Doslov k trestnému oznámeniu zo dňa 25.2.2020 týkajúceho sa absolútnej nečinnosti JUDr. Čižnára:
Tak trochu cielene, aby sa v špecializácii kovaný, s cielene vysoko pridanou hodnotou, čo najskôr dozvedeli, že naznačovaná očista justície sa musí dotknúť svojvôle aj tých, čo pri zastretom svedomí hrubo porušovali zákon, som podanie z 25.2.2020 nezaslal priamo Dr. Kováčikovi, ale Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku. S vedomím, že musí fungovať princíp posúdenia obsahu podania s následným odstúpením príslušnému orgánu, čiže špeciálnemu prokurátorovi.
Špeciálny prokurátor má v zmysle §196 Tr. poriadku zákonom stanovenú povinnosť bez meškania, ak je tu potreba doplnenia, vykonať výsluch oznamovateľa, alebo vyžiadať písomné podklady, aby mohol rozhodnúť v lehote 30 dní.
Dnes som dostal upovedomenie o postúpení podania:
Vzhľadom na zákonom avizovanú potrebu výsluchu oznamovateľa a predloženia dôkazov sa obraciam na verejnosť, na tých, ktorým nie je osud republiky ľahostajný aj z hľadiska avizovanej očisty justície a prokuratúry, aby sa zamyslela nad zmyslom a cieľom čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje:
„ Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“
JUDr. Goga, bývalý prokurátor Generálnej prokuratúry SR, podal trestné oznámenie na JUDr. Čižnára
Na čele prokuratúry je generálny prokurátor… ( čl.150).
Hlas smerom k verejnosti sa týka otázky, či je možné v právnom štáte tak mediálne jednostranné a nevyvážené farizejstvo, ktorého svedkami sme boli v poslednom čase v kauze riešenej senátom Dr. Klemaniča. Ani len v náznakoch sa nezhodnotili konkretizované listiny publikované len jedným periodikom ( jeden proti všem…) nesúce prvky umožňujúce zákonom povinne určenú možnosť domáhať sa svojej pravdy, umožňujúcu spochybňovanie jednostrannosti, jednoznačnú tendenčnosť.
Cielene dochádzalo k podsúvaniu len tej časti pravdy, ktorá vyhovovala zámerom tejto obrej politicky motivovanej súhry okolností. V nej úplne zaniklo, že spoločenstvo všetkých občanov tohto štátu sa cez svojich zákonodarcov zhodlo na platnosti a nedotknuteľnosti zásady, že ten proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným rozsudkom jeho vinu.
Popri zákonnej apelácii vyzývajúcej orgány činné v trestnom konaní a súd, aby zhodnotili dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia ( zjavne svedomia) založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo obžalovaný platí aj podmienka, že súd smie prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané.
A tu bol daný môj dôvod sa nielen cez médiá, ale aj cez štátom vytvorený nástroj – úrad špeciálneho prokurátora opýtať JUDr. Čižnára, prečo sa akosi vytratil, prečo jasne nenechal svojou hovorkyňou vyhlásiť, že publikované dôkazy dobovo vyhotovené ( r. 2000) štátnou inštitúciou ( SIS), ktoré majú preukazovať, že zmenky boli vyhotovené pred vyše 20 rokmi a nie po r. 2013 sú falzifikáty, nedôveryhodné listiny, na ktorá konajúce orgány nemôžu prihliadať.
Keď sú a boli v trestnom spise, ako to bolo zverejnené, už v čase tvorenia vyšetrovacieho spisu, v čase spracovávania obžaloby a počas celého konania na súde? Keď ich mal ( mohol mať) vo svojich rukách?
Popri tejto povinnosti pána Čižnára tu bola taká povinnosť aj konajúceho súdu. Tým, že nepripustil vyvrátenia, alebo potvrdenie verejne publikovaných dôkazov, zaťažil svoje rozhodnutie neodstrániteľnou vadou, ktorá sa raz bude musieť patrične vysvetliť a bude sa musieť podľa nej aj rozhodnúť.
Aj ďalšie súvislosti, ktoré sú pri bližšom pohľade na kauzu zjavné veľkému okruhu verejnosti je najmä súdom jednostranné zdôrazňovanie nespochybniteľnosti dôkazu – prepisov z telefónnej aplikácie a subjektivistický záver znalkyne,( akokoľvek zdanej, ale len s jej subjektívnym záverom zjavne účelovo zisteným cez sklenenú guľu, prípadne stojacej na zásade, keď popri hmotnom efekte sa natíska aj jedna z alternatív možného záveru: čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo…).
Ten subjektivizmus však umožnil arbitrárnu očistu a zdôvodnenie… a gilotínu. A čo ak účelové nepripustenie dôkazov, čo aj so záverom, že nemajú silu preraziť dôkazy obžaloby by umožnilo naplnenie ducha zákona, ktorý v ustanovení § 1 hovorí:
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trest činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb.
Je iróniou zdôrazňované tvrdenie z jednej strany o tom, že do telefónnej aplikácie sa dá nabúrať a vložiť kompromitujúci materiál a takto sa očisťovať so súčasným tvrdením, že v prípade Mariána Kočnera sa to v jeho aplikácii nepripúšťa. Pritom, táto aplikácia bola mimochodom najskôr vydolovaná z úložiska príslušného operátora ( možný zásah). A takto vyzbrojený telefón bol následne bez súhlasu vlastníka v iných rukách ( možný zásah) v krajine neobmedzených technických možností. A tam určite pôvodní obyvatelia kontinentu pri bojovej porade a fajke mieru čosi vymysleli a posunuli…
Však ide len o to najposlednejšie v potrebách človeka. Pán Keller, ako sa dozvedáme, by o tom vedel viac povedať.
A týka sa nás všetkých.
Záverom je tu aj v rámci ďalšej kauzy týkajúcej sa jedného z najvyšších činiteľov Generálnej prokuratúry, takmer generálneho JUDr. Čentéša, ešte jedna zásadná otázka cez otvorený list bývalého prokurátora, Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky:
V nadväznosti na mediálne zverejnené údaje o závažnom podozrení, že priamo na Generálnej prokuratúre SR došlo zo strany najvyšších činiteľov trestného odboru k činnosti, ktorej výsledkom je konkrétnou skupinou osôb účelové vytvorenie nezákonného stavu s cieľom preukazovania zavinenia dopravnej nehody poškodenou s jej možným trestnoprávnym a zodpovednostným postihom sa týmto otvoreným listom pýtam priamo pána JUDr. Čižnára, generálneho prokurátora Slovenskej republiky či nedošlo k vedomému zneužitiu právomoci, keď vybavujúci prokurátor trestného odboru, ktorý je podriadený Dr. Čentéšovi, si nesplnil zákonnú povinnosť konať postupom podľa § 196 ods. 1 Tr. por., keď dňa 13.11.2019 podané trestné oznámenie neodstúpil na vybavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže sa podozrenie týka konkrétnych údajov, o spolčení skupiny osôb pozostávajúcej z vedúcich predstaviteľov generálnej prokuratúry a sudcu a znalcov ÚSI Žilina za účelom spáchania konkrétneho trestného činu?
Nie je to nezákonný postup, pokiaľ bolo toto trestné oznámenie vybavené podriadeným úradníkom v pôsobnosti podozrivého Dr. Čenteša tak, že bolo cielene odstúpené na Krajskú prokuratúru v Nitre, ktorá je však vo veci od r. 2002 pre zaujatosť z konania vylúčená, a ktorá oznámenie postúpila na vybavenie tak aby sa nemohla zistiť nezákonnosť ďalšej dotknutej prokurátorke podozrivej zo zneužívania právomoci? Na čo je vlastne zákon, ktorý presne stanovuje postup v týchto prípadoch? Žeby pre prokuratúru neplatil?
JUDr. Július Goga