Kuciakova vražda v desatore Moniky Tódovej
Niekoľko dní pred pojednávaním súdu vo veci vraždy Jána a Martiny mainstreemové média pritvrdzujú vo vymýšľaní a prekrúcaní faktov, vo fabuláciách, pokračujú v masírovaní verejnej mienky nezmyselnými dedukciami a tvrdeniami. Na špičku tohto ľadovca sa pokúsila vystúpiť Monika Tódvoá so svojim videním sveta a typickou fanatickou nenávisťou, ktorú voči Mariánovi Kočnerovi dlhodobo prechováva. Kočnerovu vinu sa pokúsila kategorizovať do 10 biblických bodov, avšak z jej výstupu vyšla iba nepodarená fraška.
Dôkaz č. 1: Zoltán Andruskó
Andruskó, ktorý v posledných mesiacoch nás zaplavoval zverejnením sklamaných listov adresovaným vládnym špičkám je klamár, pokútny dojednávač dohôd svedectva za svoju beztrestnosť a počas procesu neuviedol žiadny uveriteľný a ani priamy dôkaz, potvrdzujúci jeho obvinenia.
Andruskó mal za krivé svedectvo voči Zsuzsovej prisľúbený nízky trest, Ostružlík beztrestnosť
Alena Zsuzsová, ktorá s ním bola v kontakte jeho výpoveď rozdrvila na prach svojimi argumentami. Odhalená komunikácia z Threemy, ktorú prokuratúra nechcela použiť v procese dokázala, že Andruskó mal požičané peniaze od Zsuzsovej ako aj okolnosť, že to sú jediné peniaze, o ktorých sa spolu reálne bavili.
Dôkaz č. 2: Marčekovo priznanie
Dôkazy a vyjadrenia obžalovanej Aleny Zsuzsovej vyvracajú obžalobu
Marček je podľa vlastných priznaní trojnásobným vrahom. V jeho výpovediach však nesedia viaceré okolnosti spáchania skutku, záhadný pohyb Rusov a Srbov, či legenda o tom, že pôvodne mal objednávku od Andruskóa iba na zmlátenie Kuciaka. Marček nikdy nevidel a nebol v kontakte so Zsuzsovou ani s Kočnerom, čo opakovanie potvrdil aj sám Andruskó, preto jeho svedectvo k týmto dvom obžalovaným je nepoužiteľné.
Okrem toho je tu priame svedectvo Szabóa o tom, ako dostali objednávku od Andruskóa, a čo bolo jeho obsahom. Priebeh akcie ako to opísal Szabó tiež vyvracia domnienku o tom, že Jána a Martinu zabil Marček, hoci sa ku skutku priznal.
Dôkaz č. 3: Sledovanie novinárov
Tím, zložený z príslušníkov bezpečnostných zložiek JUDr. Miroslavom Kriakom sledovanie v Apache bare, v zmysle zadania začal v novembri v roku 2016. Jeho cieľom bolo odhalenie drogovej činnosti. Objektmi sledovania sa stali politici, novinári, obchodníci. Zo zabezpečenej komunikácie počas sledovania vyplynulo, že objekty záujmu pripravujú sa štátny prevrat. Toto sledovacie komando bolo neskôr povrchnými médiami označené ako Kočnerovo komando. Členovia tohto sledovacieho tímu neskôr dostali údajne od Petra Tótha peniaze, aj objednávku na realizáciu sledovania Jána Kuciaka a vykonávali ho s vedomím, že Tóth je pracovníkom SIS.
O samotnom sledovacom tíme vyšli počas pojednávania poznatky potvrdzujúce, že tento tím bol sledovaný zo strany SIS a teda Kuciak vôbec nebol motívom a podstatným prvkom sledovacích aktivít.
Vladimír Pčolinský tvrdí, že sledovacie komando Petra Tótha sledovali profesionáli, nie SIS
Sledovanie začalo presne 8.11.2016. Svedok Škríp uviedol, že sledovaní boli Hríb, Korda, Tódová, , Adam Valček, Vagovič, Daniš. Na Kuciaka prišla objednávka začiatkom roku 2017.
Obžaloba Kočnera sa rozpadá na sfalšovaných dôkazoch a krivých výpovediach – 1.časť
Dôkaz č. 4: Svedok Peter Tóth
Tóthove svedecké výpovede v trestných veciach vedených voči Kočnerovi sú fikciou bez reálneho základu.
Masívna manipulácia s dôkazmi a tvrdeniami, ako ich v konaní podal Tóth najskôr v pozícii utajovaného svedka (mimochodom odhaleného práve Moinkou Tódovou) vyžaduje obrovský kus spolupráce s OČTK z hľadiska hodnotenia použiteľnosti takto získaných dôkazov, ktoré Tóth odovzdal. Potvrdilo sa, že Tóth upravoval správu sledovacieho tímu ku Kuciakovi, mal k dispozícii niekoľko mesiacov Kočnerove telefóny. Neskoršie stanovisko firmy Threema potvrdilo, že tieto nahrávky sa dajú bez zistenia stôp manipulovať.
Tóth bol mimoriadne motivovaný na tom, aby voči Kočerovi predložil a dôkazy, na základe ktorých fabuloval celé reťazce nepravdivých tvrdení. Tieto až do pojednávania zostali bez akéhokoľvek posúdenia ich reálnosti a OČTK ich považovali za fakty.
Dôkaz č. 5: Threema
Samotné výňatky z komunikácie, ktorá vznikla extrahovaním z telefónov odovzdaných Petrom Tóthom, od samého začiatku sú viac ako pochybnosťou. Vzhľadom na ľahkú manipulovateľnosť a jasne preukázané niekoľko mesačné obdobie, ktoré mal Tóth tieto telefóny k dispozícii je logické, že súd ich nesmie ani pripustiť z princípu a teda ani sa zaoberať s ich obsahom.
Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!
Verejnosť sa mohla sama presvedčiť, že manipulácia a flašovanie Threemy je jednoducho vecou:
Okrem dôkaznej sily Threemy sa však vyskytli počas pojednávania aj iné pochybnosti, ktoré odhalili, že Europol vykonal analýzu neexistujúcich telefónov.
Okrem okolností je dosť vážnou vecou mystifikačna schopnosť prokuratúry dávať veciam iný zmysel, dešifrovať bežnú komunikáciu ako objednávku a vykonanie vraždy.
Komunikácia v aplikácii Threema medzi Alenou Zsuzsovou a Mariánom Kočnerom, 1.časť
Dôkaz č. 6: Peniaze
Bolo opakovane preukázané, že Kočner žiadne peniaze po vražde Jána Kuciaka z banky nevyberal, podstrčené obrázky z banky sú k úplne inej udalosti a samotná banka potvrdila, že k výberu peňazí nedošlo.
Dešifrovanie komunikácie zo strany prokurátora Turana o peniazoch na vraždu sa rozbili nakoniec jednoduchým vysvetlením, že Kočner skutočne poskytol peniaze svojej krstnej dcére na rekonštrukciu a zariadenie jej izby, z čoho vznikli aj fotografie:
Turan však nepochodil ani s argumentáciou o čase, mieste a výške vyberaných peňazí Kočnerom v údajnom čase vraždy, pretože banka tieto informácie nikdy neposkytla.
Údajná komunikácia medzi Zsuzsovou a Andruskóom, ktorú prokuratúra považuje za usvedčujúcu, bola odhalená až v závere procesu, keď obhajoba zverejnila tie časti komunikácie, ktoré boli súčasťou nahrávok a archívu, ale vyšetrovateľ ich zámerne nezahrnul do písomných protokolov.
Dôkaz č. 7: Lokalizácia mobilov
Samotná lokalizácia mobilov, prípadne vyvodenie záverov z toho že mohli byť v nejakej blízkosti ešte nepotvrdzuje žiadnu verziu o tom, že sa preukázateľne jedná o odovzdávanie peňazí za vraždu. V spojitosti týchto dvoch informácii preto treba zohľadniť už uvedené okolnosti o samotných peniazoch, ich účele a tom, kedy, kto a za akým účelom ich poskytol. Okrem uvedenia utajovaných informácii o pôžičke medzi Zsuzsovou a Andruskóm sa k tomu vyjadrila aj Zsuzosvá v záverečných rečiach.
Dôkaz č. 8 : Nenávisť a pomsta ako motív
Tu sa Monika Tódová uchýlila k najvyššej právnej plytčine, keď vychádza z rozsudku Marčeka, v ktorom súd vyslovoval neustálené a právne neplatné závery o motivácii Mariána Kočnera.
Sabová ako predsedkyňa súdu porušila svoje povinnosti, o čom svedčí nielen rozhodnutie Luxembruského súdu.
Sudkyňa Sabová: Ignorácia výkladového rozhodnutia Luxemburského súdu
Okrem toho v samotných záverečných rečiach a vyjadrenia Marina Kočnera k jeho rozhovoru s Kuciakom sa tento vyjadril, že necítil sa byť z jeho strany ohrozený a Kuciakove aktivity nijak neboli tak mimoriadne obsahovými zisteniami, že by mohli viesť akémukoľvek ohrozeniu.
Dôkaz č. 9: Objednávky vrážd prokurátorov
Typická buvlárna manipulácia a poškodenie povesti a princípu prezumpcie neviny. Tódová dokáže účelovo spojiť a pripísať vinu Kočnerovi aj tam, kde ešte nie sú ustálené ani dôkazy, kde nebolo dokončené ani dokazovanie. Naviac v poznaní obsahu Andruskóvých listov adresovaných verejnosti, ako aj jeho výpovede v tomto konaní ani Tódová, ani vyšetrovateľ nemôže tvrdiť, že je tu akákoľvek spojitosť s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnierovej.
Dôkaz č. 10: Absencia iného alternatívneho motívu skutočného deja
Tento argument je výsledkom túžby naplniť biblickú desiatku. Ale má racionálne jadro v tom, že podľa tvrdení Szabóa bolo prvé vyjadrenie Andruskóa, keď Marček oznámil, že našiel Jána a Martinu mŕtvych to slávne“ „že by Srbi?“ Tódová replikuje známu teóriu o ucelenom reťazci nepriamych dôkazov a zabúda na to, že tento reťazec je po celej dĺžke roztrhaný dôkazmi obžaloby.
Absencia tu ale predsa len je. V hľadaní reálneho motívu vraždy a reálnych objednávateľov a vrahov.