O tempora, o mores – Ó časy, ó mravy




Je zvláštne ako sa doba zmenila. Oswald Spengler, či Elias Canetti by to nazvali “úpadkom mravov, úpadkom civilizácie predznamenajúcej pád celej spoločnosti, ako sme boli my bádatelia zvyknutí vnímať pri zánikoch veľkých civilizácií”. Benedetto Croce – taliansky historik a filozof dejín by nazval takéto obdobie “úpadkom demokracie, v ktorej zhubné predpolie nachádza fašizmus, tak ako to bolo v Taliansku pred rokom 1922” a dodajme aj moju myšlienku – tak ako to bolo v Nemecku pred nástupom nacistov k moci. Liberáli sa chvália svojou pravdou, láskou, ústretovosťou. Ich hlavným pohľadom je tvrdenie, že sú tí praví demokrati, úplne iní ako “totalitní komunisti”. Ako keby však zabúdali, že ich pohľad a názor je pohľadom jednotlivcov, nie celej spoločnosti, že ak to nepochopili a neakceptujú to, tak potom nemajú právo ani hovoriť o demokracii. Ako keby zabudli na hlavné krédo Voltaireho “

Nesúhlasím s Vami, no urobím všetko pre to, aby ste mohli slobodne prejaviť svoj názor.”

Nenávisť, neakceptovanie iného pohľadu, pohŕdanie, výsmech – to sa stalo hlavnou zbraňou mladého človeka rozprávajúceho o “totalite”, “zločinnosti komunistického režimu” a podobné blahovoľné reči krčmových mudrlantov. Iný názor je zosmiešňovaný, o čom by veľa vedeli hovoriť taký Ľuboš Blaha, či Lukáš Perný.

Kovaný mladý liberál píše stohy článkov o hoaxoch, nepriateľskej proruskej propagande, no sám neváha vytrhávať z konceptu články a príspevky Ľuboša Blahu, Petra Dinuša, Lukáša Perného, či Eduarda Chmelára – tak sa jeden pohľad stáva dominantným nad ostatnými, stáva sa súčasťou štátnej propagandy, pri ktorej by mali všetci zbystriť pohľad, či to nie je doba ako vystrihnutá z románov Orwella. Fašizmus nenastupuje koncentračnými tábormi, ani šibenicami – fašizmus týmto javom vrcholí vo svojej najhoršej podobe. Aj Hannah Arendtová kedysi konštatovala, že totalitná spoločnosť, jej nástup sa neprejavuje diktátorskými manierami, ale akýmsi pozlátkom demokracie – cukrom a bičom vládnucich elít. Akousi spásonosnou pravdou na všetko, ak je v tom pravom provládnom pohľade.

Ani opozícia sa najskôr nelikviduje v plynoch koncentračných táborov, no spočiatku sa zosmiešňuje a napáda sa pre svoje názory. Totalitná spoločnosť, zvlášť jej nástup sa prejavuje pretláčaním jednotného názoru na politiku, na spoločnosť, na obyvateľstvo – všetko ostatné je odsúdeniahodné. Menia sa pojmy, no jednotný pohľad zostal. Miesto ideologickej diverzie, pravicového a ľavicového revizionizmu, oportunizmu, antikomunizmu, antisovietizmu dnes poznáme proruskú ideológiu, hoaxy, dezinformačné weby, alternatívne média, antivaxerov, antiamerickú proruskú loby a podobne.

Nepripomína Vám to roky minulé? Mne áno.
V mene boja proti komunizmu sa pretláča do popredia to, čo všetci na socializme neznášali, a čo je horšie, neraz to pretláčajú tie isté osobnosti, ktoré o 180 stupňov obrátili kabát.

Je smutné, ak niekto, kto sa do povedomia spoločnosti dostal ako socialistický herec, tribún revolúcie roku 89, ktorého poriadkové sily VB nikdy nezmastili, neváha navrhovať verejne v mene akýchsi pochybných ideálov poslať na demonštrujúcich nespokojných ľudí obrnené transportéry, vodné dela a ťažkoodencov. Vážne takúto stoku vypudil zo seba jeden z tribúnov revolúcie, ktorá sľubovala pochopenie a pravdu a lásku? Za 30 rokov tá láska a pravda ako prirýchlo vyprchala a ostal po nej len hnusný smrad falše a pokrytectva.

Pred pár dňami Len včera zomrel človek, ktorého som si pre jeho múdrosť, skúsenosť i snahu zobraziť pravdu v tých najjasnejších farbách, akú kedy mohol novinár zobraziť veľmi vážil. Mal som možnosť ako mladučký študent histórie s ním hovoriť a doteraz si pamätám jeho vetu, jeho radu, ktorú mi dal do života. “Ak chcete robiť prácu historika musíte poznať pravdu z viacerých uhlov pohľadu. Ak ju zobrazujete len v jednom, nie je to história, je to propaganda.” Áno toto mi pomohlo sa orientovať. Nemyslím si, že obdobie rokov 1948 – 1989 bolo jednou “veľkou čiernou dierou”. Bolo to obdobie, kedy sa ľudia rodili i umierali. Obdobie so svojimi prednosťami i nedostatkami.

Je smutné, že človek s takýmito vedomosťami je dnes zosmiešňovaný len preto, že bol otcom poslanca Ľuboša Blahu, že v skryte je napadaná celá jeho rodina, ktorú postihla krátko pred Sviatkami veľká strata. Ako keby vymizol ľudský súcit a povestné latinské DE MORTUIS NIL NISI BENE

Skryté narážky, nenávisť, podprahové údery, škodoradosť nie je a nesmie byť súčasťou politického boja a takýto človek by v slušnej spoločnosti nemal čo hľadať, bez ohľadu na to, či je “stranícky súdruh, či politický odporca”, inak je naša spoločnosť odsúdená na zánik poznačený zlobou, nenávisťou a falšou.

Ešte raz vyslovujem Ľubošovi i celej jeho rodine úprimnú sústrasť a nech a nenechá zdeptať ľuďmi, ktorí sa tvária, že zmýšľajú demokratický, no sú poznačení zákernosťou, zlobou a falošnosťou, ich história nikdy nebude poznať.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies