Sudkyňa Sabová: Nezákonný rozsudok voči Marčekovi!

Sudkyňa Špeciálneho trestného  súdu JUDr. Ružena Sabová sa ocitla v nezávideniahodnej situácii,  keď na základe priznania viny a dohody  o vine a treste mala  6.apríla 2020 vydať rozsudok voči obžalovanému Miroslavovi Marčekovi vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Ako skúsená sudkyňa a predtým prokurátorka totiž zaručene vedela, že musí rešpektovať inštitút prezumpcie neviny voči každému, aj obžalovaným vo veci vraždy, a nesmie sa vyjadriť ku kvalifikácii skutkov, ktoré sa im kladú za vinu. Vedela, že  nesmie vyslovovať ani názor na dôkazy, s ktorými sa musí vysporiadať v súlade s trestným poriadkom až do vyhlásenia rozsudku voči konkrétnym obžalovaným a vo veci konkrétnych skutkov, ktoré sa im kladú za vinu.

Pri vyhlasovaní rozsudku voči Marčekovi priamo v texte rozsudku však  uviedla tvrdenia a výroky, ktoré vyslovila ako fakty a dokázané skutočnosti vedúce k odsúdeniu Marčeka. Záznam o vyhlásení rozsudku začína na minutáži 5:19:38

Predsedkyňa senátu predviedla zaujatosť, priamo na pojednávaní označila Kočnera za objednávateľa vraždy pred dokázaním viny a rozhodnutím súdu

To, že si sudkyňa osvojila návrhy obžaloby v plnej miere a stotožnila sa s nimi, dokazuje vyhlásenie rozsudku a jeho  písomné vyhotovenie. V ňom uvedené tvrdenia a výroky, ktoré vyslovila ako dokázané fakty, sú  ďaleko za hranicou objektívnosti konania, dokazovania a prístupu k právam obžalovaných.

Tento prístup nebol náhodný a nedbalý, ale premyslený a úmyselný. Sudkyňa sa totiž jednoznačne tvrdila,  že k objednávke vraždy  došlo zo strany Mariána Kočnera a  Aleny Zsuszovej, pričom Kočner dal sledovať Jána Kuciaka utajeným svedkom Petrom Tóthom (PT).

Mimochodom, samotné sledovanie Jána Kuciaka sa dialo v rámci sledovacej akcie, ktorá začala v marci 2017, na realizáciu ktorej Peter Tóth priniesol peniaze v októbri 2016. Za tieto peniaze si členovia tímu v tom roku zrejme dopriali pekné Vianoce, pretože už pol roka vykonávali sledovanie Apache baru a novinárov, ktorí ho pravidelne navštevovali.  Pri sledovačkách používali aj rôzne maskovacie pomôcky,  napríklad falošné fúzy či barle. Pracovali však s reálnou technikou, ktorá patrila objednávateľovi akcie.  Ako vyplynulo z výpovedí svedkov,  domnievali sa, že objednávateľom bola špecializovaná štátna správa, zamestnávateľ sledovačov.

Spis vo veci vraždy Jána Kuciaka – zväzok 29/3 – sledovanie politikov a novinárov

Sudkyňa vyhláseniami o postupe Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej  a o ich nedokázanej trestnej činnosti  teda absolútne svojprávne a nezákonne odôvodnila odsúdenie Marčeka, pričom odsúdenie odôvodnila takými tvrdeniami, ktoré neboli v priebehu konania ešte ani dokázané, ba dokonca neboli v tej dobe ani predmetom pojednávania.

Sudkyňa JUDr. Sabová principiálne porušuje prezumpciu neviny a slobodu tlače

Bez ohľadu na pravdivosť tvrdení rôznych svedkov, najmä rozporov vo výpovediach Szabóa a Andruskóa, sudkyňa uviedla taký priebeh spolupráce a spáchania skutku,  ktorý je značne pochybný, priamo v rozsudku.

Treba si uvedomiť,  že v tej dobe nebol vypočutý a ani konfrontovaný obžalovaný Ing. Tomás Szabó, ktorý tvrdil, že dostali objednávku na bitku Kuciaka a nie na jeho vraždu. Navyše, Marček sa údajne z Kuciakovho domu vrátil k autu s tým, že Jána a Martinu našiel v dome už mŕtvych. Z týchto nezrovnalostí teda vyplýva, že sudkyňa zahodila nielen akúkoľvek laickú či profesionálnu opatrnosť, ale absolútne sa stotožnila s verziou skutku podaného výhradne Andruskoóm a vystačila si iba so samotnou obžalobou bez vykonania dôkazov a overenia tvrdení.

“Keby som mala mafiánskych kamarátov, neobjednala by som si vraždu u takého truľa ako je on”

Takto sa vyjadrila Alena Zsuzsová na adresu Andruskóa, ktorý ako jediný reálne priznal, ( a zhodne s tvrdením Marčeka a Szabóa), že bol jediným, kto ich do domu v Mači posielal a zároveň potvrdil, že Marčekovi a Szabovi nikdy nehovoril o Zsuzsovej a ani o Kočnerovi. Toto potvrdili obaja obžalovaní, Marček, aj Szabó.

Zabili Jána Kuciaka Srbi ?

Predsedkyňa senátu vedela, že koná v rozpore so zákonom

Reakciou na počin JUDr. Sabovej vymenovať v Marčekovom rozsudku skutky obžalovaných Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej  tak, akoby boli prejednané, dokázané a právoplatne vyslovené v rozsudku súdu, bolo rozhodnutie medzinárodného súdneho dvora z Luxemburgu o porušení princípu prezumpcie neviny.  Sudkyňa však pokračovala vo vedení veci ďalej, akoby bola nezaujatá. Rozhodnutie medzinárodného súdneho dvora z Luxemburgu jej však bolo doručené aj do tohto konania a bolo celkom zjavné, že  si musela byť vedomá svojho pochybenia ako aj toho, že  uvedeným spôsobom odôvodnenia rozsudku sa dopustila mimoriadne vážneho právneho deliktu.  Musela vedieť, že vyhlasovanie ešte nedokázaných a neprejednaných skutkov ako výroku a názoru súdu získava silu judikovaného rozhodnutia, čo by v právnej reči v tomto prípade jednoznačne znamenalo prejudikovanie názoru.

Prejudikovaniu názoru sudcu na akúkoľvek vec vo verejnom vyhlásení rozsudku je mimoriadne vážne porušenie zákona a svedčí o tom, že k obžalovanému a k jeho právam pristupuje predpojato a zaujato. Po doručení rozhodnutia Luxemburgského súdu nebola žiadna pochybnosť o tom, že v prípade rozsudku Miroslava Marčeka boli porušené nielen princípy inštitútu prezumpcie neviny, ale aj  samotného princípu nezávislosti v súdnom konaní a dodržiavania tých procesných a vecných zásad, za ktoré zodpovedá priamo predseda senátu, čiže JUDr. Ružena Sabová.

Predsedkyňa senátu predviedla zaujatosť, priamo na pojednávaní označila Kočnera za objednávateľa vraždy pred dokázaním viny a rozhodnutím súdu

Dôkazy sa nedajú vymýšlať a hodnotiť nezákonným spôsobom

V tejto súvislosti netreba chodiť ďaleko, pretože aj v našich odborných kruhoch sa opakovane ustaluje právny názor na to, ako sa dôkaz má vykonať a čo vlastne dôkazom je:

  “Dô­kaz zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku mu­sí byť pre­to zá­kon­ný.

Zá­kon­nos­ťou dô­ka­zu sa ro­zu­mie zis­te­nie, že bol zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­vu­je ale­bo pri­púš­ťa zá­kon, že bol za­bez­pe­če­ný a vy­ko­na­ný op­ráv­ne­nou oso­bou a že sa tak sta­lo v zod­po­ve­da­jú­com štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia a to ta­kým pos­tu­pom, kto­rý je v sú­la­de s práv­ny­mi pred­pis­mi. Ak sa tak nes­ta­lo pôj­de o ne­zá­kon­ný dô­kaz.

Ok­rem zá­kon­nos­ti dô­ka­zu exis­tu­je eš­te tzv. pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu (nep­rí­pus­tnosť dô­ka­zu), pri kto­rej ide v zá­sa­de o zá­kon­ný dô­kaz, kto­rý však vzhľa­dom k ur­či­tým okol­nos­tiam ne­mô­že byť pou­ži­tý v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia a nie je mož­né z ne­ho vy­chá­dzať pri us­ta­ľo­va­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci (nap­rík­lad oso­ba X naj­skôr vy­po­ve­dá v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, tá­to sve­dec­ká vý­po­veď je vy­ko­na­ná pl­ne v sú­la­de so zá­ko­nom, pre­to ide o zá­kon­ný dô­kaz, av­šak nás­led­ne je tej­to oso­be v tom is­tom ko­na­ní, v kto­rom vy­po­ve­da­la ako sve­dok vzne­se­né ob­vi­ne­nie. V ta­kom­to prí­pa­de je vý­po­veď uro­be­ná v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ná, pre­to­že oso­ba už má pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho a nie je mož­né mať v jed­nom ko­na­ní zá­ro­veň pro­ces­né pos­ta­ve­nie sved­ka ako aj pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho. Z ta­kej­to sve­dec­kej vý­po­ve­de pre­to už ne­bu­de mož­né zís­ka­vať žiad­ne in­for­má­cie a ne­ma­la by sa na­chá­dzať ani vo vy­šet­ro­va­com spi­se”.

Na druhej strane si však treba uvedomiť, že Sabová bola povinná vydať rozsudok, no bola povinná sa pridržiavať iba samotného skutku vraždy a okolností jej spáchania, poznatkov o osobe páchateľa, jeho psychologického a mentálneho profilu, pričom samotný motív a pohnútky mohla maximálne odvodiť iba po tvrdeniach ďalšieho kajúcnika a Zoltána Andruskóa. Inak bola povinná v rozsudku uviesť, že o ostatných motívoch sa vo veci koná. Marček rozhodne neprišiel do styku ani so Zsuzsovovu ani s Kočnerom, preto uvádzanie týchto okolností  je jasným úmyslom vytvoriť v rozsudku oporný bod pri východiskovom posudzovaní práve týchto dôkazov, čo je zámer a zaujatosť. V prípade sudcu, ak to urobí, ide o vážne marenie úlohy verejného činiteľa. Sudca musí v každom štádiu konania dbať na zachovanie procesnej čistoty a zachovanie práv a podmienok konania. Porušenie týchto zásad je svojvôla, za ktorou je úmysel konať nad hranicou vlastných kompetencií. Zhotovenie tohto rozsudku je vlastne usvedčujúcim dôkazom o zneužití právomoci.

S absolútnou právnou istotou sa k veci vyjadrili právnické autority po celom Slovensku a zhodne tvrdia, že tento spôsob odôvodnenia rozsudku s nevykonanými a neustálenými dôkazmi nadväzujúcich na tvrdenia obžaloby voči iným účastníkom konania je zakázaný a vlastne činí celý rozsudok už len z procesného dôvodu neplatným.

Sudkyňa sa mala vylúčiť z konania, prokurátor mal dať voči nej námietku tiež

Sudkyňa Sabová už dávno mala odstúpiť pre námietky zaujatosti podávané účastníkmi a ich obhajcami, minimálne podobne, ako to urobila v prípade Mariána Kotlebu. Ona to vie a vie aj to, že žiadne pojednávanie , ktoré viedla po vyhlásení takéhoto rozsudku nemôže byť akceptované, lebo jej zaujatosť je aj podľa judikátu Luxemburského súdu nepochybná!

Sudkyňa Sabová utrpela jedno fiasko za druhým práve pri vykonávaní dôkazov, ktoré mali potvrdiť verziu obžaloby o objednávke vraždy a komunikácii Kočnera a Zsuzsovej. Bolo opakovane preukázané, že s mobilnými telefónmi bolo manipulované a záhadným spôsobom sa objavili výpisy z telefónov, ktoré mali rovnaké číslo IMEI, čo je absolútne nemožné a samotní odborníci poukazujú na manipuláciu s týmito dôkazmi od samého začiatku.

V spise vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa objavili posudky k neexistujúcim mobilom

Ešte väčšie fiasko nastalo, keď obhajca Kočnera Marek Para predložil stanovisko firmy Threema, ktorá jednoznačne a bez pochýb potvrdilo, že falšovanie záznamov je úplne jednoduché a to bez toho, aby ich bolo možné odlíšiť od pravého záznamu.

Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!

Podľa niektorých médií sa súdne konanie blíži ku koncu. Nepočuli sme však ešte vo vzájomnej súvislosti skonfrontované výpovede Zsuzsovej, Kočnera a dokonca ani Szabóa, ktorý od začiatku popiera svoju vinu na tejto vražde. Doterajšie technické dôkazy z Threemy, ich spracovanie, vyjadrenia odborníka z IT a stanovisko firmy Threema potvrdzujú, že ten, kto mal prístup k telefónom, s nimi manipuloval.

Možno nás naozaj ešte čakajú opakované vykonania dôkazov, ktoré môžu priniesť zvrat nielen do konania, ale aj do samotnej vierohodnosti dôkazov, na ktorých bola obžaloba postavená a najmä neuveriteľného fabulovania Zoltána Andruskóa.

Rozhodne však už teraz vieme, že tieto dôkazy by senát Ruženy Sabovej nemal z princípu preukázanej zaujatosti vykonávať vôbec a celá vec by mala smerovať do celkom nového senátu. Ten by mal v zmysle procesných zásad začať s vykonávaním dôkazov nestranne, nezaujato a celkom od samotného začiatku.

Tak či tak, táto kauza zrejme na slovenských súdoch nenájde rozuzlenie, kým sa nevrátia nálezy Luxemburského súdu aj k pochybeniam v tomto konaní. To môže trvať mesiace a roky. Podobne je to aj s  obnovou konania a novými procesmi.

Žiaľ, medzitým sa stále v hustejšej a hustejšej hmle stráca rozuzlenie tejto zjavne už spolitizovanej kauzy a mizne aj postava skutočného objednávateľa a možno i osoba skutočného vraha…

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies