Výroky, ktoré v rozsudku nikto neočakával – Rozsudok nad Kočnerom odhalil manipulovanie médií, nekvalitné vyšetrovania a postup prokuratúry – 2.časť

Nedávno sprístupnený rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vyvolal po prvej vlne reakcie šokovaných celebrít aj reakcie novinárov, ktorí čiastočne priznali, že viedli inkvizičnú a likvidačnú vojnu proti dopredu vybraným páchateľom. V tomto procese ale nie sú dôležití novinári a ich kariérne záujmy, ale dôvody, prečo dodnes neboli zistení skutoční páchatelia a prečo senát Ruženy Sabovej nemal iné právne východisko, len zamietnuť obžalobu proti Kočnerorvi a Zsuzsovej. Dosah a význam tohto rozsudku je tak významný, že po dlhšej príprave sa analyticky vyjadríme k okolnostiam, ktoré nastali po záverečných rečiach a ktoré v médiách rezonovali po vynesení rozsudku. Prinášame autentické znenie tohto rozsudku, ktorý významným spôsobom vyhodnotil aj vierohodnosť niektorých dôkazov ( Andruskó, Threema, sledovanie obetí Tóthovým komandom, atd.).

Rozsudok, ktorý bol odôvodnený logicky a právne správne

A/ Čo je podstata a logické odôvodnenie rozsudku ?

V druhej časti prinášame významné časti rozsudku, ktoré viedli k rozhodnutiu, a ktoré u predpojatých médií a neznalých celebrít vyvolali šokované reakcie. Títo totiž očakávali rozsudok podľa želania „verejnej mienky“ programovanej tendenčnými médiami, ktoré sú platené oligarchami. Miesto toho dostali záver, ktorý bol logicky a právne správne odôvodnený. Najviac masírované okolnosti a dôkazy, ktoré média pripisovali nielen svedectvu Zoltána Andruskóa, Petrovi Tóthovi, ale aj  takzvanému rozšifrovaniu komunikácie Aleny Zsuzsovej a Kočnera prokuratúrou, boli vyhodnotené ako pochybné. Nerelevantné dôkazy a vzniknuté pochybnosti súd vyhodnotil podľa zásady in dubio pro reo ( v prípade pochybností v prospech obžalovaného). A pri tom iba niektoré dôkazy boli kvalifikované ako pochybné, väčšina bola odmietnutá rozhodnosťou a jasným právnym vyhodnotením ich nepoužiteľnosti pre rozhodnutie o vine. Ani nemohol inak. ( strana 138 rozsudku)

Prokuratúra dostala poučku v tej najtvrdšej forme za to, že neobstála podanú žalobu dôkazovo:

 


 

Strana 137

strana 138

 

B/  Výrokové časti rozsudku

Samotný rozsudok má 138 strán a obsahuje všetky formálne znaky, ktoré sa týkajú povinnosti súdu k podanej obžalobe a k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť.

Výroková časť rozsudku na 12 stranách popisuje:

  • Vinu a trest hlavného obžalovaného Tomáša Szabóa

    k jeho skutkom, respektíve k vraždám podnikateľa Molnára, Jána Kuciaka, Martiny Kušnierovej, ale aj nedovolenému držaniu zbraní a streliva, za čo mu súd vymeral súhrnný trest za úkladnú vraždu, porušovania domovej slobody a nedovoleného ozbrojovania (strana 8):

V súvislosti s vraždou Jána Kuciaka súd uviedol na str. 75 rozsudku, že:

Zabili Jána Kuciaka Srbi ?

 

 

  • Obžalovaný Marián Kočner

    sa priznal k držbe nedovoleného streliva, za čo ho súd odsúdil:

Je otázne, či sa Marián Kočner odvolá ohľadom trestu, lebo v minulosti bol držiteľom zbrojného pasu a ku skutku sa priznal.

 

  • Vo veci obžaloby Aleny Zsuzsovej a Mariána Kočnera

    za účasť, príprave a sprostredkovaní vraždy súd rozhodol tak, že ich spod obžaloby oslobodil:

C/  Formálno-procesný obsah rozsudku

Jednotlivé body vydaného rozsudku sú rozsiahlo odôvodnené na 77 stranách ( strany 12-89) , pričom súd formálne aj z procesných dôvodov reprodukoval každý vykonaný dôkaz na súde, či svedectvá, posudky, alebo časti spisu oboznámené z prípravného konania. Všetky tieto dôkazy priamo vyhodnotil z hľadiska ich významu a to jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, čo bolo veľmi významné aj z hľadiska nejasnej žaloby, ktorá značnú časť obžaloby stavala na priamom reťazené nepriamych dôkazov a z toho sa snažila vyvodiť konkrétnu trestnú zodpovednosť ku konaniu obžalovaných. K niektorým častiam tohto odôvodnenia sa súd vrátil analyticky aj v pokračujúcich častiach rozsudku, kde ich vyhodnotil aj z hľadiska ich právneho významu .

 

D/ Výrok o treste a náhrade škody (strana 89-97)

K uplatnenému nároku škody rodiny Kuciakových vo výške 500.000,-€ a nákladov na pohreb súd uložil Ing, Tomášovi Szabóovi uhradiť náklady rodiny Kuciakových  spojené s pohrebom vo výške  1490,10€. Taktiež Szabóvi uložil súd povinnosť uhradiť náhradu škody vo výške 1943,60€ pozostalej po Petrovi Molnárovi. V ostatných nárokoch súd odkázal vo veci nemajetkovej ujmy podľa § 288 ods. 2 Tr. Poriadku na civilný proces.

Ohľadom nároku Zlaty Kušnierovej súd v tomto konaní nemohol rozhodovať, lebo vykonávateľ vraždy Miroslav Marček bol vyčlenený na samostatné konanie, kde sa k jej vražde priznal a uviedol, že ani Andruško ani Szabó nevedeli o jej možnej prítomnosti, Jednalo sa o vraždu vykonanú bez plánovania a znalosti ostatných obžalovaných. Z tohto dôvodu ani nárok Zlaty Kušnierovej v tomto konaní nebolo možné voči obžalovaným uplatniť.

 

E) Výrok o oslobodení Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej spod obžaloby

( str.97)

Súd sa sústredil na dôkazné tvrdenia argumentáciu obžaloby, ktorá nemala ani jeden priamy dôkaz, nepriamym dôkazmi mali byť svedectvá Andruskóa, Tótha, sledovacieho komanda objednaného Tóthom ( a nie Kočnerom!), výpis a interpretácia komunikácie a pohyb telefónov Zsuzsovej a Kočnera, ako aj iné nepriame dôkazy v interpretácii prokuratúry.

V rozsudku sa uvádza :

„Obžaloba odôvodňuje výrok o vine obž. Mariana Kočnera sústavou nepriamych dôkazov

s podporou motívu pomsty novinárovi Jánovi Kuciakovi za to, že písal články o jeho podnikateľských aktivitách majúcich kriminálny podtext odôvodňujúc pritom, že tento motív konanie obžalovaného inicioval.“

 

Zoltán Andruskó a jeho kajúcnictvo – ako sa ním vysporiadal súd

 

Najvážnejším nepriamym dôkazom obžaloby bolo svedectvo Zoltána Andruskóa ohľadom označenia Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej ako objednávateľov vraždy.

Andruskó mal za krivé svedectvo voči Zsuzsovej prisľúbený nízky trest, Ostružlík beztrestnosť

Peter Tóth a jeho motivácia – súd neakceptoval dôkazy spojené s Petrom Tóthom

 

Ďalším dôkazom prokuratúry mali byť dôkazy zaistené od Petra Tótha najprv v polohe utajovaného svedka,  dôkazy spočívali jednak v poskytnutých telefónoch z ktorých boli extrahované údaje z aplikácie Threema o ktorých sa ich autor vyjadril že sú ľahko sfalšovateľné:

Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!

Takisto od Petra Tótha pochádzala legenda o sledovaní Jána Kuciaka, ktoré mal údajne objednal Marián Kočner

Obžaloba Kočnera sa rozpadá na sfalšovaných dôkazoch a krivých výpovediach – 1.časť

súd v tejto súvislosti skonštatoval aj okolnosti a motiváciu sledovania na str. 109 rozsudku

Táto skupina vlastne bola nasadená  na údajné sledovanie drogovej činnosti, v skutočnosti odhaľovala prípravu štátneho prevratu.

 

Sledovanie organizátorov demonštrácií, ktorí pripravovali pád vlády

 

S osobou a motiváciou Petre Tótha a podozreniami týkajúcich sa jeho motívu brániť sa trestnoprávnej zodpovednosti venoval aj rozsudok opakovane, napríklad aj na strane 109, kde zhrnul svoje právne závery k tomuto svedectvo a k spôsobu vykonaného dokazovania takým právne popísaným spôsobom, e príslušné orgány by mali ihneď začať konať v tejto veci zo súbehu viacerých skutkov.

Threema bola vyhodnotená súdom selektívne, ani to nestačilo na kvalifikovanie dôkazu

K obsahu Threemy, z ktorej vybral state na stranách 115-121 rozsudku je potrebné uviesť, že súd sa vysporiadal s mystifikáciou významu obsahu, ktorú považoval za nepoužiteľný dôkaz ( str. 135)

Naviac zrejme konal aj pod ťarchou skutočnosti, že spoločnosť Threema poskytla stanovisko k falšovateľnosti  tohto komunikačného produktu.

Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!

Platba 50 tisíc za vraždu – prokuratúra nepreukázala

 

Na strane 122 rozsudku je presne rozobrané tvrdenie prokuratúry a vyhodnotené produkované dôkazy. Z nich vyplýva:

Motivácia Mariána Kočnera – zverejnené články

Na základe konkrétneho preskúmania komunikácie Marína Kočnera zo dňa 26.2.2018 zistil, že tento telefonát súvisí s predvolaním na výsluch vo veci údajnej vyhrážky s Jánom Kuciakom, kde odznela veta: “ .. .Ked niekomu niekto povie ze sa zacne starat do jeho veci to je odkedy vyhrazanie ? To neznamená, že mu chces akokolvek ublizitl l“ Táto veta bola vlastne proruraúrou dezinterpretovaná a bol je daný iný význam, ktorý mal súvisieť s objednávkou vraždy.

Alena Zsuzsová stála pred súdom na základe pomsty Andruskóa

Alena Zsuzsová: Ak nepoviem, že si Kočner objednal vraždu dostanem doživotie

Na strane 127 rozsudku sa uvádza:

Stupídna rozprávka o univerzálnej sprostredkovateľke vrážd Zsuzsovej sa rozpadla ako domček z kariet

Z uvedeného vyplýva, že Zsuzsová, na základe tvrdení Andruskóa dostala  sa do podozrenia postupne, keď Andruskó po svojom zadržaní ešte ani nespomenul jej presné meno, až následne vybalil verziu s jej obvinením zo sprostredkovania aj s menom Mariána Kočnera.

 

Alena Zsuzsová: Ak nepoviem, že si Kočner objednal vraždu dostanem doživotie

 

Celý proces vedený voči nej bol poznačený nechutnými invektívami a útokmi mainstreamových médií platených oligarchami.

Proces s bosorkou

F/ Právna argumentácia k rozsudku

Súd na desiatich stranách vysvetlil svoj právny názor, rozhodnutie aj s odvolaním sa na platnú judikatúru a ustálené právne názory či rozhodnutia Najvyššieho súd a Ústavného súdu SR.

Vzhľadom na reakcie niektorých médií a novinárov, ktoré opäť programujú verejnú mienku tentokrát nie proti  Kočnerovi, ale proti tomuto senátu, je potrebné vybrať a citovať aspoň niektoré state z tohto právneho odôvodnenia, lebo znamenajú nezvratnosť stavu dôkazov aj v odvolacom konaní a tým znamenajú aj to, že neprichádza do úvahy iné právne zhodnotenie dôkazu, ktorý nemá hodnotovú ani právnu kvalifikáciu plniť tento inštitút v trestnom konaní:

Súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s rôznymi tvrdeniami Andruskóa, lebo tento mal byť kľúčovým svedkom obžaloby. Ani ostatné dôkazy (svedectvo Petra Tótha, sledovanie Jána Kuciaka, Threema a jej obsah, atď.) nebolo postačujúcimi  dôkazmi a ako nepriame dôkazy nesplnili podmienku nadväznosti do uceleného reťazca.

Z tohto dôvodu vlastne súd uzatvoril svoj rozsudok  viacerými konštatovaniami  k samotnému konaniu, k istote rozhodnutia a k dodržiavaniu prezumpcie neviny a práv obžalovaných:

Súd teda na základe vyhodnotenia dôkazov dospel k záveru, že existuje dôkazná núdza, pri ktorej sa obžalovaným nedá preukázať vina:

Nasleduje:

Pokračovanie- 3.časť – Mediálny lynč, ktorý odviedol stopu od objednávateľov

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies