Ak súd zvolí zákonný postup, rozsudok vo veci vraždy Jána a Martiny vo štvrtok nevydá




PODPORIŤ

Senát JUDr. Sabovej, ktorý mal po záverečných rečiach 5.augusta 2020 vyniesť rozsudok, deň pred termínom, zmenil dátum na  3. septembra 2020.

Odložený rozsudok

Štyri dni pred očakávaným termínom  – Denník N , Nový čas a iné mainstreamové média priniesli údajne oficiálnu informáciu, získanú TASR od hovorkyne ŠTS Kataríny Kudjákovej,  ktorá oznámila, že súdu bolo zo strany prokuratúry doručené 65 stranové vyjadrenie v podobe návrhu na doplnenie dokazovania.

Podľa § 272 odsek (2) Trestného poriadku pritom obžaloba bola vyzvaná k tomu, aby uviedla, či majú návrh na doplnenie dokazovania.

Návrhy počas konania neboli. Senát ukončil dokazovanie a pristúpil k záverečným rečiam, preto podanie nového návrhu nezodpovedá žiadnemu procesnému režimu, ktorý by bol legálny a zákonný.

Špekulácie hovoria o tom, že sa jedná o nové dôkazy z elektronickej komunikácie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej. Tieto diletantské úvahy bažiace po senzácii svedčia nielen  o absolútnej neznalosti práce a povinností súdu, procesných možnostiach a povinnostiach predsedu senátu, ale najmä o tom, že média sa vyjadrujú k vážnym právnym inštitútom absolútne povrchne.

Z tohto dôvodu je  potrebné  uviesť, že prokuratúra, ktorá  je v postavení žalobcu  je povinná do obžaloby uviesť všetky dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia o vine. V priebehu pojednávania sa musí pridržiavať svojich tvrdení a preukázať už označenými dôkazmi všetko, čo slúži na usvedčenie obžalovaného. Najneskôr počas záverečných rečí musí hodnotiť vykonané dokazovanie o vine v rámci konania. Prokuratúra nemá žiadne dispozičné právo obžalobu, právnu kvalifikáciu skutku alebo akýkoľvek predložený dôkaz označovať, alebo predkladať iný, prípadne nový dôkaz, nakoľko také konanie by odporovalo zásadám rovnosti strán v konaní pred súdom.

Obhajoba má právo vyjadrovať sa iba k dôkazom, ktoré korešpondujú s obžalobou a sú uvedené v obžalobe. Súd  totiž neprejednáva postupne zisťované okolnosti a dôkazy, ale výlučne tie, ktoré v dobe podania obžaloby tvorili súčasť spisu, a ktoré boli známe všetkým stranám a účastníkom konania.

Naopak, obhajoba má procesné a dispozičné právo, že okrem vyjadrenia k dôkazom tvoriacim podklad k obžalobe sa môžu vyjadriť, predkladať dôkazy alebo označiť tie dôkazy, ktoré je potrebné preveriť a správne  vykonať.  Obhajoba taktiež má právo k predloženým dôkazom  sa vyjadriť, predložiť odborné stanoviská a konfrontovať ich inými skutočnosťami a dôkazmi, ktorými vyvracia tvrdenia obžaloby. Senát  dôkazy podľa zásady bezprostrednosti musí vykonávať na hlavných pojednávaniach.

Záverečné reči a rozsudok v mene republiky

Tieto právne pojmy a procesné úkony účastníkov konania a samotného súdu sú mimoriadne vážnymi právnymi inštitútmi, na ktorých stojí demokratické zriadenie a výkon spravodlivosti v právnom štáte. Obžalovaný má právo na to, aby v zmysle § 274 predniesol svoju záverečnú reč podobne, ako aj zástupca obžaloby. Taktiež mu zákon a ústava dávajú právo na to, aby si vypočul verejné vyhlásenie rozsudku do troch dní tak, ako ukladá zákon. Nejedná sa o sudcovskú lehotu, ale o zákonnú lehotu.

Právnické autority sa ku vzniknutému stavu vyjadrujú rôznym spôsobom, najbližšie k zákonnému stanovisku  je profesorka Kurilovská.

Kurilovská naznačila ďalší vývoj konania vo veci vraždy Jána Kuciaka

 

Podľa úvahy Kurilovskej, ako aj podľa uznesenia súdu z 3.júla 2020 sa jedná o zložité rozhodovanie s náročnou agendou pre senát, čo vyžaduje dlhšiu dobu.  Vieme však, že senát tento spis nevidel prvýkrát po záverečných rečiach, ale priebežne vyhodnocoval všetky dôkazy, preto je zjavné, že je protirečivý názor členov senátu na množstvo dôkazov a ich právny význam na posúdenie viny.

Právna úprava, ktorá ukladá povinnosť senátu vyhlásiť rozsudok do 3 dní od záverečných rečí pripúšťa jediný procesný dôvod, ktorý môže mať odkladný účinok na vyhlásenie rozsudku v prípade, že nebola dodržaná 3-dňová lehota a tým je práve dôvod, ktorý je uvedený v § 276 Trestného poriadku v odseku(1).

“ Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom pojednávaní pokračuje.“

Za daného stavu, ak senát JUDr. Sabovej nechce vydať neplatný rozsudok pri porušení zákonnej lehoty, tak musí postupovať v režime pokračovania pojednávania na základe poznatkov, ktoré odzneli v hlavných rečiach na záverečnom pojednávaní. Toto musí urobiť jediným prípustným spôsobom. Na základe § 276 Trestného poriadku,  vydaním uznesenia musí nariadiť hlavné pojednávania k týmto dôkazom, pretože nemá inú zákonnú  možnosť. Po vykonaní dokazovania súd je povinný pristúpiť k novým záverečným rečiam a vydať rozsudok vydať v zákonnej lehote 3 dní. Inak nebude platným právnym úkonom.

Falošná hra prokuratúry nad rámec zákona

Treba si spomenúť na vzletné politické prejavy a definície prokurátora Turana, ktorý ale nenavrhol žiadne nové dôkazy, naopak tvrdil, že všetky nespochybniteľné dôkazy predložené v obžalobe boli preukázané.

Turanove fikcie pretavené do záverečnej reči – 2.časť

Necelých 30 dní po odročení termínu na vynesenie rozsudku a záverečných rečí predložil 65 stranový doplňujúci návrh na nové dôkazy.

Nepozná prokuratúra zákon alebo si myslí, že môže manipulovať konanie súdu?

Nejedná sa tu o nátlak účastníka konania na súd v naplnenom znení § 342 Trestného poriadku a v súbehu s § 327 zneužitia právomoci verejného činiteľa?

Skutočne si prokurátor myslí, že ak nepodal návrh v rámci záverečných rečí, môže týmto spôsobom zasahovať do rozhodovania súdu a ovplyvňovať ho?

Môže prokuratúra takto viditeľne ignorovať práva účastníkov na spravodlivý proces?

Prečo súd ani prokuratúra v rámci rovnosti strán nedoručili 5 dní pred pojednávaním návrh obhajcom a zástupcom poškodeným ?

Pojednávanie 4. septembra bude krátke.

Ak súd oznámi, že považuje za potrebné na základe oboznámenia obsahu záverečných rečí pokračovať v dokazovaní, tak vydá uznesenie, v ktorom určí termín  hlavného pojednávania. Prípadne doručí účastníkom a obhajcom a právnym zástupcom návrh prokuratúry. Tí sa pravdepodobne vyjadria v tom duchu, že návrh nie je podaný v súlade so zákonom a dodržaním obžalobnej zásady, preto vykonanie týchto dôkazov súd z principiálnych dôvodov musí odmietnuť. Či to súd urobí alebo nie, to bude na jeho rozhodnutí.

V prípade dodržania zákonných noriem, 4. septembra nemôže byť vydaný rozsudok, senát bude pojednávať. Rozsudok a jeho termín je ešte v oblakoch.

 

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies