Deň, keď sa naplno na svetlo dostane postupne narastajúce poznanie verejnosti, že v posledných viac ako dvoch rokoch istý okruh persón pôsobiacich v trestnoprávnej oblasti štátu zneužíval zverenú právomoc. Na to aby sa za každú cenu presadila pred verejnosťou prezentovaná očista spoločnosti. S touto stratégiou ako lákadlom novej doby sa postavili pred národ novoobjavené politické zjavy. Čo na tom, že takto vykonávaná právomoc štátnych úradníkov je v príkrom rozpore so základnými zásadami právneho štátu. V takom štáte kde sa musí ctíť zákon, spravodlivosť, rovnosť zbraní, objektivita osôb konajúcich v jeho mene.
Raz teda musí prísť ku dňu, kedy sa začnú naprávať nezákonnosti, svojvôľa a extrémne zľovolný výklad ľudmi, ktorým štát zveril široké právomoci.
Keď trestná zodpovednosť verejných činiteľov je na spadnutie…
Táto náprava musí mať dopad na umelo, cielene a výsostne politicky zorganizovanú zločineckú skupinu nasmerovanú na likvidáciu nielen istého okruhu vytypovaných ľudí. Na likvidáciu právneho štátu. Táto skupina sa vedomím zneužívaním svojho postavenia vyprofilovala sama. Bude určite veľmi interesantné sledovať tie faktory, ktoré pôsobili pri jej vzniku a čo viedlo k trestuhodnému zneužívaníu.
Svojim prístupom k zverenej moci sami dali verejne najavo, že svedomie, česť, zmysel pre spravodlivosť, rešpektovanie rovnosti zbraní, umožňovanie uplatňovania ústavných práv človeka sú pre ních len prázdne slová. Pre nich zrazu prestali platiť posvätné slová prísahy, ktorú na svoju česť a svedomie skladali pri nástupe do svojich pozícií. Verejné vyhlásenia, že budú rešpektovať neodňateľné práva človeka,ctiť a dodrživať povinnosti vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a z nej vychádzjúcich zákonov. Že budú dodržiavať princípy právneho štátu a záväzné postuláty medzinárodných dohovorov v oblasti práv a slobôd každého človeka.
Opojení mocou, krytý politickou kuratelou sa stále viac uchyľovali k svojským výkladom zákona. A čo je horšie, uchyľovali sa k vymýšľaniu takých slovných zvratov, takého neexistujúceho zosnovania skutkov prenasledovaných nešťastníkov, aby za výdatnej pomoci predajných mediálnych lúzrov vytvárali pred verejnosťou obraz tých najťažších kriminálnikov. Zjavne im robilo dobre odsúdenie človeka aj bez súdu. Uvalením dlhej a nezmyselnej väzby. A týmto neakceptovateľným spôsobom zasiahli do života nielen dotnutých jedincov, ale aj ich rodín a okolia. Takto ich odsúdili. Často bezdôvodne, účelovo, cielene so snahou zlomiť, ponížiť, znemožniť. Demoštrujúc svoju moc.
Samovražda kajúcnika Františka Böhma ma núti ako trestného sudcu položiť minimálne dve otázky…
Táto honba, vôbec neskrývaná, jasne kričiaca ako priama objednávka novovzniknutého politikárčenia po februári 2020 bola s nádychom sviatosti hlásaná ako boj s mafiou, odviazanie rúk, odhaľovanie korupcie na najvyšších miestach. V skutočnosti však išlo pre priame deformovanie zákona len a len o neprípustný lov na isté konkrétne osoby pôsobiace v politickom, spoločenskom a aj hospodárskom prostredí. Nie pre ich nedotknuteľnosť, ale pre spôsob a zmysel zneužívania trestného zákona na likvidáciu týchto konkrétnych jedincov. A na takto nastavenej línii očakávali aktéri významné a priaznivé politické body. Prerátali sa. Zákon nie je na predaj, nesmie sa ním kupčiť.
Na vytvorenie tohto zdania o hlásanej spoločenskej zmene sa neštítili jeho aktéri zneužiť aj smrť dvoch mladých ľudí. A frustrovaná spoločnosť im naletela. Národ uveril jednému podvodníkovi bez chrbtovej kosti, bez cti, bez morálky a bez aj tej najzákladnejšej politickej kultúry. Uveril klaunovi menom Matovič a potemnej stoke indivíduí motajúcich sa okolo neho, číhajúcich na príležitosť. A tá nikým nečakaná prišla. Ako víťazi volieb si zrazu prvky demokratických vymožeností človeka začali novodobí mocipáni vykladať po svojom, bez rešpektovania platných spoločenských pravidiel a bez vnímania základných postulátov politickej kultúry.
Generálneho prokurátora žiadajú prešetriť informácie o ovplyvňovaní výpovedí kajúcnikov
Najmarkantnejšie a zvlášť citlivo sa to prejavilo v oblasti osobných slobôd. Cez zneužívanie trestnoprávnych prostriedkov, ktorými je vyzbrojený každý štát ako nositeľ povinnosti zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem svojimi občanmi. Do dovtedajšieho trestnoprávneho výkonu právomoci štátu sa začali presadzovať nové prvky. Ich cieľom bolo potreba úspechu, potreba dokazovať pred verejnosťou dôvodnosť ospevovaných spoločenských zmien. Za každú cenu.
A tu sa mohol naplno obnažiť popri matovičovskom choromyseľnom spôsobe poltického riešenia tvrdenej spoločenskej očisty aj potenciál jeho politického súpútnika. Ten aj dovtedy zasahoval do tvorby a používania trestnoprávnych prostriedkov, bol však pod spoločenskou kontrolou. Ide o osobu JUDr. Lipšica.
Rok kajúcnikov… alebo dôveryhodný masový vrah, či niekoľkokrát odsúdený drogový díler
Najmä jeho príchodom sa zrazu v trestnoprávnom prostredí začali udomácňovať a používať viaceré nové prvky. Cez spriaznené médiá a ich konkrétnych vykladačov sa spustilo vopred premyslené priame lynčovanie vybratých jedincov. Zrazu postačovali na likvidáciu človeka len dôkazy z počutia, z nelegálnych odposluchov a kajúcnické tvrdenia pochybných osôb. Často išlo o priamych páchateľov, ktorí pri cielenom tvrdení mali za cieľ usvedčovať dotknutých jedincov. A verejnosť začala citlivo vnímať, že za asistencie konajúcich orgánov dochádzalo k nezákonnému prispôsobovaniu dôkazov podľa konkrétnych potrieb.
Tieto zistenia sa stále častejšie zjavovali pri konkrétnych kauzách, kde pôsobil zjavne politicky sformovaný okruh štátnych úradníkov pôsobiaciach v trestnoprávej oblasti. Či už išlo o vyšetrovateľov typu Čurilla, Vereščák, Ďurka a pod., špeciálnych prokurátorov typu Lipšic, Repa, Šúrek, Hruška a pod. , sudcov špecializovaného súdu typu Hrubala, Záleská a pod. a sudcov najvyššieho súdu typu Kliment, Paluda a pod.
Akosi sa verejne zžilo poznanie, že výkon právomocí tejto štátnej mašinérie, pošliapávajúcej najzákladnejšie privilégiá demokracie sa deje pod priamou a neskývanou taktovkou súčasnej politickej vrchnosti za plnej podpory noblesy z paláca. Na čele so všeobecne známym drzáňom vykazujúcim všetky znaky ťažkej choromyseľnosti. Všetkým sa nám náležite predstavil. A ako správny populista si od počiatku stanovil veľký cieľ: dostať sa do učebníc, ktoré budú hodnotiť jeho nástup a výkon moci po februári 2020 ako vládu, ktorá tu na Slovensku ešte doposiaľ nebola.
Do histórie sa všetci zainteresovaní, ktorých slovenská verejnosť už pozná, ale u ktorých sa detaily ešte len objavia, určite dostanú, nie však tak ako o tom snívali.
Najmä v otázke zneužívania trestného práva na likvidáciu konkrétnych jedincov cez akceptovanie upravovaných výpovedí udavačov typu Makó, Slobodník a pod. To sú tie osôby, ktorých štatút sa v spoločenskom prostredí udomácnil pod označením KAJÚCNIK.
Títo kajúcnici boli v množstve prípadov vypočúvané v procesnom postavení svedkov, napriek tomu, že v tom istom konaní bolo jasne deklarované, že ide o páchateľov, alebo spolupáchateľov.
Také akceptovanie bolo a je neprípustné. To, že sa takto pristupovalo a umožňovalo používanie takých nezákonných dôkazov jednoznačne usvedčuje konkrétne osoby pôsobiace v postavení orgánov trestného konania z páchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tento stav sa zjavil až nástupom súčasnej politickej garnitúry.
Pritom podľa dovtedajšieho výkladu trestnoprávnych noriem zainteresovanými orgánmi trestného konania od vyšetrovateľov, cez prokurátorov a súdov všetkých stupňov v tejto otázke bol rešpektovaný a platil istý status. Ten neumožňoval rozdeľovanie skutkov v nadväznosti na podozrivé osoby a tvorenie účelových spisov podľa cielených potrieb so zámerom zneužitia proti konkrétnej osobe. Neprípustná je takto účelová manipulácia s podmienečnými odkladmi trestného stíhania, zastavenia trestného stíhania a iné prvky kódované zákonom, ktorá formou kupčenia sa bohato zneužíva na zvýhodňovanie konkrétnych kajúcnikov. To má len jediný cieľ. Použiť tieto prvky na manipuláciu a zneužívanie podľa potrieb.
V tejto oblasti sa v plnom rozsahu a priamo vložil do odstránenia naznačených postupov aj Európsky súd pre ľudské práva v Strassbourgu.
Ten svojim rozhodnutím vo veci Bjarki H. Diego proti Islandu – sťažnosť č. 30965/17 priamo označil ako neprípustný prístup k získavaniu a používaniu ako dôkazov výpovede osôb priamo zainteresovaných vo veci v postavení svedkov. Tento záver jednoznačne vyplýva z jeho výroku o neprijateľnosti akceptovať ako svedka osobu zjavne podozrivú ako spolupáchateľa na konkrétnom trestnom čine. Tým len potvrdil, že v rámci slovenských pomerov je nadužívaný prístup celého okruhu vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov a sudcov špecializovaného súd vrátana súdu najvyššieho v priamom rozpore s princípmi právneho štátu.
Tento vážny precedens má silu vyvolať vlnu krokov cez obnovu konania dotknutých osôb. A to nielen v prebiehajúcich trestných konaniach, ale aj u tých, ktorí už boli právoplatne skončené. Takú možnosť dáva zákon, keďže Slovenská republika je viazaná cez medzinárodné zmluvy nutnosťou akceptovať ako záväzné právne stanovisko najvyššej európskej súdnej autoriry.
A tou by aj pre pána Lipšica a okruh jeho nohsledov Európsky súd pre ľudské práva mal byť…