravdivo iba vo vyššie uvedenej kauze, ale aj vo viacerých iných trestných veciach).
Namiesto záveru otázka „Quo vadis trestné právo?“
Aby nedošlo k omylu. Uvedený prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka nemusí byť výnimočný a nikde nie je napísané, že ak niekoho určitá osoba (a je bez významu, či vypovedá ako oznamovateľ, svedok, obvinený alebo spolupracujúci obvinený) obviní zo spáchania trestného činu tak zákonite musí hovoriť pravdu. V trestnom procese by malo byť samozrejmosťou, že k dôkazom treba pristupovať s určitou dávkou obozretnosti, so zdravými pochybnosťami a nie slepo nasledovať a favorizovať určitý druh dôkazu (výpoveď kajúcnika) a tým si, s výraznou pomocou niektorých médií, či inštitútu väzby, zjednodušovať dokazovanie. Zbrklosť, prehnaná motivácia, či prílišná snaha mať okamžite výsledky, ktoré by mohli byť mediálne kladne prezentované, nikdy nesvedčili trestnému právu. Ani boj proti korupcii, či organizovanej forme trestnej činnosti by nemal ospravedlňovať porušenia zákona pri vedení dokazovania, t. j. „skratky v dokazovaní“ spočívajúce v slepej viere v pravdivosť výpovedí kajúcnika.
Ohľadne nepresvedčivých výkonov kajúcnikov v trestnom procese a naivnej viere orgánov činných v trestnom konaní v ich zaručenú pravdivosť, možno spomenúť aj iný prípad, napríklad trestnú vec súčasnej českej eurokomisárky Věry Jourovej, ktorú v roku 2006 po návrate zo služobnej cesty (v tom čase pracovala na ministerstve pre miestny rozvoj a mala na starosti dotácie z EÚ) zadržali, obvinili z prijímania úplatkov (korunný svedok pri rozhovore s inou osobou hovoril o jej úplatnosti, čo bolo zachytené skrytou kamerou) a následne strávila vo väzbe 33 dní. Bola obvinená na základe výpovede tzv. korunného svedka, avšak následne bolo trestné stíhanie voči nej zastavené. Okrem vychvaľovania sa svedka, že má Jourovú „vyriešenú“ a tvrdení o miliónoch pre ňu a dôkazu z počutia „starosta P. predo mnou povedal, že dal Věre peniaze“ neboli zabezpečené žiadne dôkazy. V ČR predmetnú situáciu označili ako čisté „obvinenie bez dôkazov“.
Klaňať sa dopredu pred výpoveďou kajúcnika (či pred akýmkoľvek iným dôkazom), respektíve stotožňovať priznanie obvineného s pravdou je znakom úpadku trestného práva, keď sa nielen riadne dokazovanie nahrádza vierou, ale aj zásada voľného hodnotenia dôkazov sa nahrádza zásadou svojvoľného hodnotenia dôkazov. Možno len dúfať, že v roku 2021 sa do trestného práva „vráti zdravý rozum a logické myslenie“ a zastaví sa tak jeho pozvoľný úpadok.
[1] nikto pritom inštitút spolupracujúceho obvineného, ako taký, nespochybňuje, pretože ak vôbec, tak sa spochybňuje len jeho aplikácia a jeho bezbrehé a nepreskúmateľné využívanie v dnešnej praxi ako aj neuveriteľný rozsah výhod, ktoré sú kajúcnikom poskytované – napríklad beztrestnosť pri akomkoľvek priznaní rozsahu trestnej činnosti, či ponechanie majetku získaného trestnou činnosťou
[2] uznesenia orgánov činných v trestnom konaní ako aj iné listinné dôkazy v tejto trestnej veci mi boli poskytnuté synom JUDr. Jozefa Mamráka
JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave