Septembrové pojednávania sa Lipšicovi vymkli nadobro spod kontroly, odviesť pozornosť sa nedarilo ani výstupmi o peknom modrom obleku Kočnera, ani textami o tom, že Kočner sa správa rovnako arogantne ako na tlačovkách, ktoré organizoval a ani informáciami o organizovaní úteku, či leteckými prevozmi na pojednávanie.
Lipšicovi vybuchovali predvolaní svedkovia
V prípravnom konaní obidvaja obvinení vypovedali kto o zmenkách vedel a zároveň žiadali uvedených svedkov predvolať. Týchto svedkov vyšetrovateľ odmietal vypočuť, paradoxne predvolával svedkov, ktorí z hľadiska pozície, ktorú zastávali nemuseli o zmenkách vedieť a ani nevedeli.
Predvolávať v pozícii svedkov, ktorí o veci nevedeli a odmietanie svedkov, bolo neštandardné, ale v politických procesoch, v ktorých sa angažuje JUDr. Lipšic rozum a logika spravidla absentuje. A tak širokú verejnosť niekoľko dní senát bavil výpoveďami svedkov, ktorí nevedeli uviesť k zmenkám nič iba to, že o nich nevedeli. Podľa toho, čo mali predpísané, čiže povedať, že o zmenkách nevedeli, predpokladalo sa, že sa nebudú pre istotu vyjadrovať k ničomu, respektíve na otázky advokátov obvinených nebudú odpovedať, prípadne budú odpovedať, že si nepamätajú. Pôsobivé predstavenia začínali s pripravenými písomnými lístočkami, ktoré vo veľkom štýle ukázali predsedovi senátu. Ibaže pre dievčatá, ktoré v minulosti neabsolvovali súdne konanie, v stresovom prostredí, kým Lipšic nezačal vrieskať, že nemajú na otázku odpovedať, odpovedali tak, že vyvrátili mnohokrát vlastné tvrdenie z prvej takzvanej spontánnej výpovede.
Svedkovia obhajoby, ktorí v prípravnom konaní vypovedali, že o zmenkách vedeli a nesporne mali o zmenkách vedomosť nakoľko boli na nich pri vysporiadavaní sporu prevádzané obchodné podiely, po vyhrážkach právneho zastúpenia Markízy a prokurátora Šantu adresovaných bezprostredne po pojednávaniach pred médiami, menili svoje výpovede.
Kauza „Zmenky“ – finančne najnáročnejší projekt novodobej justičnej tvorby – 2. časť
Médiá
Každý kto sledoval proces a zároveň vyjadrenia a komentáre novinárov, nepochybne sa nevedel zbaviť pocitu, že médiá popisujú konanie v inej veci. Nepochopiteľné boli najmä vyjadrenia novinárov, ktorí dokazovanie čítaním listín konaním vyhodnotili v publikovaných textoch ako bezpredmetné prieťahy obhajoby. Riešiť právne vedomie slovenských novinárov, ktoré je v súčasnosti skôr bezvedomím, by bolo stratou času, ale predsa len mnohí z nich chodia na pojednávanie a vedia v akých časových intervaloch sú vytyčované pojednávania. Pri krátkom zamyslení si uvedomíme, že od začiatku konania bavili médiá verejnosť príbehmi, ktoré sa približovali obsahom stupídnym francúzskym komédiám a nemali nič spoločné s objektívnosťou, pravdivosťou a ani reálnym základom. Najdôležitejšou úlohou mediálnych výstupov bolo odvádzanie pozornosti od reálneho prejednávania trestnej veci, so zameraním na pozitívny imidž CME a spravodajské hry na pozadí.
Spravodajské hry
Lodička na Nový Zéland, prepadnutý diplomatický pas
Nad rozprávkou o plánovanom úteku Mariána Kočnera zo Slovenska, súdny človek sa nanajvýš pousmial, pretože útek z krajiny nikto nepripravuje a nekomunikuje cez sociálne siete facebook, či WhatsApp a ani SMS a vonkoncom evidentne neplánuje útek do krajiny, s ktorou máme uzatvorenú zmluvu o vzájomnom vydávaní zločincov. Keďže Slovenská republika má so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska uzatvorenú zmluvu o vzájomnom vydávaní zločincov, č. 211/1926 Sb, bolo vylúčené, aby rozhľadený Kočner vyhodnotil Nový Zéland ako krajinu vhodnú pre útek. Osoba, ktorá sa rozhodne pre útek do vzdialeného zahraničia, naplánuje odchod do krajiny, s ktorou Slovenská republika nemá podpísanú zmluvu o vydávaní zločincov, zvolí rýchlejší spôsob prepravy nie loď a nepocestuje na prepadnutý diplomatický pas. Tejto rozprávke ani súd neuveril. Nestotožnil ani s tvrdeniami prokuratúry, že by si mohol zabezpečiť iný cestovný pas na čiernom trhu, ktoré označil za hypotetické a nepodložené. Konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali reálnu obavu z úteku do zahraničia, by boli aj podľa súdu, napríklad doklady svedčiace o objednaní si konkrétnej cesty, cestovný alebo palubný lístok.
Treema – nástroj škandalizovanie sudcov a prokurátorov
Neoverené prepisy, prezentované médiami od začiatku roku ako komunikácia Mariána Kočnera s predstaviteľmi justície a štátu, ktorou sa prokurátor Ján Šanta spolu s Danielom Lipšicom niekoľkokrát ovplyvniť konanie a zastrašovať právnickú verejnosť boli pred niekoľkými týždňami senátom, ktorý prejednáva vec vraždy nielen spochybnené, ale aj vylúčené z konania. Totiž mnohé zaručené prepisy, zverejnené v médiách, Treema neobsahuje, okrem komunikácie, ktorá bola evidentne vložená v čase keď telefóny sa mali nachádzať u Petra Tótha. Z komunikácie bolo odstránených množstvo správ.
Treema, sa stala nástrojom politického boja, ktorou sa opozícia rozhodla nahradiť predvolebné programy a zviesť do parlamentných lavíc.
Evidentne krátkodobé účinky spravodajských hier, nedokázali prekryť škandálny priebeh a nezákonnosti konania, čo si uvedomoval nielen Šanta ale aj právny zástupca.
Lipšicov a Šantov vabank
Nehovoriac o intenzívnom tlaku americkej ambasády na orgány na výkon spravodlivosti. CME najskôr cez listinu označenú ako CME, z ktorou jednoznačne vyplývalo, že je vyvíja tlak na orgány Slovenskej republiky, aby rozhodli v súlade so záujmami skupiny CME. Listinu, ktorou CME požadovala spravodlivý proces, prokurátor nedokázal vysvetliť odkiaľ pochádza a na pojednávaní začal hovoriť o tom, že je to anonym doručený prokuratúre, čo je zvláštne, nakoľko na dokumente nebola je pečiatka podateľne, kde bol zaevidovaný.
Po blamáži so spravodajskou listinou, ktorou sa pokúsili vytvoriť tlak ochraňujúci americké záujmy, napriek absencii dôkazov o objednávke vraždy Kočnerom, bola na súd podaná obžaloba. Médiá intenzívne začali bez náležitých dôkazov spájať Mariána Kočnera s ďalšími údajnými objednávkami vraždy.
Prečo bolo potrebné vyrobiť z Kočnera takmer masového vraha, pochopili tí chápavejší po vydaní správy ambasády USA:
„Veľvyslanectvo USA prinieslo 11.decembra tlačovú správu, že: „Úrad kontroly zahraničných aktív (OFAC) Ministerstva financií USA dnes označil Mariana Kočnera za osobu, ktorá je zodpovedná, spolu vinná alebo sa priamo, či nepriamo angažovala v závažnom porušovaní ľudských práv. Marián Kočner a šesť podnikateľských subjektov sú sankcionovaní v súlade s výkonným nariadením č. 13818, ktoré uplatňuje tzv. Magnického globálny zákon o zodpovednosti za porušovanie ľudských práv.“
Keďže na štátne orgány Slovenska sa zákon nevzťahuje, a Marián Kočner nemá účty v v USA zápis do zoznamu najväčších zločincov skutočne nedával zmysel.
Dnes sa prevalilo, že Marián Kočner bol zapísaný na zoznam zločincov, nie preto že by bol skutočným objednávateľom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ani pre porušovanie ľudských práv, ale preto, aby sa zabránilo znalcovi USA Gerrymu LaPortee, ktorý urobil posudok na zmenky so záverom, že sú pravé, dostaviť sa na Slovensko podať svedeckú výpoveď a zdôvodniť závery svojho znaleckého posudku.
Poľovačka mainstreamu na Kočnera a jeho rodinu – právne bludy o americkej jurisdikcii