Netreba zrušiť § 363 , ale hysterickú diktatúru koalície a neprofesionálne riadenie polície




Žilinka a Kandera predviedli ako má prokuratúra plniť svoju úlohu

V hysterickom naháňaní politických bodov zo strany politikov vládnej koalície odznievajú tie najčudnejšie a najnezmyselnejšie argumenty, že Žilinka vraj zneužil svoje právomoci a bráni priechodu spravodlivosti, keď nedošlo k preskúmaniu skutkov súdmi SR.

No hŕŕŕ ! To máme naozaj takých hlúpych politikov? Alebo robia hlupákov z občanov predpokladajúc že nikto ich argumenty nepreverí? Alebo túžba po histerickej pomste oligarchom, po pomste všetkým čo majú len náznak spojenia s bývalou Ficovou vládou im zatemňuje mozog a snažia sa nás presvedčiť že kocka je guľatá ?

Brachiálne zložky štátu sú kompetenčne samostatné a riadia sa Ústavou a zákonnými predpismi

Prokuratúra na Slovensku funguje kompetenčne podľa zákona o prokuratúre č. 153 r.2001 Z.z., ktorá vymedzuje nielen povinnosti prokurátorov, ale aj právomoc generálneho prokurátora.

Podľa § 2 tohto zákona je :

„Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“

Prokuratúra podľa §3 ods. (1)“ chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“ a pri svojej činnosti je prokurátorov podľa § 5 písm. a) :“ je prokurátor povinný podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Sám generálny prokurátor má podľa § 7 ods. (1) postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.

Z tohto dôvodu majú výlučnú zodpovednosť za dozorovanie postupu policajného orgánu pri trestnom stíhaní a Generálny prokurátor má osobitnú zodpovednosť a povinnosť preskúmavať  postupy všetkých orgánov činných v trestnom konaní ( teda aj prokurátorov aj polície) po začatí trestného stíhania a postupovať podľa § 366 ods. (1) Tr. poriadku, ktorý vyslovene ukladá :

„Ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.“  

Pri zistení porušenia zákona potom koná tak, že  podľa § 363 ods. (1) Tr. poriadku :“ Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.“  Cieľom tejto zákonnej úpravy je naplnenie ústavných práv občana podľa čl-17 ods. (2) Ústavy SR, ktorá uvádza: Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Políca SR vykonáva zverené povinnosti a právomoci v zmysle zákona o policajnom zbore č. 171 r.1993 Z.z. a v zmysle § 1 ods. (3) :

„Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.“. Policajný zbor je podriadený ministrovi a prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi.

Súdy SR sú výlučným orgánom spravodlivosti, ktoré môžu rozhodnúť o vine konkrétneho občana a to na základe podanej obžaloby podľa § 234 Tr. poriadku.

Pred podaním obžaloby v priebehu trestného stíhania sudca pre prípravné konanie rozhoduje iba o splnení podmienok a o väzobnom stíhaní osoby, ktorej bolo vznesené zákonným spôsobom obvinenie za konkrétny skutok podľa § 206 Tr. poriadku. Sudca ako predstaviteľ súdnej moci je podľa §2 ods.(3) viazaný len Ústavou SR a zákonom, preto jeho rozhodovanie nie je svojvoľné, ľubovoľné, ale veľmi presne definované z hľadiska vykonávaných postupov, právmocí a povinností.

Paranoidná svojvôla sudcu volá po jeho okamžitom disciplinárnom konaní !

Brachiálne zložky štátu (prokuratúra, polícia , súdy) vykonávajú svoje právomoci podľa uvedených kompetenčných zákonov, ale voči občanom vystupujú podľa všeobecných pravidiel uvedených v Trestnom poriadku a v Trestnom zákone. Trestný poriadok pritom presne rozlišuje trestné stíhanie na niekoľko úsekov, najmä na obdobie trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi, ale za vymedzený skutok a osoby poškodeného, následne ale aj obdobie prípravného konania, ktoré začína vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Obvinená osoba potom môže byť následne stíhaná väzobne a to výlučne na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie, ktorý nerozhoduje o vine a nevine, ale iba o tom, či obvinená osoba môže nejakým spôsobom vplývať na svedkov, pokračovať v trestnej činnosti, alebo by mohol ujsť počas vyšetrovania . Tieto dôvody väčšinou nevylučujú možnosť a povinnosť sudcu skúmať aj to, či sú splnené aj iné podmienky na trestné stíhanie obvineného, ale primárne za skúmanie týchto podmienok nezodpovedá sudca, ale prokurátor, ktorý vykonáva dozor v konkrétnej veci. Ak pri vykonaní dozoru dôjde k takým postupom polície, ktoré sú v rozpore s právami obvineného, alebo ak dôjde k porušeniu akéhokoľvek pravidla a zákonnej úpravy vyžadovanej Trestným poriadkom, obvinený sa môže obrátiť na Generálneho prokurátora, aby tieto okolnosti preskúmal a posúdil, či došlo k porušeniu zákona. Ak bol porušený zákon, tak sa konštatuje, že rozhodnutie je protizákonné, preto ako neplatné ho treba zrušiť.

Presne k tomu v prípade rozhodnutia Generálnej prokuratúry došlo.

Nezlyhala Generálna prokuratúra, ale dozorujúci prokurátor a polícia SR – spravodlivosť sa nedá budovať na nezákonnosti

V trestnej veci Vladimíra Pčolinského a Zoroslava Kollára Generálna prokuratúra plnila svoje povinnosti v súlade so zákonom a zrušila nezákonný postup a rozhodnutia, ktoré znamenajú že v prípravnom konaní

 Toto rozhodnutie sa teda dotýka týchto zákonných povinností polície, ktoré boli porušené a spočívajú v porušení práv obvinených na spravodlivé konanie postupom, ktorý týmto ustanoveniam zákona odporujú :

  • § 2 ods. (1): Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
  • § 2 ods. (10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
  • § 2 ods. (12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
  • § 62 ods. (2) Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred  neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom…

 Po týchto upresneniach trestnoprávneho prostredia, ktoré právnym laikom, ani zúrivým politikom nemusí byť známe, dochádzame konečne k týmto predbežným záverom:

  • Zákonný postup polície a prokuratúry je predpokladom spravodlivého výkonu občianskych práv jednotlivca a tieto sa mu zaručujú v každom štádiu trestného konania, aj pred aj po vznesení obvinenia.
  • Každý má právo sa domáhať preskúmania zákonnosti postupu a obrátiť sa na Generálneho prokurátora, ktorý po preskúmaní musí rozhodnúť o zákonnosti postupu v danej veci
  • Súdy nemôžu rozhodovať o vine a nevine predčasne, ale iba na základe podanej obžaloby, ale aj po podaní obžaloby musia zohľadniť prekážky a okolnosti, za ktorých môžu vo veci konať
  • Rozhodnutie GP v konkrétnej veci neznamená marenie vyšetrovania alebo preskúmania viny, ale odstránenie tých nezákonností, ktoré vyšli najavo a ktorými boli porušené práva, zákonnosť a spravodlivý postup vo veci.
  • Účelom rozhodnutia je zabezpečiť zákonný postup a dodržanie práv a povinností v predprípravnom a prípravnom konaní a vytvoriť podmienky na rozhodnutie, či vo veci sú splnené podmienky na podanie obžaloby na súde, ktorý následne rozhoduje o vine.

Politický a spoločenský význam suverenity Generálnej prokuratúry

 Kompetencie a povinnosti sú platné v právnej a trestnej praxi obecne desaťročia. Jedná sa o inštitút, ktorý je pravidelne využívaný a nikdy nevyvoláva pohoršenie, ak sa jedná o rozhodnutia bez politického záujmu.

Nepochopenie jeho významu a histerické nabádanie právne diletantných zástupcov vládnej koalície diskvalifikuje túto vládu na úroveň primitívneho policajného štátu, v ktorom sa odstraňuje dozor a kontrola nad činnosťou policajných zložiek a neguje sa princíp prezumcie neviny.

Máme naozaj uveriť tomu, že polícia priamo postaví pred súd obvinených bez dodržania zákonných podmienok, len na základe pochybných kajúcnickych udaní, kde títo ľudia nie sú procesne poučení o následkoch krivého obvinenia  a vypočutí ani v procesnom postavení svedka?

 Pandorina skrinka  – spravodlivosť nie je možné stavať na nezákonnosti

 Fanatická naháňačka vládnej koalície proti označeným mafiánom, oligarchom a priateľom predošlej moci má korene v postupe dosluhujúcej vlády Roberta Fica, keď stredná garnitúra vedenia Ministerstva vnútra SR rad -radom pretlačila cez Kaliňáka a Sakovú výberové príslušnosti k rôznym zločinom počnúc Kuciakovou vraždou,  Ruskových zmeniek a prípravouy vraždy prokurátorov.

Pridelenie kompetencií a príslušnosti NAKA boli na dennom poriadku, začali sa vytvárať nové riadiace a rozhodovacie rutiny, pri ktorých mainstreamové média vyvíjali organizovaný a koordinovaný tlak na všetky súčasti brachiálnych zložiek. Do tohto rozbehnutého vlaku nastúpila Matovičova vláda s krvavými očami a dosadila na post ministra vnútra svoju bábku Mikulca a a dodala mu aj poradcu Jaroslava Spišiaka, ktorý zakúsil čo to je policajná súhra aj s Danielom Lipšicom.

Figurky boli postavené, vlak bol rozbehnutý a podľa zavedenej dikcie opakovanej aj prokurátormi špeciálnej prokuratúry na obvinenie a väzobné stíhanie postačilo už aj podozrenie. Chýbajúce vecné dôkazy sa naučila operatíva NAKA rýchlo zabezpečovať cez spolupracujúcich svedkov, kajúcnikov a stali sme sa svedkami udávačskej ságy, kde páchatelia beztrestne si užívajú, svoje hriechy splácajú s udávaním.

To­vá­reň na vý­ro­bu ka­júc­ni­kov ale­bo pri­za­na­nie ob­vi­ne­né­ho ako cieľ sna­že­nia v tres­tnom pro­ce­se

Slepá spoločnosť nevidí snahu vlády cez Spišiaka a Lipšica ovládnuť štát, pozornosť od nich odvádzajú politici útokmi na Žilinku

Lipšic aj Spišiak  mohli niekoľko rokov predvádzať boj s mafiou a korupciou.

Ja si pamätám nástup Spišiaka ešte do funkcie viceprezidenta v roku 2003, keď dostal odo mňa a manžela kompletný zoznam sudcov, právnikov, policajtov aj prokurátorov, ktorí zabezpečovali chod konkurznej mafie. Niekoľko týždňov sme procesne vypovedali a predkladali dôkazy. My sme museli žiť pod policajnou ochranou 7 mesiacov a ich stíhania vtedy sa zastavili na politickej nevôle. Výpoveď sudcu Sklenku a stíhanie sudcov spojených s konkurznou mafiou som celkom privítala, lebo tie mená som poznala.

Očakávala som dokonca aj to, že Zoroslav Kollár bude usvedčený na niekoľkých desiatkach nezákonných konkurzov za účasti spolupáchateľov- sudcov. To sme už aj Spišiakovi vysvetlili, že klúč úspechu je v právach a povinnostiach sudcu, ktorý konanie vedie a u ktorého treba skúmať či postupuje v súlade so zákonom alebo nad rámec povinností sudcu-na tom sa zrodila konkurzná mafia.

A zrazu čo vidíme ? Kollár je prepustený z väzby. Nie z viny prokuratúry, ale preto, že sfanatizovaná polícia nevie pracovať ani s tými dôkazmi, ktoré má k dispozícii, nevedia postaviť logickú právnu argumentáciu a uspokoja sa s tým, že väzba je dostatočným nástrojom na vynútenie priznania. U niektorých to tak je, ale nie vždy. Tak, či tak jednoducho niekedy nastane chvíľa, keď činnosť polície sa dostane pod kontrolu a prevalí sa pravda o ich fušerine, zneužívaní právomocí a poškodení práv obvineného. Tomu došlo aj teraz v prípade Kollára a Pčolinského.

Nehľadajme vinu u Žilinku, ale v polícii, ktorú treba ozdraviť a začať s kvalitnou právnou policajnou praxou

Poznám desiatky policajtov, ktorí si ctia zásady a inštitúty trestného práva, vykonávajú svoje povinnosti v súlade s nimi a nemajú vôbec žiadny problém logicky posúdiť a zdôvodniť svoje rozhodnutia.

Ak sa však od nich chce výsledok, demonštrácia moci, plnenie politických predstáv, tak sa stane presne to, čo na Slovensku začína byť bežným znakom policajnej práce a prokurátorských postupov. Dôkazy sa nahrádzajú domienkami a fabuláciami, argumentácia vypadáva z úst kajúcnikov ako na objednávku, politici v prípade nedosiahnutia svojej vôle a predstavy útočia na základné inštitúty právneho štátu a chcú demontovať generálneho prokurátora alebo dokonca inštitúty  jeho právomocí.

Koalícia sa musí prebrať zo svojho ružového sna o výkone moci a ovládnutí krajiny

S úžasom som sledovala prejavy prezidentky Čaputovej, poslanca Baraníka, ministerky Kolíkovej, hysterickú propagandistickú mlátičku Remišovú, vyjadrenia prokurátorov ŠP, Daniela Lipšica, tvrdohlavé stanovisko prokurátora Kysela a iných oportunistov demokracie. Oni otvorene nabádajú na demontáž demokracie a princípov spravodlivosti a ústavnosti, a chcú pretlačiť nejakú ilúziu , že súdy majú rozhodovat o vine ešte v štádiu prípravného konania ?! Oni sa celkom pomiatli? Alebo nepoznajú ani štádia trestného stíhania a kompetencie brachiálnych zložiek počas trestného stíhania ? Fanatizmom priviedli políciu do stavu, keď privilegovanými výberom a zanedbaním zákonných podmienok väzobne stíha desiatky ľudí?

Vlastne začínam tomu čím viac veriť, že ich diletantizmus má tak vysokú mieru, že nevedia, čo robia. Ale skôr tomu neverím. Ide tu o snahu ovládnutia právneho štátu prostredníctvom systematického zneužívania právomocí jednotlivcov aj štátnych orgánov.

Nevolá sa to diktatúra?

 

 

 

 




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies