Mediálny hon na Zsuzsovú ožíva demagogickými úvahami médii

Madam Tódová opäť zavádza tvrdením: Aj Andruskó usvedčil Zsuzsovú…

Nedávno zverejnené dátumy pojednávania vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky na odvolacom súde automaticky naštartovali projekty mediálneho lynču na základe objednávky takzvaného  verejného záujmu. Na čele tejto armády sa postavila iniciatívne Monika Tódová.

Cenami obťažkaná novinárka sa pod ťarchou svojich tvrdení a záverov čoraz hlbšie prepadáva do
zapáchajúceho bahna novinárskych kačíc a snaží sa uštrikovať pre Alenu Zsuzsovú väzenský kabát  z dvoch prípadov , kde je obvinená Alena Zsuzsová  cez závery a tvrdenia kajúcnika Andruskóa.

Aj jej posledné právne rozbory a analýzy dôkaznej situácie v kauze vraždy exprimátora Kolárova
Basternáka tomu priamo nasvedčujú. Tu tvrdí: „ Aj Andruskó usvedčil Zsuzsovú z vraždy Basternáka.
Rozsudok dáva nádej na uzavretie prípadu vraždy Kuciaka“.
Už samotné označenie príspevku so závermi v nadväznosti na časovú os priamo naznačujú, že ide
o výtvor na priamu objednávku s akcentom na pripravované konania odvolacieho súdu nielen vo veci
vraždy exprimátora ale aj vraždy novinára a jeho priateľky, kde sa pod naznačovanou nádejou zrejme
očakávajú kroky senátu najvyššieho súdu smerujúce k zmene oslobodzujúceho rozsudku
prvostupňového súdu.
Ako sa v príspevku zvýrazneného v tejto dobe príznačným záberom tvrdej ruky zákona uvádza: …
„ rozsudok Jána Hrubalu je ako detektívka a politický triler v jednom“. Ďalej konštatuje… „ Hrubalov
senát, v ktorom boli aj sudcovia Ján Giertli a Jozef Šutka odsúdil Zsuzsovú, Ostružlíka a Mosnára na 21
rokov.“

Pre objektivitu a vyváženosť v informovaní verejnosti sa však žiada uviesť isté súvislosti na pravú
mieru, aby si tak aj nezainteresovaný čitateľ mohol vytvoriť svoj názor na činy osôb, ktorým bola v roli
sudcov zverené riešenie postihu páchateľov trestných činov. A hlavne spravodlivosť!
Páchateľ Štefan Kaluz:bol odsúdený rozsudkom špecializovaného súdu v Pezinku dňa 4.8.2011. Senátu predsedal sudca JUDr. Jozef Šutka.

Rozsudok voči Alene Zsuzsovej a Romanovi Ostružlíkovi je jedno veľké svinstvo postavené na klamstvách JUDr. Hrubalu 

Nikdy, ani v jednej z mnohých svojich výpovedí vo svojej trestnej veci pred vyšetrovateľmi, a na
pojednávaniach pred súdom počas trestného konania po 9.7.2010 do právoplatnosti rozsudku
a následne v podaniach o obnovu konania v roku 2013 menovaný ani v náznakoch neuviedol, že by
sa Alena Zsuzsová akokoľvek podieľala na vražde exprimátora. Takto bola celá vec a pri rôznych
podozreniach o jej pozadí na celé roky uzatvorená.
Aj po vyše 8 rokoch pri vypočúvaní dňa 1.8.2018 sa Kaluz odmietol baviť na túto tému. Až dňa
23.1.2019 z neznámeho dôvodu zrazu zmenil svoj prístup k tvrdeniam a začal uvádzať orgánom
polície a prokuratúry známe a všeobecne použiteľné súvislosti o zainteresovanosti Zsuzsovej,
Ostružlíka a Mosnára na tejto veci, keď ešte pred tým bola do veci zapojená známa persona.

Kajúcnik Andruskó:

Až v súvislosti s vynorením sa kajúcnika Andruskóa pri vyšetrovaní vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky sa prikročilo k otvoreniu tejto starej veci.
Začalo to výpoveďou Andruskóa, ktorý „prelomil“ mlčanie.
Dňa 8.10.2018 svojim tvrdením o udalosti, ktorá sa však nikdy nestala, mu bolo umožnené
„kooptovanie“ do kauzy vraždy Basternáka, ktorého ani vôbec nepoznal a v tejto súvislosti ani nebol
nikdy vypočúvaný. Bez toho aby bližšie ozrejmil viaceré podstatné okolnosti, v postavení „svedka“
popísal ako sediac v aute s Alenou Zsuzsovou si k ním prisadol pre neho temer neznámy Ostružlík
a pred ním sa opýtal Zsuzsovej „ prečo sa to ešte nestalo?“. Táto ihneď niekomu zavolala. Keďže sa
„svedok“ v označení toho komu volala preriekol a volaného označil ako „malého Vlada“ bolo treba,
aby sa súd s týmto „relatívne vážnym rozporom“ ( citát z Hrubalovho rozsudku) vysporiadal. Stalo
sa. Súd si to vysvetlil „nedostatočným pochopením otázky… udalosti sa mu mohli pliesť … svedok
bez malígneho úmyslu nie vždy identicky opisuje svoju pamäťovú stopu“.

Z korunného svedka Andruskóa sa stal problém nielen pre obžalobu, ale aj pre OČTK, ktoré s ním vykonštruovaný proces pripravovali

Je však zarážajúce, že napriek poznaniu orgánov činných v trestnom konaní, že niekoľko dní pred
vraždou ( údaj od Andruskóa), kedy mal sedieť Andruskó v aute so Zsuzsovou a k ním si mal prisadnúť
Ostružlík nedošlo k telefonickému hovoru medzi Zsuzsovou a Vladimírom Mosnárom ( prichádza do
úvahy ako jediný možný činovník) a nemohla byť takto v rámci neuskutočneného hovoru zisťovaná
odpoveď na otázku „ prečo sa to ešte nestalo“. Skutočnosť, že Kaluz sa s Mosnárom spoznal až dňa
7.7.2010 teda dva dni pred vraždou tiež dostatočne vylučuje možnosť stretnutia v aute „ niekoľko dní
pred vraždou“ a tým aj vymyslenú legendu „svedka Andruskóa“ na ktorej podstatným spôsobom
stojí zdôvodnenie odsúdenia.

Andruskó mal za krivé svedectvo voči Zsuzsovej prisľúbený nízky trest, Ostružlík beztrestnosť

Takto teda taký dôkaz preukazujúci tvrdenie „svedka Andruskóa“, že sedel v aute, počul otázku, videl
telefonát okrem jeho účelového tvrdenia jednoducho neexistuje.
Je tu podozrenie, že došlo k vymysleniu vyššie uvedenej legendy ako zapojiť tohto kajúcnika do tejto
veci. Nie je ani ( neexistuje) telefonát medzi Andruskóm a Zsuzsovou na presné ustálenie miesta
a času ich stretnutia v aute a tiež telefonický dohovor s Ostružlíkom aby tento vedel kde a kedy si
môže do auta prisadnúť. Tu sú jedny z vážnych trhlín v dôkaznej reťazi o ucelenosti ktorej hovorí
odsudzujúci rozsudok.

Úvaha o zákonnosti prvostupňového senátu:
Ústavný súd rozhodnutím IV.ÚS 38(2009 zaujal záväzné stanovisko v otázke nestrannosti sudu, keď
uviedol: Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti.V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje posudzovanie nestrannosti podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení
subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. V rozhodnutí Piersack v. Belgicko z 21. septembra 1982 súd konštatoval, že z rozhodovania by mal byť vylúčený sudca, u ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je celkom nestranný, pretože v
stávke je dôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať v demokratickej spoločnosti a hlavne u účastníkov konania.

 

Sudkyňa Sabová: Nezákonný rozsudok voči Marčekovi!

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).
Podľa zákona:“ Dôvodom na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31
ods. 1 Trestného poriadku sú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu pre jeho pomer k
prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.“
Spoločensko – ľudský záver čitateľa: – o tom, či je bezpochýb možná nestrannosť sudcu, keď tento v postavení predsedu senátu ( tým bol v kauze obžalovaného Kaluza JUDr. Jozef Šutka), ktorý viedol dokazovanie, vypočúval a protokoloval obranu obžalovaného Kaluza, a ktorého senát následne v zistenom dôkaznom stave bez poznaní o zainteresovanosti Zsuzsovej a spol. odsúdil na 25 ročný nepodmienečný trest,- či je možná neprítomnosť predsudku a straníckosti, keď o desať rokov neskôr JUDr. Šutka konal úkony súdu v Hrubalovom senáte, s tým, že odsúdený Kaluz v plnom rozsahu zmenil svoju výpoveď uvádzajúc závažné tvrdenia o účasti neskôr odsúdených, pričom pôvodne ani v náznakoch neuvádzal tieto osoby v súvislosti s vraždou exprimátora Basternáka.

Moje tvrdenia vychádzajúce zo spisu, po konzultáciach s obhajobou takto naznačujú, že pri účelovej
zmene výpovede odsúdeného Kaluza nasledujúcej po zakomponovaní legendy kajúcnika Andruskóa
o stretnutí v aute je aj tento príspevok Tódovej zavádzajúci, lebo kajúcnik Andruskó nemôže usvedčiť
Zsuzsovú z vraždy Basternáka, keďže objektívne nevedel a nemohol vedieť o žiadnych súvislostiach
v tejto veci.

Očakávam však, že blížicim sa termínom pojednávania na Najvyššom súde sa budú množiť diletantské a účelové úvahy a bulvnárne senzácie čoraz častejšie. Práve na nich sa jasne ukáže, čo všetko sa dá urobiť pre novinársku slávu a bulvárny úspech…

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies