V pondelok 7.júna pokračovalo pojednávanie vo veci markizáckych zmeniek na ŠTS voči obžalovanému Štefanovi Ághovi. Na pojednávanie boli predvolaní štatutárni zástupcovia Markízy, či STS Slovensko, ktorí ani nevedeli presne uviesť za akú spoločnosť vystupovali v tej dobe, keď boli štatutárnymi zástupcami. Samozrejme ani jeden z nich nebol štatutárnym zástupcom z doby podpisu zmeniek, preto ich vyjadrenia len replikovali už pôvodné stanoviská z prípravného konania k obvineniu Mariána Kočnera a Pavla Ruska z konania ČVS: PPZ-1401/NKA-FP-ST-2018, ktoré bolo pripojené aj do tohto konania v rámci podanej obžaloby.
Mlátenie prázdnej slamy- alebo ako nikto nevidel neviditeľné
Svedkovia na pojednávaniach vypovedali v tom duchu ako v prípravnom konaní:
Radka Doehring uviedla, že v roku 2000 bola finančnou riaditeľkou spoločnosti STS s.r.o. Následne popísala iba vlastnícke vzťahy pri kúpe a a vysporiadaní markízy:
Doehring pri výpovedi na súde používala poznámky a mala u seba kópiu zmluvy medzi STS a Agh, Kočner o predaji akcii ADAM z roku 2000. Pritom údajne si skoro na nič si nepamätá z tohto obdobia, ale má doma uloženú zmluvu z roku 2000.
Z jej vyjadrenia vyplýva, že v tej dobe Ruskove zmenky neboli predložerné ani evidované v Markíze, čo je logické, lebo nenastala platnosť a predloženie zmeniek ani voči Ruskovi a ani následne voči avalistovi. V tej dobe preto zmenka nebola typickým finančným účtovným dokladom voči avalistovi ktorá by sa mala na strane avalistu zúčtovať, táto situácia nastala až po jeho vyplnení a prezentovaní na vyplatenie, pred podaním žaloby na súde v roku 2016 .
Zuzana Ťapáková tiež nemohla prísť do styku so zmenkami, lebo tieto neboli vystavené Markízou ,ale Ruskom a teda v Markíze nemali čo hľadať
Václav Mika uviedol že konateľom Markíza Slovakia s.r.o. sa stal 01.02.2006 a v tej dobe nemal vedomosť o zmenkách. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní to opísal takto:
O zmenkách sa dozvedel až z médii po tom, ako boli tieto predložené 21.06.2016 firmou Inkasný servis s.r.o. (pozn.: kde boli zmenky zúčtované od roku 2001)
Matthias Settele, ktorý nezabudol médiam povedať že aj dvakrát pozreli všetko , dokonca pozreli sa aj do trezoru- prejavil úžasnú prostoduchosť v chápaní problémov, čomu svedčia aj jeho výpovede
Z objektívneho hľadiska tu začína a končí príbeh zmeniek , keď nastala povinnosť avalistovi ju splniť voči držiteľom z dôvodu, že výstavca zmeniek – Pavol Rusko- ich neplnil. O týchto zmernkách sa dozvedel až z právneho oddelenia, ktoré sa vyjadrovalo k podaným žalobám.
Ani vyšetrovateľ, ani prokurátor nepoložil otázku tým právnikom z roku 2000, že z akého dôvodu by mali byť zmenky založené do účtovníctva Pavlom Ruskom pred ich splatnosťou a pred ich predložením na vyplatenie jemu ako dlžníkovi. Moment predloženia avalistovi totiž znamená vznik povinnosti ju plniť za dlžníka ktorý ju neplní a až v tejto chvíli avalistovi vznikne finančný záväzok. (Už sme o tom písali pre jednoduchšie pochopenie, že ani do úverového registra sa štandardne nezapisujú ručiteľské úkony ručiteľov na bežné pôžičky občanov. Aj tam vzniká reálny finančný záväzok až po podmienenom neplnení záväzku pôvodného dlžníka). Pán Settele teda stále hrá na naivného poškodeného, ale možno sa ho mal niektorý novinár spýtať či pri hľadaní pozeral aj do tajomných skriniek CME s kostlivcami z roku 2000, kde sa nachádzajú aj finančné prevody pre Volzovú a ďalších…Senát sa ani jedného svedka nepýtal či výpovede konzultovali s právnikmi Markíza pred pojednávaním tejto veci.
Na ďaľších pojednávniach sa dostaneme k priamejším účastníkom toho obdobia a to pánovi Kováčikovi a Fiľovi, súd ale ešte nenaplánoval vypočutie Volzovej, ktorá bola reálnou spolukonateľkou markízy v tej dobe spolu s Ruskom a priamo profitovala na predaji Markízy stovkami miliónov už v tej dobe. Že by nevedeli o schéme pripravenej JUDr. Valkom vtedy keď tieto peniaze dostali na svoje účty? Podobne ako Settele ktorý hladal po trezoroch CME?
Vráťme sa ale k tej dobe, keď sa to reálne odohrávalo:
V dobe vystavenia zmeniek v roku 2000 už boli zdokumentované rôzne aktivity SIS a polície ako sme už o tom písali:
Vyjadrenie svedkov Mathiasa Setteleho, Zuzany Ťapákovej, Václava Miku a Radky Doehring na hlavnom pojednávaní ani teoreticky nemohlo vzniesť do veci žiadne vysvetlenie a dôkaz, lebo títo v tej dobe neboli štatutárnymi zástupcami právneho subjektu, ktorý v tej dobe zastupoval Rusko a Volzová. Volzová spolu s Ruskom profitovali z predaja Markízy a oni boli jedinými štatutármi, ktorí mohli reálne dať zaúčtovať vystavené zmenky spracované advokátom JUDr. Ernestom Valkom. Ale ani táto fikcia o zaúčtovaní nebola z legislatívneho dôvodu splniteľná, lebo zmenky neboli vyplnené a ani splatné, naviac neboli predložené na vyplatenie Pavlovi Ruskovi ako výstavcovi a teda ani nenastala podmienka povinnnosti plnenia v prípade nezaplatenia ani pre avalistu- Markízu Slovakia. Takýto finančný nástroj teda v tej dobe nebol pôsobilý na zaúčtovanie na strane avalistu aa súkromná osoba Pavol Rusko si účtovníctvo neviedol.
O vyriešení sporu v roku 2000 zmenkami vedeli aj média !
V tejto dobe okrem už medializovaných správ SIS prebehli aj iné správy, (najmä zo strany vtedy aktívneho príslušníka SIS Petra Tótha s krytím novinára) o tom, že spor o Markízu bol zažehnaný:
Kauza Markíza je definitívne vyriešená, napísal Peter Tóth štyri dni po podpise zmeniek
O podmienkach vystavenia a použitia zmeniek sa viedli v médiách diletantské a účelové debaty podozrivo naklonené dobre situovanej Markíze,. Nakoniec otázku za všetkých zodpovedal Pavol Rusko v záverečných rečiach, kde potvrdil, že on, ako štatutár ich nedal do účtovnej evidencie, lebo ich považoval aj boli jeho vlastnými zmenkami a nie zmenkami Markízy.
Je potrebné povedať aj to, že vyhodnotenie situácie z právneho hľadiska a z hľadiska médií sa radikálne rozchádzali a názor médii bol značne ovplyvňovaný aj s intenzívnou a nadštandardnou komunikáciou s dozorujúcim prokuráotorom Šantom a jeho „koučom“ a dnešným šéfom Danielom Lipšicom. Nič to však nemení na holých faktoch, že tieto zmenky boli odstúpené a zaúčtované v Kočnerovej firme a o tom prokurátor Šanta vedel, no napriek tomu tvrdil, že boli vystavené o 15 rokov neskôr. Holé ignorovanie skutočnosti alebo úmyseľná lož ktorým sa zavádza do omylu súd a verejnosť?
Ak by ktokoľvek, okrem CME, spochybnil samotný inštitút zmenky, vystavil by sa potupe odbornej sféry
Vrátime sa však na samý začiatok celej zmenkovej aféry, v ktorom sa z ničoho nič objavil supersvedok Peter Tóth. Ten istý Tóth, ktorý už v roku 2000 zverejnil informáciu o zahľadení sporu- teda mal poznatky ako novinár a agent SIS o zmenkových vyrovnaniach. Superkonšpirované obsahy jeho výpovedí a jeho utajené svedectvo, ktoré prasklo vďaka Monike Tódvej nakoniec aj tak priniesli požadované nafúknutie obsahu jeho výpovedí a tvrdení, ktoré nie je možné brať ani vážne.
Na Tóthove svedectvo a tvrdenia nadväzovali zmätočné a z odborného hľadiska nezvládnuté znalecké posudky o skúmaní podpisov a technických parametrov zmeniek v procese voči Kočnerovi a Ruskovi, ale tieto nevyvrátili jednoznačne termíny datovania, iba vyslovili určité možnosti v tomto smere, preto je podivuhodné, že súdy napriek zásady in dubio pro reo vyslovili názor, ktorým sa o také tvrdenia opierali. Taktiež je podivné, že s fotokópiami listín, ktoré boli podľa všetkého doručené ešte pred vynesením rozsudku sa nikto nezaoberal, dokonca nie sú ani žurnalizované v trestnom spise – ako nám to potvrdil aj JUDr. Štefan Agh.
S podrobným popisom pôvodnej zmenkovej kauzy sme sa zaoberali v dosť širokom a vyčerpávajúcom rozsahu:
Kauza „Zmenky“ – finančne najnáročnejší projekt novodobej justičnej tvorby
Kauza „Zmenky“ – finančne najnáročnejší projekt novodobej justičnej tvorby – 2. časť
Kauza „Zmenky“ – finančne najnáročnejší projekt novodobej justičnej tvorby – 3. časť
Šantova morbidná predstava
Napriek tomu, že v prípade obžaloby Štefana Agha je potrebné skúmať úplne iné trestnoprávne znaky konania ako v prípade Kočnera a Ruska, dozorový prokurátor Šanta tlačí do prípadu judikované rozhodnutie ako etalón pravdy, ktorý sa má generalizovať na konanie Štefana Agha, Súd to však tak jednoducho nebude môcť akceptovať. Tým, že u Agha sú iné okolnosti a časový priebeh, ako aj naplnenie skutkovej podstaty, bude sa musieť vykonávať dokazovanie podľa zásady bezprostrednosti priamo na súde. Šanta sa snaží odviesť pozornosť od Agha prezentáciou masy podkladov, ktoré súvisia s vystavením samotných zmeniek, pri ktorých ale Agh ani nebol, podľa jeho vyjadrenia ich on už dostal vyplnené. Naviac v dobe, ktorá je krytá s množstvom súvisiacich udalostí a údajov potvrdzujúcich spôsob a formu vyrovnania sporu o Markízu. Aj to je reťazec dôkazov, dokonca priamych a tie majú pred nepriamymi prednosť.
Preto blafovanie Šantu pred kamerami že s obžalobou je si istý na 100 % a k tomu ešte aj ranou istoty, musíme chápať ako dosť morbidnú úchylku ktorá vyšla z úst prokurátora. Ten sa má držať faktov a nevnášať do prípadu ani jeho komentovania morbidné slovné spojenia vyvolávajúci dojem absolútnej zaujatosti ,pomstychtivosti a zfrustrovanej cynickej radosti z trestu…